V jeseni sa rodina Ostrolúckych presťahovala do kúrie v Ostrej Lúke. Štúr do Bratislavy. Dievčatá naňho stále spomínali, až prehovorili Adelkinu mamu, aby mu napísala a objednala Slovenské národnie novini. Vzťah medzi Adelkou a Štúrom sa stále viac prehlboval. Najviac sa prehĺbil v Bratislave, kde rodina Ostrolúckych s Evkou odišla na zimu. Štúr ich často navštevoval a raz pozval dievčatá do tlačiarne, kde sa Evka zoznámila s tlačiarom Laciakom, ktorý sa do nej zaľúbil. Na bále v Grassalkovichovom paláci rozkvitla medzi Štúrom a Adelkou naozajstná láska. Jar prežívali Ostrolúckovci tiež v BA.
Medzitým sa zo Štúra stal poslanec. Vo Viedni vypukla revolúcia, ktorá mala dopad aj ja hrdinov. Ostrolúcky si prestal rozumieť so Štúrom pre jeho revolučné myšlienky. Ostrolúckovci po zrušení poddanstva odišli na Ostrú Lúku a Štúr do Prahy. Keď sa vrátil, dali ho pod policajný dozor a vzťah medzi ním a Adelkou pol prerušený. Ostrolúckovci sa presťahovali do Viedne, kde Adelka ochorela, chradla až zomrela. Evka sa vydala za Laciaka a Štúr zomrel tri roky po Adelke.
JÁN BOTTO – SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ
Hlavné postavy: Jánošík, Gajdošík
Téma: Obraz zlapania a popravy Juraja Jánošíka
Kompozícia: Predspev + 9 spevov
Obsah:
Predspev tvorí alegória matky a detí. V prvom speve autor zobrazuje Jánošíka, jeho družinu a ich hrdinské činy z minulosti. Jánošík si uvedomuje svoj koniec. Druhý spev predstavuje obraz chytenia Jánošíka a obraz smútku jeho družiny. Jánošík však ostáva nezlomený. Tretí spev opisuje väznenie Jánošíka. Za Jánošíkom prichádza duša ľudu a lúči sa s ním baladou. Štvrtý spev je najpochmúrnejší. Jánošík sníva sen o mladosti. Diabol mu pripomína blížiacu sa smrť. Piaty spev patrí medzi najkrajšie básne s témou slobody. Hrdina ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť utláčanie poddaných. V šiestom speve autor vyjadruje, že túžba po slobode ostane večne živá. Kňaz káže Jánošíkovi modliť sa, on sa však nemodlí za seba, ale za svoj ľud. Siedmi spev je opisom popravy Jánošíka. On sa lúči a spomína na svoj boj proti zlu. V ôsmom speve autor vykresľuje obraz Slovenska – zakliatej krajiny, v ktorej ľud rozpráva povesti o Jánošíkovi. Posledný deviaty spev je obrazom svatby Jánošíka s kráľovnou víl, čo je dôkaz o Jánošíkovej nesmrteľnosti.
Záver: Toto dielo je vrcholným dielom Jána Botta. Prostredníctvom Jánošíka v ňom zobrazil koniec štúrovskej generácie.
SAMO CHALÚPKA – MOR HO !
- malá skupinka Slovákov v diele reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov
Dej: K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.
Hlavné postavy: rímsky cár
slovanská družina – kolektívny hrdina
Charakteristika hlavných postáv: rímsky cár – reálny, skutočný víťaz boja, pyšný, zbabelý
slovanská družina – morálny víťaz boja, hrdí, smelí, obetaví, autor ich opisuje ako rovnakých s typickými slovanskými znakmi
Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho početnejšiemu rímskemu vojsku
Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve
Miesto a čas: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor
Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi
Textová syntax je:
a)odbor jazykovedy zaoberajúci sa stabou textu
b)najvyššia syntaktická rovina jazykového systému (rovina textu)
Základnými jednotkami textovej syntaxe sú:
-text (súvislý jazykový prejav)
-elementárna textová jednotka (v závislosti od definície segment vety, veta, odsek, prehovor, nadfrázová jednotka a pod.).
Druhotnými jednotkami sú : odsek a kapitola
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie