Téma č.24 Svetová literatúra po roku 1945

Spoločensko – historické pomery

Druhá svetová vojna (1939 – 1945), najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, nesmierne ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice minulého storočia a je inšpiračným zdrojom dodnes.
- Prvotná mierová eufória bola spojená so snahou zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN).
- Odohrávali sa niektoré regionálne vojnové konflikty.
- Svet sa rozdelil na dva póly (USA reprezentovali svet demokracie, trhovej ekonomiky; ZSSR svet socialistických diktatúr, plánovanej ekonomiky).
- Obdobie tzv. studenej vojny sa predĺžilo až do začiatku 90-tych rokov, kedy bol dovŕšený proces postupného rozvratu hospodárskych a politických systémov sovietskych satelitov a rozpadu samotného Sovietskeho zväzu.
-Totalitná skúsenosť bola strašná a je prítomná v myslení obyvateľov krajín bývalého východného bloku dodnes.
-Autori sa chcú stať „svedomím národa“ – chcú zapôsobiť na pocity čitateľa. Prehodnocuje sa postoj k minulosti (najmä v nemeckej literatúre). Rozdelenie sveta na dva póly zasiahlo aj literatúru. Nedochádza k prirodzenému ovplyvňovaniu sa literatúr východného a západného bloku. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnovú umelecké smery a experimentovala s novými, v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer – socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný.

Povojnové smery a prúdy

Vo vývoji epických žánrov (román, poviedka, novela) sa uplatňuje v jednotlivých národných literatúrach viac tendencií. Experimentovanie a hľadanie nových foriem neovplyvnilo celý literárny proces. V súčasnosti možno hovoriť o dvoch základných umeleckých prúdoch :

1. objektivizačný prúd - spisovatelia chápu svoje dielo ako objektívny odraz života a pridŕžajú sa klasických vlastností epiky. Ťažisko ich románov a noviel spočíva v dejovej stránke. V pozadí nepociťujeme autora a tento sa nestotožňuje ani s jednou postavou. Takto písala väčšina starších spisovateľov, ktorí po 2. sv. vojne postupne vymierajú (T. Mann, L. Feuchtwanger). V stopách starších autorov pokračovali spisovatelia, ktorí neprerušili túto tradíciu (J. Steinbeck).

2. subjektivizácia epických žánrov – nejde o odklon od realizmu, ale do popredia vystupuje spisovateľova osobnosť. Často plní funkciu rozprávača, opisuje udalosti, ktoré sám prežil, skúsil. Táto metóda dnes preniká do všetkých moderných literatúr. Je bežná v americkej (N. Mailer; J. D. Salinger), francúzskej (A. Saint-Exupéry), talianskej, nemeckej (H. Bohle), anglickej , ale aj v sovietskej. Používali ju spisovatelia aj u nás. Mnohí autori takýmto spôsobom opisovali zážitky z vojny.

Literatúra sa rozdelila na západnú a východnú:


Jean-Paul Sartre : Múr
sa narodil roku 1905 v Paríži. Vyštudoval filozofiu v Berlíne a pôsobil ako stredoškolský profesor. Ku koncu života sa zaoberal politickou činnosťou. Bol existencialistický filozof, dramatik a prozaik. Roku 1964 mu bola udelená Nobelova cena, ktorú však neprevzal. Umrel roku 1980.
Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka
Chronotop: fašistické väzenie v Španielsku počas občianskej vojny
Téma: pohľad do vnútorného sveta hlavnej postavy niekoľko hodín pred smrťou, zamyslenie sa nad zmyslom života
Kompozícia: jednoduchá, reťazová, striedanie dialógov a úvah hlavnej postavy
Architektonika: poviedka nie je rozčlenená, tvorí jeden súvislý celok
Charakteristika postáv:
Pablo Ibbieta- hlavná postava
- mal svoje sny a plány do budúcnosti, túžby mladého človeka, názory, za ktoré bol ochotný bojovať, to však v tej chvíli nič neznamenalo,
Juan Mirbal- ešte chlapec
- odsúdili ho preto, lebo jeho brat José je anarchista, inak nič nevykonal
Tom Steinbock- pochádza z Írska, slúžil v Interbrigáde
- svojich spoluväzňov sa snaží utešovať, no častokrát nevhodne
Belgický lekár- človek, ktorý mal splniť každé želanie odsudeným
- chladný, iba si robil svoju prácu,
Jazyk diela: jednoduchý, hovorový, pejoratívny (autor používa hrubšie výrazy, napr.: hovädo, „Zavri si hubu“ a i.)
Postavenie autora: myšlienky a názory autor podáva prostredníctvom hlavnej postavy Pabla Ibbietu