Téma č.22 Slovenská medzivojnová dráma

Téma č.22 Slovenská medzivojnová dráma

Peter Zvon

1913 - 1942
- vlastným menom Vladimír Sýkora
- vyštudoval právo, robil v Bratislave bankách, bol výborný dramatik a literárny kritik, zomrel na týfus
Tanec nad plačom
- tragikomédia
- tragická fraška
- nadčasová hra
- paródia a satira na vládnucich a ovládaných, na mužov a na ženy, na mladých a starých, satira na hlúposť, múdrosť, statočnosť
- monológy, ktoré vyjadrujú hlboké filozofické úvahy o živote, smrti, mladosti, starobe, o vine, o pokroku
- záverečný monológ hry je najdôležitejší
- hovorí o sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi
- monológy odpovedajú na otázky aký je zmysel života, aká je úloha človeka v spoločnosti, či má hodnoty, aby sa mŕtvym oplatilo vrátiť späť
- posolstvo hry: -Ľudský rozum prešiel veľkým vývojom a dospel k veľkým výsledkom, na druhej strane ľudské srdce prešlo vývojom nepatrným, lebo stále je na svete zloba, chudoba, hlad, človek sa odcudzil človeku a prírode -

DEJ:
- odohráva sa v súčasnosti, vo vile generálneho riaditeľa Kráľa, ktorý usporiadal vo svojej vile maškarný večierok, na ktorom je veľa ľudí
- v jeho vile visia na stenách obrazy z 18. stor., na ktorých sú zobrazení gróf Richard, jeho žena grófka Anna, ich syn Alfréd, markíza Silia, rytier Gejša, sluha Barnabá.
- tieto postavy vždy o 24:00 ožijú a vedú dialóg
- tento raz sa rozhodnú, keď sa koná večierok, zamiešať sa medzi hostí
- vo vile vypukne poplach, že niekto ukradol obrazy, prichádza polícia a oni sú nútení vrátiť sa do obrazov
- postavy konštatujú, že ľudia naďalej vedú vojny, delia sa na chudobných a bohatých a pokrok pokročil, ale ľudské srdce ostalo nezmenené:
- Človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí, Boh všetkým ľuďom dal oči, ale pre svetlo nevidia ľudí a pre lásku neľúbia.


Július Barč Ivan

1909 - 1953
- otec učiteľ, vyštudoval za evanjelického kňaza, ako kňaz pôsobí na východnom Slovensku, neskôr prešiel do Matice Slovenskej
- slovenská medzivojnová dráma, expresionista

Matka
- psychologická dráma z baníckeho prostredia
- expresionistická hra
- vyznačuje sa - nastoluje sa tu otázka života a smrti, postavy prežívajú hrôzu
- dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy = antické fátum (hlavný hrdina má predsudky čo sa stane)
- text hry je vzrušený a má veľa nedokončených viet
- kompozícia má klasické členenie
- hra sa skladá z dejstiev

1. expozícia - predstavujú sa postavy: matka Anna, jej synovia Jano a Paľo
- matka má predtuchu, .e sa Paľo vráti z Ameriky
2. kolízia - Paľo sa vráti a Jano ho privíta s nenávisťou
3. kríza - Kata, bývalé Paľovo dievča sa priznáva matke, .e stále ľúbi Paľa
- odmietne dvorenie Jana
- matka má vidinu, .e brat zabije brata
- matka prosí Paľa, aby nechodil za Katou
4. peripetia - Paľo ide za paholka ku Katinim rodičom a chcú sa s Katou zobrať
5. katastrofa - Jano zaútočí na Paľa s nožom, matka zhasne svetlo, namiesto Paľa Jano zabije matku
- charakteristika postáv:
matka
- typická expresionistická postava, vdova
- Petra vychovala k tomu, aby Janovi ustupoval
- medzi Petrom a ňou je oidipovský komplex
- ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si, .e je bláznivá
- v hre sa pohybuje od jedného syna k druhému a naoko podporuje Jana, aby neublížil Paľovi
Jano
- negatívne vlastnosti, nikto ho nemá rád, pije, z túžby po peniazoch vyháňa Paľa do Ameriky, pretože si myslí, že sa Paľo vráti bohatý a on bude profitovať z Paľovho
- keď sa Paľo vráti chudobný, ešte viac ho znenávidí, k matke sa správa veľmi zle, je surový, keď ju zabije, Paľo chce zobrať vinu na seba, Jano to však odmietne a poprosí susedku, aby zavolala políciu
Paľo
- dobré vlastnosti
- závislý na matke, matka mu dala lásku, miernosť, nevie sa vymaniť z jej vplyvu

Ivan Stodola
Liptovský Mikuláš 1888 - 1977
- študoval gymnázium v Prešove a Kežmarku, lekársku fakultu v Budapešti a v Berlíne, pôsobil ako lekár v Bratislave a Liptovskom Mikuláši, na ministerstve zdravotníctva v Prahe ako kúpeľný lekár v Piešťanoch, kde zomiera
- patrí - slovenská medzivojnová dramatická literatúra
- písal satirické hry, veselohry, psychologické drámy a historické hry

Bačova žena
- psychologická dráma
- považuje sa za najlepšie v slovenskej literatúre
- témy: láska, zasahovanie osudu do života (žena sa stáva ženou dvoch mužov)
- hl. postavy: bača Ondrej, bača Mišo, Eva a jej deti - Ondrík s Ondrejom a Miško s Mišom
Ondrej - prchký, výbušný, agresívny, všetkého sa chce zmocniť
Mišo - citlivý, pokorný, má rád Evu a obe deti
Eva - zhodou okolností sa stala ženou dvoch mužov, miluje obe deti, keď jej deti chcú zobrať, spácha samovraždu

1. dejstvo
- začína sa ideou
- Eva sa hrá so svojimi deťmi
- prichádza svokra, vyčíta jej, že sa vydala
- prichádza Mišo, hovorí, že prišiel Amerikán a odkúpil celé panstvo
- objaví sa Amerikán, Eva v ňom spoznáva Ondreja, myslela si, že je mŕtvy a mala o tom aj doklad

2. dejstvo
- stoja proti sebe sokovia: Ondrej žiada Evu, aby sa k nemu vrátila, dáva na ňu prepísať celý majetok
- Ondrej Miša posiela do Ameriky, že mu vráti peniaze a 15 000, on súhlasí pod podmienkou, že pôjde aj Eva
- Ondrej sa nahnevá, vyženie ho z panstva a zbavuje ho postavenia baču
- keď príde Eva za ním, Ondrej jej oznamuje, že jej vezme syna, žiada od Ondreja, aby jej vysvetlil, prečo sa päť rokov neozval
- Ondrej rozpráva príbeh: bača ->nešťastie -> strata pamäti, pamäť sa mu vráti pri železničnom nešťastí a uvedomuje si, že je Ondrej Muranica
- Eva sa zmätene vracia domov

3. dejstvo
- Eva uteká za Mišom v noci na salaš
- Mišo jej oznámi, že sa rozhodol a berie so sebou aj malého Miška do Ameriky
- vtedy prichádza Ondrej a oznamuje Eve, že jej zobral malého Ondríka a že jej ho už nikdy nevráti
- Ondrej s Mišom sa začnú biť, Eva neznesie rozdelenie detí a spácha samovraždu
- jej posledné slová: .Teraz ma už máte obaja.
- priniesol tu shakespearovský dialóg - vtedy keď sa bača Ondrej rozpráva s Bohom a prosí ho: žiť mi daj!.

ABSURDNÁ DRÁMA

-Vzniká vo Francúzsku
-Nihilistická koncepcia života a človeka
-Vychádza z existencialistickej filozofie
-Tradičná štruktúra drámy zmenená na antidrámu
-Chýba jej súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry
-Monológy sú nelogické
-Tragédiu niekedy menili na grotesku
-Absurdita sa nedokazovala, ale predvádzala

Expresionizmus (z lat. expresus = výrazný, ostrý, náročný)

- vzniká zač. 20. storočia v Nemecku
- literárny, hudobný a výtvarný smer
- delíme na 3 obdobia:
1885 . 1900 . spisovatelia zobrazovali vnútorné zážitky a predstavy jednotlivca
- predstaviteľ Strinberg
1901 . 1918 . spisovatelia využívajú silné kontrasty a dynamickosť
po 1819 . najvýznamnejšie skupiny
- spisovatelia, ktorí prežili 1. svet. vojnu a zobrazovali zážitky z tejto vojny
- vojnu zveličovali . hlavne záporné stránky
- skutočnosť zachytávali v protestnej

Syntax

V jazykovede je syntax alebo skladba časť gramatiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom.

Textová syntax

Javy, ktoré presahujú vzťahy vo vetách, patria do textovej syntaxe. Základnými jednotkami sú text a veta. Text - súvislý jazykový prejav, sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá nadväznosť. Vety na seba nadväzujú tematicky a toto nadväzovanie sa vyjadruje pomocou rozličných jazykových i mimojazykových prostriedkov. Syntax, ktorá sa zaoberá textovými prostriedkami a javmi, je nadvetná čiže textová syntax.

Nadväznosť medzi vetami utvárajú :
a) obsahové prostriedky
b) jazykové prostriedky
c) mimojazykové prostriedky.

Vetné Členy delíme na:

1. Základné (alebo hlavné) vetné členy:
o(1) podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
o(2) prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)
2. Rozvíjacie (alebo vedľajšie) vetné členy:
o(3) predmet – podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
o(4) príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu a príčiny
o(5) prívlastok – zhodný a nezhodný; a prístavok – voľný zhodný prívlastok
o(6) doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom.
3. Poznáme podmetový – pr. Otec prišiel unavený. alebo predmetový – pr. Otca sme našli unaveného.