Eugene Ionesco: Plešivá speváčka

Postavy: Pán Smith, Pani Smithová, Pán Martin, Pani Martinová, Mary, Veliteľ požiarnikov
Dej - sa odohráva podvečer v typicky anglickom interiéri, kde typický anglický manželský pár vedie sprvu takmer normálnu konverzáciu, rozpráva zväčša pani Smithová pričom pán Smith číta noviny a nezúčastnene pomliaskávajúc sa občas zapája do konverzácie krátkymi ironickými odpoveďami, ktorými manželke akoby naznačoval svoju rozumovú prevahu. )

Literatúra východného bloku
- v ZSSR, ČSR, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku a Východnom Nemecku
- bola to literatúra totalitných režimov. Základným znakom bola ideológiou obmedzená autorská sloboda v témach a forme. Pokúšali sa literatúru unifikovať (literatúra mala mať rovnakú formu)
- ideovo nepresvedčení autori to nemohli prijať a preto vzniklo viacero „prúdov“.

1. Oficiálna literatúra – mala podporu strany i štátu – Č. Ajtmatov
2. Polooficiálna literatúra – autori boli vydávený po cenzúre, niektoré diela im nevydali, využívali alegóriu. - B. Pasternak
3. Neoficiálna literatúra
a) Exilová – vydávali ju emigranti v zahraničí
b) Samizdatová – čítať, písať i prepisovať ju bolo zakázané a trestné. Cenzúra bola zavedená na všetko, komisie dbali na ideovú čistotu. V 70. - 80. rokoch sa samizdatová literatúra dostáva na západ, kde ju vydávali a potom sa pašovala späť do Ruska. Medzi autorov tejto skupiny patrili - A. Solženicyn

Socialistický realizmus – 50-te roky. Zobrazovali verné skutočnosti, ale len v hraniciach pravdy režimu. Mali čiernobiele videnie sveta, dochádzalo ku skresľovaniu skutočností. Bolo im povedané o čom môžu písať.
Venovali sa témam vojny. V 50-tych rokoch bol preferovaný kolektívny hrdina (hrdinská červená armáda). Prelomové dielo bol Osud človeka od Šolochova.

Západná literatúra

Demokratické usporiadanie krajín, v ktorých sa rozvíjala, jej umožnilo členenie na rôzne smery a prúdy:

Existencializmus
- vznik po 1.svetovej vojne v Nemecku a po 2.svetovej vojne sa rozšíril vo Francúzsku (J. P. Sartre, A. Camus)
- všíma si vnútorný život človeka – jeho individualitu, osobnú slobodu, pocity a vzťah jednotlivca k svetu z hľadiska spoločenských vzťahov
- často sa vyskytuje motív ľahostajnosti, problém úzkosti, osamelosti a nezmyselnosti ľudskej existencie. Tieto problémy riešia hrdinovia sebauvedomovaním, rozhodovaním o vlastnom živote, činom. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii
- spoločnosť je pre indivíduum nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky. – hrdina sa sám rozhoduje a nesie plnú zodpovednosť za svoju voľbu
- človek žije, aby zomrel, z toho pramení pocit absurdity a nezmyselnosti života
- existencializmus sa delí na viac prúdov napr. nemecký (M. Heidegger) a francúzsky (A. Camus) alebo náboženský (K. Jaspers) a ateistický (J. P. Sartre).

Autori zobrazujúci mládež
- autori sa skôr zameriavali na psychologické a etické aspekty vzťahu jednotlivca k spoločnosti
- v 50-tych tokoch dochádza medzi mladou povojnovou generáciou k vzburám proti konvencii a civilizovanému svetu dospelých.
- predstaviteľ: Jerome David Salinger
Rozhnevaní mladí muži
- dochádza predovšetkým medzi mladými ľuďmi k revolte proti spoločnosti, politike, studenej vojne, vojne vo Vietname
- ich názov je odvodený od názvu hry Johna Osborna Obzri sa v hneve. Je to hlavné dielo tejto skupiny. - - dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu; vzbura mladých je živelná, bezmocná v hneve proti zaužívaným konvenciám a životnému štýlu. Svoj hnev však hlavný hrdina obracia proti svojim blízkym.

Beat generation

- paralelou k tzv. rozhnevaným mladým mužom je tvorba Beat generation v Amerike
- bolo to neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50-tych rokov spájal „životný pocit“ (hlásali požiadavku intenzívneho vnútorného života, slobodu, nezávislosť, individualizmus)
- básnici beatovej generácie písali poéziu, ktorá bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu