Téma č.19 . Slovenská medzivojnová literatúra – PRÓZA

Od roku 1918 vedľa seba existujú viaceré umelecké smery, autorské orientácie, tzn. Že tá istá historická skutočnosť dovoľuje zaujať veľmi rozdielne umelecké postoje v ideologickom i tematickom zmysle. Tematika medzivojnového obdobia: vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnová sociálna skutočnosť, nové udalosti spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky. Zvýšil sa počet vydávaných diel, čo súviselo predovšetkým s priaznivým kultúrno-spoločenským rozmachom Slovenska: s rozvojom školstva, vznikom rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, so vzrastom počtu kultúrnych a literárnych časopisov

Prehľad:
Ladislav Nádaši JÉGE – Adam Šangala (historický román)
Jozef Cíger HRONSKÝ – Jozef Mak (sociálno-psychol. román)
- hlavná postava –(človek milión (zrnko maku)) prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a s ohľadom na okolnosti nesie všetky životné útrapy-zradu milej, brata, matkinu a ženinu smrť
Milo URBAN – Živý bič (román)
Peter JILEMNICKÝ – Pole neorané (román)
– zjednodušil obraz slovenského roľníka a predstavoval ho iba ako vykorisťovaného proletára, ktorý sa vyjadruje v politických frázach
Gejza VÁMOŠ – Odlomená haluz (satircký román)
-spisovateľ opísal židovskú menšinu v slovenskom prostredí v časoch pred 1.sv. vojnou a počas nej
Ján HRUŠOVSKÝ – Dve sestry (novela)
-príbeh dvoch sestier-dva protikladné svety z morálneho hľadiska – mníška (reprezentuje čistotu) a prostitútka (pokušiteľka, kt. hľadá zmysel života)
Ivan HORVÁTH – Laco a BA (novela)
-autor v nej opísal osudy a pocity mladého študenta, kt. v BA prežíva 1 lásku
Ľudo ONDREJOV – Zbojnícka mladosť (román)
-autor podáva jednotlivé príbehy s dramatizmom, oživuje prírodu a veci
Dobroslav CHROBÁK – Drak sa vracia (novela)
-zobrazuje konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou
Margita FIGULI – Tri gaštanové kone
-novela je malou ľúbostnou drámou-netypické pre naturizmus je v pozadí stojaci sociálny problém, spočívajúci na majetkových rozdieloch
-príbeh o láske Magdalény a dvoch mužoch
František Švantner – Život bez konca (román)
-zachytáva koniec 19. storočia v Rak-Uhorskej monarchii až po obdobie predmníchovskej ČSR


UNAMISTICKÝ ROMÁN - Názov je z latinského slova (una anima - jedna duša), to znamená, že celý dedinský kolektív sa správa jednotne, napríklad obec zhorší postavenie Evy Hlavajovej, neskôr si uvedomí svoju vinu a pomstí ju.


Porovnanie zobrazenia vojny:

P.O. Hviezdoslav - Krvavé sonety
- lyrická skladba zložená zo sonetov
- reakcia na pošliapanú ľudskosť
- autora trápy otázka, kto je za to zodpovedný(egoizmus jednotlivcov, skupín, al. národov)
- verše sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou, vyjadrením osobnej bolesti, ba až zúfalstva nad vedomím, koľko zla, biedy a ťažkosti prináša vojna
- v závere diela privoláva mier

B. S. TIMRAVA - Hrdinovia
- novela
- autorka poukazuje na to, aký kontrast bol v chápaní vojny
- ľud ju chápal ako niečo strašné, ale páni sa vojnou nadchýnali a účasť v nej vyhlasovali za veľký vlastenecký čin. Ľud si uvedomuje, že do vojny ide zabíjať a umierať za cudzie záujmy. Páni sa za vojnu oduševňujú len dovtedy, kým nepríde rad aj na nich.
- autorka tu odhaľuje to, že tí, ktorí sa v dedine najviac zadúšajú rečami o hrdinstve, vo vojne sú najväčší zbabelci. Obete žiadajú od iných, ale sami ich nevedia a nechcú priniesť
- názov tejto novely práve preto vyznie ironicky
- takýto falošný hrdina je aj notár Baláň, ktorý s veľkým vlasteneckým zápalom vyprevádza chlapcov z dediny na front, ale sám sa pred odvodovou komisiou urobí chorým, aby ho neodviedli. V postave notára Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva no v podstate zbabelca a egoistu
- smrť podnotára Sirického (kladná postava, sice patrí medzi pánov ale sám odchádza na front) mala stelesňovať autorkinu myšlienku zápasu ľudskosti s humánnou podstatou 1.svetovej vojny