Téma č.20 Slovenská medzivojnová literatúra – Poézia

Téma č.20 Slovenská medzivojnová literatúra – POÉZIA

Spoločensko-historické pomery
-Slovensko sa stalo súčasťou ČSR, založenej v októbri 1918
-nový štát zbavil Slovákov maďarského útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu
-zvýšil vzdelanosť obyvateľstva, slovenčina prenikla do škôl a úradov – stala sa štátnym jazykom
-nastal rozvaj techniky a umenia
-vznikli: Univerzita Komenského v BA, SND a bola znovuobnovená činnosť Matice slovenskej
-napriek tomu naďalej existovalo vysťahovalectvo, problém uplatnenia novej slovenskej inteligencie, korupcia a brzdenie hospodárskeho vývoja
-zhoršovala sa napätá pol. situácia : zmierlivá politika Francúzska a VB voči nemeckým ambíciam sa zavŕšila Mníchovskou dohodou
-Nemecko nemalo záujem na ďalšom existovaní ČSR, preto podporovalo tých slov. politikov, ktorí sa usilovali utvoriť samostatný slov.štát, kt. vznikol v marci 1939

Vitalizmus - básnici podávajú slnečné, harmonické stránky života, tešia sa z jednoduchých vecí, tešia sa najmä zo všetkého, o čo ľudí okradla (prvá svetová) vojna. Často obchádzajú akékoľvek problémy.
- najvýznam. slov. predstaviteľ- Ján Smrek

DAV – Daniel Okály, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis
-členovia skupiny sa prihlásili k ideológii marxizmu, písali politicky a sociálne angažovanú poéziu, kt. mala človeka ideologicky ovplyvňovať

Nadrealizmus - umelecký smer, ktorý sa usiluje oslobodiť myseľ, zdôrazňuje podvedomie
-využívali polytematickosť básní, inšpirovali sa apollinairovským pásmom
-predstavitelia: Július Lenko, Ján Rak, Štefan Žáry, Rudolf Fabry

Neosymbolizmus – najpesimistickejšia poézia medzivoj. literatúry
- Emil Boleslav Lukáč
Katolícka moderna – spisovatelia spájali tradičné kresťanské hodnoty s novými výrazovými prostriedkami – symbolizmom, poetizmom, surrealizmom
- Janko Silan, Rudolf Dilong, Gorazd Zvonický

Prehľad:
Martin RÁZUS – To je vojna (zb. básni s vojenskou tématikou)
Štefan KRČMÉRY – 150 rokov slovenskej literatúry (literárnohistorická práca)
Emil Boleslav LUKÁČ – O láske neláskavej (monotematická zbierka,)
Ján SMREK – Cválajúce dni (polytematická zbierka, očarenie životom, príroda, dedina ...)
Laco NOVOMESKÝ – Stamodtiaľ a iné (zb. básni, obsahujúca citeľné osobné motívy)
Rudolf FABRY – Uťaté ruky (provokačná zb.,kt. znamenala nástup nadrealizmu v slov. lit.)
Štefan ŽÁRY – Pavúk pútnik (nadrealistická zbierka)
Maša HAĽAMOVÁ – Smrť tvoju žijem (zbierka vydaná po smrti manžela)
Valentín BENIAK – Tiahnime ďalej oblaky (bás.zb.,vymedzuje v nej jednu z hl. témat. línii
svojej tvordy – vzťah k domovu)


E.B.LUKÁČ – O láske neláskavej, znaky tvorby
-monotematická zbierka básni
-názov je oxymoron a napovedá veľa o básnikovom chápaní ľúbostného citu
-v prvých básňach zbierky ironizuje sľub vernosti, nechce sa pútať k jednej osobe
-sloboda je preňho dôležitejšia
-autor sa vo svojích dielach snaží vypátrať jadro veci
-túži po poznaní a harmónii – nenachádza ju, v básňach prevažuje smutný pohľad na svet
-vyjadruje sa v paradoxoch
-predstaviteľ neosymbolizmu
J. SMREK – CVÁLAJÚCE DNI, znaky tvorby
-polytematická zbierka
-dominuje v nej radosť zo života, spontálnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť
-prvý krát použil spontálnu lyrickú improvizáciu, ktorá spôsobila nepravidelnosť formy, neusporiadanosť
-autor vo svojích dielach vychádza z čara okamihu, z chvíľkových vnemov a pocitov
-v tvorbe dominuje opitimizmus, činorodosť, dobrodružstvo – túžba po ďalekých cestách
-preferoval témy o ženách, láske a kráse
-predstaviteľ vitalizmu


MODIFIKÁCIA VETNEJ STAVBY

Pri výstavbe textu sa jednoduché vety môžu rozličným spôsobom odchyľovať od pravidelnej stavby, vtedy vznikajú osobitné konštrukcie jednoduchých viet.

1. VYTÝČENÝ VETNÝ ČLEN
vznikne tak, že vysunieme mimo vety slovo, ktoré chceme mimoriadne zdôrazniť.
V obývačke, tam som ju videla. Videla som ju tam, v obývačke.
Vytýčený vetný člen od vety oddeľujeme čiarkou:
Ružová, tá sa mi páči! Jednotka, tá ešte neznamená úspech v živote.
Vo vlastnej vete je vysunutý vetný člen zastúpený zámenom. Slovosledne je najčastejšie na začiatku vety, ale môže stáť aj na jej konci. Videla som ju tam, na dvore.

2. OSAMOTENÝ VETNÝ ČLEN
Vzniká osamostatnením niektorého vetného člena do samostatnej výpovede
Gramaticky a významovo je osamostatnený vetný člen súčasťou predchádzajúcej vety, od ktorej sa oddeľuje interpunkčne (bodkou) a intonačne.
Na pohovke niečo ležalo. Špinavé a nehybné.

3. PRIPOJENÝ VETNÝ ČLEN
Pripojený vetný člen zvyčajne doplní povedanú alebo napísanú vetu, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne a oddeľuje sa pomlčkou alebo čiarkou.
Mám rád zmrzlinu – ale len jahodovú.

4. VÝPUSTKA – ELIPSA
Je konštrukcia, v ktorej sa niektoré slovo vynecháva, lebo je menej dôležité, alebo je známe z predchádzajúceho textu alebo zo situácie. Elipsy možno zaradiť do troch skupín:
a) Lexikalizované elipsy, v ktorých si výpustku už neuvedomujeme
Mladosť – pochabosť ( Mladosť je pochabosť).
b) Kontextové elipsy, ktoré vznikajú v písanom texte a viažu sa na predchádzajúci text.
(Päť korún. Odpoveď zaznie po predchádzajúcej otázke: Koľko to stojí, prosím?)
c) Situačné elipsy, ktoré vznikajú v každodennej komunikácii (často bývajú odpoveďou na otázku).
(Kilo. Je jasné, že chceme kilo jabĺk, lebo stojíme pred stánkom s jablkami.)

5. PRERUŠENÁ VÝPOVEĎ – APOZIOPÉZA
Vzniká vtedy, ak vetu nedokončíme z nejakej vnútornej alebo vonkajšej príčiny. Prerušiť výpoveď môže aj iná osoba. Prerušená výpoveď je typická pre hovorovú reč, kde sa spája s gestom alebo mimikou, ale často býva v umeleckej literatúre, hlavne v dráme:
Aj ty, Hanka, ...
Prerušená výpoveď je v texte označená tromi bodkami.
Bol by som prišiel, ale...
6. VSUVKA – PARENTÉZA
Vyjadruje obyčajne autorov postoj k vypovedanej skutočnosti, alebo dopĺňa už spomínané fakty. S vetou netvorí skladobnú jednotku.
Napr. Mladé literárne talenty, ako sme už spomínali, môžu posielať svoje príspevky do prílohy Nového slova.
Obyčajne sa oddeľuje čiarkami, ale aj pomlčkami a zátvorkami (najmä v odbornom texte).

Medzi modifikované útvary jazykovedci pričleňujú: nepriamu, priamu a polopriamu reč.
a) Z hľadiska syntaktického, interpunkčného je najmenej problematická nepriama reč. Autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba: Povedal Imrovi, aby nebláznil.
b) Priama reč sa skladá z výpovede autora – uvádzacej vety a doslovného zachytenia reči postavy:
„Neblázni, Imro“, povedal som mu.
Povedal som mu: “Imro, neblázni!“
„Mohol by si už byť normálny, Imro,“ povedal som mu, „lebo sa to neskončí dobre.“
- Neblázni, Imro.
Povedal som mu: - Neblázni, Imro!
-Mohol by si už byť normálny, Imro, - povedal som mu, - lebo sa to neskončí dobre.
c) Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Formálne sa neoddeľuje autorská reč od reči postavy, čo znie dynamicky, moderne:
Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.
d) Polopriama reč zachytáva vnútorný dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu:
Polopriama reč: Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju na stretnutie nepozvali?
(Porovnaj! Priama reč: „ Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa Eva. Nevlastná priama reč: Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.)

OXYMORON-spojenie dvoch výrazov, ktoré sa významovo popierajú al. vylučujú (výťazný pád)