Téma č. 18 Historické Diela

Téma č. 18 Historické Diela

Historické dielo: súvisí s vývojom historického poznania a bádania, je konečným produktom celého historického poznávacieho procesu. Dielo, v ktorom sa vyskytujú historické udalosti, osobnosti apod.
• neologizmy – nové slová
• archaizmy - zastaralé (už sa nepoužívajú)
• historizmy (stratili opodstatnenie, lebo predmety a deje, ktoré pomenúvali sa už nevyužívajú)

LADISLAV NÁDAŠI JÉGE – ADAM ŠANGALA

-histor. román zo 17. stor., ktorý zachytáva atmosféru z čias protináboženských a protitureckých bojov
-dej je situovaný do stredovekých hradov a miest (Beckov)
-vystupujú tu aj historické postavy (Gabriel Betlen – vodca protihabsburského povstania)

DEJ: dej sa začína na Orave, kde sa mladý Adam po obesení otca rozhodol vybrať do sveta. Adam sa zaplietol do bitky v ktorej zbil šľachtica. Zo strachu sa dal zverbovať do vojska a Adama poslali na Beckov. Adam sa zoznamuje s Betkou. Na hrade sa Adam priznáva k svojmu činu a nechtiac spôsobuje, že manželka pána potratí. Adama zatvárajú do žaláru avšak na slobodu mu pomôže hradný farár a spolu utekajú preč. V meste sa Adam zamestnáva u Pohákovcov a získava si dôveru Betky. Konôpku zatknú a Adam mu na oplátku pomáha, ako on pomohol jemu. Po piatich rokov manželstva sa Betka zdôveri o Adamovom čine priateľke a Adama odúdia na smrť sťatím.
-dielo má rámcovú kompozíciu (román sa začína smrťou Adamovho otca a končí smrťou samotného Adama)

PIERRE CORNEILLE - CID

Námet: Je čerpaný z renesancie – zo španielskej rytierskej povesti, ktorú vo svojom diele Cidova mladosť spísal de Gastro.

Láska medzi Donom Rodrigom (Cid) a krásnou Ximénou sa má čoskoro spečatiť sobášom. No ich ceste za šťastím zabránia ich otcovia, ktorí sa veľmi pohádajú. Rodrigov otec žiada svojho syna, aby pomstil jeho urážku a tak zachoval česť rodiny. Rodrigo je nútený zabiť Ximéninho otca, no pritom riskuje , že stratí svoju veľkú lásku. Nakoniec však hlas rozumu zvíťazí nad srdcom a tak Dona Goméza zabije.

Keď sa Xiména dozvie túto zdrvujúcu správu, je rozhodnutá pomstiť otcovu smrť. Rodrigo však medzitým odchádza do vojny. Domov sa vracia so slávou a od kráľa získava meno (titul) Cid. To však Xiména neznesie a vyžiada si súboj medzi jej nápadníkom Donom Sanchom a Rodrigom, lebo pomstu nechce vykonať vlastnými rukami. Víťazovi súboja sľúbila, že sa stane jeho manželkou. Cid porazí svojho protivníka, no necháva mu život i lásku Ximény, na ktorú podľa neho nemá právo a nezaslúži si ju. Z boja sa teda ku Ximéne vracia Don Sancho s úmyslom vziať si ju. Pritom jej povie, že Cid je mŕtvy. Xiména je nešťastná a je odhodlaná prenechať majetok Sanchovi a navždy oplakávať smrť otca i milenca. Tým sa však prezradí, že Rodriga miluje.
Koniec je šťastný: dvaja zaľúbenci sa opäť pomeria. Kráľ vymyslí vynikajúci plán: keďže Xiména ešte dostatočne neoplakala otcovu smrť, Rodrigo odíde na rok do vojny a potom sa zoberú.

FRIEDRICH SCHILLER – VILIAM TELL

-zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsbudgovcom v 14. st.
-legendárny Viliam Tell nevzdá úctu vystavenému klobúku symbolizujúcemu nadvládu Nemcov. Miestodržiteľ ho zato nútil zostretiľ jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil, syna nezranil, ale namiesto slobody ho uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel, zabil tyrana Gesslera a ľud pod jeho vedením v národnom povstaní vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu

ĽUDO ZÚBEK – JAR ADELY OSTROLÚCKEJ

Hlavná myšlienka: Autor chcel podrobnejšie vyjadriť vzťah Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra.
OBSAH: Dej románu je písaný formou rozprávania Evy Jonášovej. Tá bola spoločníčkou dcéry bohatého zemana Ostrolúckeho, Adelky. Boli rovesníčky a preto si od prvej chvíle dobre rozumeli. Adelka, ako dievča z vyššej spoločnosti, slabo ovládala slovenčinu,jazyk prostého ľudu,hoci jej predkovia boli Slováci.Adelkin otec navrhol,aby Evka doučovala Adelu slovenčinu počas pobytu v Zemianskom Podhradí. V tom čase bol v Zemianskom Podhradí kaplánom Štúrov brat Samuel, cez ktorého sa dievčatá zoznámili so samotným Ľudovítom Štúrom. Svojím správaním a vedomosťami si získal nielen dievčatá, ale aj celú rodinu Ostrolúckych. Stal sa u nich častým hosťom. Podarilo sa mu prebudiť u Adelky záujem o Slovákov a vôbec o Slovanov.
V jeseni sa rodina Ostrolúckych presťahovala do kúrie v Ostrej Lúke. Štúr do Bratislavy. Dievčatá naňho stále spomínali, až prehovorili Adelkinu mamu, aby mu napísala a objednala Slovenské národnie novini. Vzťah medzi Adelkou a Štúrom sa stále viac prehlboval. Najviac sa prehĺbil v Bratislave, kde rodina Ostrolúckych s Evkou odišla na zimu. Štúr ich často navštevoval a raz pozval dievčatá do tlačiarne, kde sa Evka zoznámila s tlačiarom Laciakom, ktorý sa do nej zaľúbil. Na bále v Grassalkovichovom paláci rozkvitla medzi Štúrom a Adelkou naozajstná láska. Jar prežívali Ostrolúckovci tiež v BA.

Medzitým sa zo Štúra stal poslanec. Vo Viedni vypukla revolúcia, ktorá mala dopad aj ja hrdinov. Ostrolúcky si prestal rozumieť so Štúrom pre jeho revolučné myšlienky. Ostrolúckovci po zrušení poddanstva odišli na Ostrú Lúku a Štúr do Prahy. Keď sa vrátil, dali ho pod policajný dozor a vzťah medzi ním a Adelkou pol prerušený. Ostrolúckovci sa presťahovali do Viedne, kde Adelka ochorela, chradla až zomrela. Evka sa vydala za Laciaka a Štúr zomrel tri roky po Adelke.

JÁN BOTTO – SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ

Hlavné postavy: Jánošík, Gajdošík
Téma: Obraz zlapania a popravy Juraja Jánošíka
Kompozícia: Predspev + 9 spevov
Obsah:
Predspev tvorí alegória matky a detí. V prvom speve autor zobrazuje Jánošíka, jeho družinu a ich hrdinské činy z minulosti. Jánošík si uvedomuje svoj koniec. Druhý spev predstavuje obraz chytenia Jánošíka a obraz smútku jeho družiny. Jánošík však ostáva nezlomený. Tretí spev opisuje väznenie Jánošíka. Za Jánošíkom prichádza duša ľudu a lúči sa s ním baladou. Štvrtý spev je najpochmúrnejší. Jánošík sníva sen o mladosti. Diabol mu pripomína blížiacu sa smrť. Piaty spev patrí medzi najkrajšie básne s témou slobody. Hrdina ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť utláčanie poddaných. V šiestom speve autor vyjadruje, že túžba po slobode ostane večne živá. Kňaz káže Jánošíkovi modliť sa, on sa však nemodlí za seba, ale za svoj ľud. Siedmi spev je opisom popravy Jánošíka. On sa lúči a spomína na svoj boj proti zlu. V ôsmom speve autor vykresľuje obraz Slovenska – zakliatej krajiny, v ktorej ľud rozpráva povesti o Jánošíkovi. Posledný deviaty spev je obrazom svatby Jánošíka s kráľovnou víl, čo je dôkaz o Jánošíkovej nesmrteľnosti.
Záver: Toto dielo je vrcholným dielom Jána Botta. Prostredníctvom Jánošíka v ňom zobrazil koniec štúrovskej generácie.

SAMO CHALÚPKA – MOR HO !

- malá skupinka Slovákov v diele reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov
Dej: K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.

Hlavné postavy: rímsky cár
slovanská družina – kolektívny hrdina
Charakteristika hlavných postáv: rímsky cár – reálny, skutočný víťaz boja, pyšný, zbabelý
slovanská družina – morálny víťaz boja, hrdí, smelí, obetaví, autor ich opisuje ako rovnakých s typickými slovanskými znakmi
Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho početnejšiemu rímskemu vojsku
Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve
Miesto a čas: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor
Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi
Textová syntax je:
a)odbor jazykovedy zaoberajúci sa stabou textu
b)najvyššia syntaktická rovina jazykového systému (rovina textu)
Základnými jednotkami textovej syntaxe sú:
-text (súvislý jazykový prejav)
-elementárna textová jednotka (v závislosti od definície segment vety, veta, odsek, prehovor, nadfrázová jednotka a pod.).
Druhotnými jednotkami sú : odsek a kapitola
Text sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je nadväznosť.
Prostriedky, ktoré nadväzujú na slová za hranicami vety, voláme konektory
-obsahové prostriedky (téma prejavu)
-jazykové prostriedky
-mimojazykové prostriedky (napr. mimika a gestá)

Text členíme, aby bol prehľadný, alebo aby sme zdôraznili niektoré jeho časti. Vyššia textová jednotka ako je veta je graficky vyznačený odsek– významovo ucelená jednotka, vo vedeckých textoch označovaná aj číselne.
Odseky sa ďalej spájajú do vyšších celkov – kapitol, tematicky uzavretých (napr. nadpisom) a formálne rozsiahlejších.


Ďalšie historické diela:
W. Shakespeare – Henrich IV, V, XII , Hamlet, Richard II, III
T. Taso – Oslobodený Jeruzalem
M. Bell – Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku
J. Fándly – Dúverná zmlúva medzi mníchom a diablom
P.J. Šafárik – Slovanské starožitnosti
J. Hollý – Svatopluk
A.S. Puškin – Kapitánová dcéra
K. H. Mácha – Krivohrad
J.M.Hurba – Olejkár
J. Kalinčiak – Púť lásky
L. N. Tolstoj – Vojna a mier
Ľ. Kubáni – Valgatha
M. Kukučín – Lukáš Blahosej Krasoň
G. B. Shaw – Svätá Jana
M. Figuli – Babylon
J. Záborský – Faustiáda
V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
A. Jirásek – Ján Hus
I. Stodola – Kráľ Svätopluk
A. Tolstoj – Peter prvý