referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Utorok, 3. decembra 2024
Téma č.17 Svetová medzivojnová próza
Dátum pridania: 21.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smutnucka231
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 124
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
Téma č.17 Svetová medzivojnová próza

1.svetová vojna zasiahla a prerušila prudký vedecko - technický vývoj tej doby
-spôsobila veľké ľúdské obete a materiálne škody
-človek sa zamýšľal nad jej príčinou a snažil sa zabrániť ďalšej vojne.
-táto vojna sa týkala hlavne Európy, jej autori vychádzali z vlastných skúseností, z ľudského utrpenia, pochyboli o tom či človek pochopil jej zmysel a či dokáže zabrániť vzniku ďalšej vojny.
-autori v tej dobe si všímajú duševný stav, citové rozpoloženie vo vnútri človeka ako zúfalstvo a strach, obava o budúcnosť
Smery: modernizmus – impresionizmus, symbolizmus, dekadencia,
parnasizmus – základom je dokonalá krása
naturizmus – hlása návrat k prírode
avantgarda – súhrné označenie viacerých smerov,ktoré stoja proti tradičným
umeleckým smerom 
kubizmus, futurizmus, abstrakcionizmus, expresionizmus,
dadaizmus, surrealizmus
vitalizmus – oslavoval krásu, lásku a radosť
poetizmus – návrat k tradičným hodnotám poézie

STRATENÁ GENERÁCIA

Stratená generácie je skupina amerických autorov, ktorých spájajú negatívne skúsenosti z vojny. V čase 2.sv.vojny bojovali za amer. armádu na frontoch v Európe. Boli dobrovoľníci ovplyvnený vlasteneckými heslami, mysleli si, že idú bojovať za pravdu, veľké ideály. Keď však zblízka videli utrpenie človeka, prebudilo sa v nich humánne cítenie, začali sa na vojnu pozerať s hnusom, stratili svoje ideály. Keďže nevedeli nájsť z tejto situácie východisko, označili ich ako stratená generácia. Neskôr sa takto nazývali aj európsky spisovatelia, ktorých spájali skúsenosti z vojny. Táto skupina nie je organizovaná, nemali vlastný program. Spájala ich iba náhoda, že sa v Paríži stretávali v literárnom salóne autorky Gertrudy Steinovej.

Erich Maria Remarque – Na západe nič nového
Romain Rolland – Peter a Lucia
Ernest Hemingway – Zbohom zbraniam – Príbeh nešťastnej mileneckej dvojice – amerického poručíka a ošetrovateľky. Ich láska chce prekonať vojnu (príbeh sa odohráva na talianskom fronte), preto Frederik Henry spolu s tehotnou Catherine ujdu do Švajčiarska, dieťa sa však narodí mŕtve a Catherine pri pôrode zomiera. Jej smrť nie je priamim dôsledkom vojny, ale patrí k všeobecnému chausu a je rovnako nezmyselná jako vojna
Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka za svetové války – hlavnou postavou je Jozef Švejk, starý mládenec, ktorý dobrovoľne vstupuje do armády počas 1.sv. vojny, svojou prostomyseľnosťou zdôrozňuje rakúskych dôstojníkov a nezmyselnosť vojny.

E. M. REMARQUE - NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO

Jeden z mála protivojnových románov, ktorých celý dej sa odohráva na bojisku. Okrem zničenia životov, nádeji a ideálov mladej generácie zachytáva dovtedy nevídaný spôsob vedenia vojny, napr. nálety bombardérov, bubnovú paľbu, zákopovú vojnu muža proti mužovi (Pretože front nemenil svoje pozície, noviny prinášali titulky: Na západe nič nové)
Úvahy o tom, čo bude po vojne, ako sa mladí ľudia zapoja do civilného života, spomaľujú dynamiku deja a pôsobia dojmom, že ich písal starší človek, ktorý na vlastnej koži zažil, čo ich čaká po vojne.
Autor svoje postavy nevylepšuje po Nemcami prehratej vojne. Vojnu berú ako nutnosť, ako povinnosť, zabíjajú, aby neboili zabití. Nepriatelia zostávajú neosobní, až na malé výnimky. Nie sú to neohrození hrdinovia, ktorí bojujú za vlasť, ale majú strach zo smrti a chcú prežiť. Ale nie sú ani zabijakmi z presvedčenia. Veľmi ľudsky reaguje Paul, ked sa ocitne prvýkrát tvárou v tvár človeku, ktorého smrteľne zranil. Najprv má výčitky, potom mu chce pomôcť, zistí jeho meno a adresu, dokonca si zaumieni, že musí byť typograf ako obeť a postará sa o jeho rodinu - o niekoľko hodín zabudne, že jestvoval, pretože záchrana vlastného života je prednejšia.
Chlapci nevyčítajú svojej krajine, že začala vojnu, nehovoria o príčinách, ale uvedomujú si jej dôsledky - hlavne osobné. Vyčítajú generácii svojich otcov a učiteľov, že všetkú tú hrôzu, ktorá ich na fronte čakala, zabalili do vznešených fráz a nehovorili pravdu.
Autor pri tvarovaní svojich postáv napíše to, čo videl a zažil
Román je výpoveďou hlavnej postavy Paula, ktorá je vo veľkej miere autobiografická. Rozprávač je v 1. os. sg
Román chce byť „... svedectvom o generácii, ktorú poznačila vojna, i ked unikla jej granátom."
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.