Téma č.25 Slovenská poézia po 1945

Téma č.25 Slovenská poézia po 1945

Lit. po 2SV, kedy jediným možný lit.smerom, kt. mohli autory tvoriť bol SOCIALISTICKÝ REALIZMUS - preto sa v tomto období píše:
OFICIÁLNA LITERATÚRA- metóda soc.realizmu, kt. bol schválený 9.zjazd KSČ
EMIGRANTSKÁ LITERATÚRA – autori odmietli písať soc.realizmom, odišli do zahraničia ale ostali literárne činný
SAMIZDATOVÁ/DISIDENTSKÁ/ LITERATÚRA – autori, kt. odmietli soc.realizmus, ostali žit v ČS a boli literárne činný, ich tvorba bola zakázaná oficiálne ich diela neboli publikované

JÁN KOSTRA 1910 – 1975

Motto jeho poézie „Bolesť je z ľudí pokoj je z teba, krajina moja moje úbočia.“ - študoval na gymnáziu v ZA. Architektúru a maliarstvo vyštudoval v Prahe a navštevoval tam filozofické prednášky. Lit.začal tvoriť pred 2SV (30roky) - básnická zbierka – HNIEZDA - opisuje tam rodisko, spomína na rodičov a na detstvo - báseň – SLNIEČKO SEPTEMBRA - návrat do detstva, hovorí o sv.láske k pani učiteľke - hovorí aj o tom že keď chceme dobro toho druhého sme ochotný trpieť - v básni použil kontrastnú metaforu „Slniečko septembra ružové jabĺčko okolo školy sa kotúľa ľahúčko.“

Básnická zbierka – MOJA RODNÁ - báseň – MOJA RODNÁ - je tvorcom tzv. zemitej poézie – používa prírodný slovník „ A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa ty verná rodná hruda kamenistá pás poľa zemiakového pokorný ovsík chudoby tenká na medzi šíp nepoddajný strážca krehkej nádhernej slepej ruže.“ - obraz rodiny zeme spája s obrazom ženy - symbolom nej je práčka podkásaná a protikladom je bledá mestská kráska.

Básnická skladba – AVE EVA - je to reflexívna básncká skladba (úvahová), rieši tu otázky v súvislosti so ženou, kto je, čo chce - dáva do protikladu ženu darkiňu života, ktorá je v protiklade vojnovej ženy - okrem toho tu autor píše o živote - je to oslava žien, inšpirovala ho krása žien „ Ste ako piliere nádherných katedrál, ste ako liany z vás kvet a semä.“ - autor tu použil erotický motív „ K hriechu i motlitbe láka k vám mužské plemä.“ - básnická zbierka – KAŽDÝ DEŇ - báseň – KAŽDÝ DEŇ - vyjadruje k nej sv.vlastné pocity, zamýšľa sa nad morálkou človeka, chce stretnúť jednoduchého človeka s vnútornou slobodou, pretože taký človek mu môže byť potom oporou, má to byť človek obyčajný výnimočný - báseň – DVOM - motto: „ Život je veľké krásne umenie nemáme pre ten ........ školy.“

PAVOL HOROV 1914 – 1975

Východné Slovensko - básnik Zemplína - je spätý s východoslovenským krajom
- básnická zbierka – NIOBA MATKA NAŠA - nioba je postava z gréckej mytológie, stelesňuje utrpenie a žiaľ všetkých matiek, žien v čase vojny - nioba prišla o svojich 7 synov a 7 dcér a od žiaľu zošalela - básnik v zbierke a rovnomennej básni zobrazuje dve syly a) Matku ako silu, kt. život neustále obnovuje b) Vojnu ako ničivú silu - básnik hovorí o oboch vojnách, ich absurdita je vyjadrená „ Dve bludné sestry koľajníc (s klamným sľubom stretnutia), kt. nikde nevedú.“ - autor spomína 1SV a spomína na svojho otca (cisár moment z 1SV) „ Môj otec, ktorý padol za cisára...“ - keď mu zomrel otec vo vojne, matka musela zápasiť s ťažkým životom, často plakala. - básnická zbierka – DEFILÉ - báseň – DEFILÉ - v nej sa opäť vracia k téme vojny

MIROSLAV VÁLEK 1927 – 1991

Minister kultúry (1969 – 1989) v bývalej ČSSR - tvorba básní sa vyznačujú originálnymi metaforami a personifikáciami –
básnická zbierka - DOTYKY - sústredil sa v nej na vnútorný svet a pocity človeka a na jeho problémy, citové drámy a sklamania –
báseň – ESTETIKA - smutná báseň, opisuje v nej náš život, v živote akoby neboli potrebný básnici, umelci - básnik hovorí „ Básnik, uteč, Básnik, mlč!“ - svet je plný agresie, neistoty, konfliktov - autor smúti aj nad tým, že strácame priateľov a ostávame iba známy. Báseň – DOTYKY - vytvoril tzv. báseň Pásmo (jeho pomenovanie), mnoho-dejová báseň - autor sa narodil v Trnave (rovina) - vykreslil v básni 1) kontrast medzi dedinou – mestom „Mestské slnko, škrekľavá, obohratá platňa – medenná vyleštená rajnica.“ 2) hovorí o láske, že keď je človek zaľúbený robí všetko naopak, všetko je dovolené „ V kúpeľni nech horí voda v kuchyni nech tečie plyn.“ - svet je gombička 3) použil tu prvky rozprávkovosti „ Pri vlaku ťa bude čakať z čiernych koní každý s hviezdou na čele.“
Básnická zbierka – PRÍŤAŽLIVOSŤ - na rodziel od symbolistov básne v tejto b.zbierke majú logickú štruktúru a autor často strieda básnicku reč s epikou - báseň Pásmo „ Domov je chladná voda v zarosenom džbáne. Domov sú ruky, položené na stole, V neďeľnom tichu, po práci, prázdne a čakajúce, rozhodujúce jediné, kt. vytvárajú dejiny“ „ Domov sú ruky na kt. smieš plakať. Skryjú tv.tvár, vlhkú od potu a od sĺz.
Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať. Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stysnúť.“ - Válek si v básni spomína na obdobie 2SV, keď mal 13 rokov, rozpráva okrem iného o sv.prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, kt. bola spolu s ďaľšími židmi vyhostená z krajiny a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. - Báseň je učinným prostetom proti Hitlerovskému fašizmu, proti svetu vojny a utrpenia. - básnická zbierka – ZÁPALKY - báseň – JESENNÁ LÁSKA - básnická zbierka – SLOVO - v ktorej rieši vtedajšie problémy spoločnosti

MILAN RÚFUS 1928 - ...

Narodil sa na Liptove v rodine murára - po maturite študoval na fylozofickej fakulte na univerzite Komenského, Slov.jazyk a dejepis - po skončení zostal na fakulte ako pedagóg a pôsobil tu až do odchovu na dôchodok - prežil osobnú tragédiu ma 2 dcéry a 1 z nich je mentálne retardovaná, telesne postihnutá, táto jeho osobná tragédia sa odzrkadľuje v jeho tvorbe - básnická skladba – AŽ DOZRIEME - báseň – ĽUDSTVO - jeho poézia je tichá skromná podobná Kraskovej, v básni je opísaný strach čo sa stane z ľudstvom pretože ešte nie je zrelý dospelý - hovorí že stávať sa dospelím je bolestné, bolesť je našom skúškou a umenie má byť spravodlivé

Básnická zbierka – ZVONY - báseň – ABECEDA - krátka báseň je v nej iba to najnevyhnutnejšie zneju ako všeobecné výroky, sentecie (skutočná hlboká myšlienka vyjadrujúca životnú skúsenosť, pravdu, poučenie), príslovia - v živote nebudete mať všetko pripravené - autor hovorí „ Choď, ži, je pestrelé: Choď, neváhaj, vieš abecedu píš.“ - báseň – ZVONY DETSTVA - smutná báseň, hovorí v nej o rozlúčke z detstvom „ Vždy príde deň, keď deti zjedie kľúče od dverí tajomstva. Už ho nevrátia.“

básnická zbierka – STO CHUDOBNÝCH - autor sa vrátil k svojim predkom, boli to obyčajný ľudia, kt. trvale hodnoty nachádzali v pôde, v prírode - vydzvihuje pracovitosť, huževnatosť a životnú múdrosť, jednoduchého človeka - V svojej tvorbe sa zameral aj na deti, tu je jeho tvorba inšpirovaná detstvom a ľudovou slovesnosťou. Hľadá odpoveď na otázku, čo spája detstva a dospelosť a aké hodnoty sa v detstve obracajú.

Prerozprával slovenské ľudové rozprávky P. Dobšinského do básni a vyšli - Zbierka – KNIHA ROZPRÁVOK - Zbierka – SOBOTNÉ VEČERY - Báseň – O TROCH GROŠOCH - Báseň – PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA LAVIČKA - Báseň – ZLATÁ MUZIKA - zbierka básní – NOVÉ MODLIDBIČKY - zbierka básní, ktorú venoval deťom - báseň – MODLIDBA ZA RODIČOV.

Vnútorné členenie slovenského národného jazyka a nárečí

Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť. Niektoré prvky môžu byť pre príslušníkov iných nárečí až nezrozumiteľné. Pri verejných jazykových prejavoch, v úradnom styku, pri vyučovaní sa používa spisovná slovenčina. Tá má celonárodnú platnosť. V dnešnom období sa utvára osobitná forma národného jazyka = štandardná forma, kde sa uplatňujú rozličné slangové slová.

Najvypracovanejšia je spisovná forma slovenčiny. Člení sa na jazykové alebo objektívne štýly.

Do nárečí prenikajú výrazy a väzby zo spisovnej formy slovenčiny, najmä odborné termíny.
Do jazyka umeleckej literatúry, do prózy, do poézie, prenikajú odborné termíny i hovorové, slangové a nárečové slová.

Členenie slovenského národného jazyka
1. celonárodné
- spisovná
- štandardná – používajú sa najmä slangové slová
- subštandardná – obsahuje nárečové slová
2. nárečia
Západoslovenské: severné, južné, záhorské
Stredoslovenské: severozápadné, juhovýchodné, gemerské
Východoslovenské: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke