Zemianska téma

Svetozár Hurban Vajanský

-Patrí do obdobia slovenského realizmu
-Problému zemianstva sa venoval v novele Letiace tiene a Suchá ratolesť
-Zemianske prostredie, životný štýl zemanov nezobrazuje pravdivo, považuje zemanov za suchú ratolesť (výhonok) na strome života slovenského národa, ale chce, aby sa rozzelenela tak, že sa príslušníci zemianskej vrstvy manželstvami spoja so slovenskou inteligenciou. Ich deti už budú predstavovať vznešenosť slovenského národa.

Vajanský videl záchranu zemianstva v spojení so slovenskou inteligenciou.


Letiace tiene

V pomaďarčenej rodine zemana Imra Jablonského sa schyľuje ku tragédii. Imro ženbou a machináciami získal rozsiahlu pôdu, ktorú prenajal Nemcovi Bauverovi a sám sa dal na podnikanie. Kúpil pílu, otvoril si poisťovňu, lenže píla vyhorela, poisťovňa skrachovala, Nemec ho pripravil o pozemky. Pred hospodárskym a morálnym krachom ho zachráni predstaviteľ slovenskej inteligencie, lekár Mirko Holan, ktorý si vezme jeho dcéru Elu.

Hlavná myšlienka: Ak sa chce zemianstvo zachrániť hmotne, musí zostať verné pôde a tradíciám – zemanovi zem, tam sú jeho korene a výhonky. Ak sa chce zemianstvo zachrániť morálne, musí sa spojiť so slovenskou inteligenciou. TOTO BOLO VŠAK LEN JEHO PRIANIE.


Suchá ratolesť

Stano Rudopoľský z Rudopolian, posledný potomok kedysi slávnej zemianskej rodiny je typ kozmopolitu (svetobežník). K rodnému Rudopoliu nemá vzťah, študuje maliarstvo vo Viedni. Po čase sa Stano vracia do rodnej dediny, lenže k slovenskému prostrediu nemá nijaký vzťah, až kým sa nezoznámi s rodinou slovenského zemana Karola Banovského a s učiteľom Tichým (predstaviteľ slovenskej inteligencie). S nimi Stano vedie rozhovory o rôznych otázkach nášho národného života. Boj proti národnému útlaku sa mu zdá nezmyselný, ale pod vplyvom Banovského a Tichého, ktorý dúfa, že ľudia ako Stano, keď sa usadia na SR a spoja sa so slovenskou inteligenciou prestane byť zemianstvo suchou ratolesťou a rozzelená sa. Tak pod vplyvom sa zo Stana stáva bojovník za národné práva Slovákov.


P. O. Hviezdoslav

-Najväčší slovenský básnik
-Pochádzal zo zemianskej rodiny
-Predstaviteľ slovenského realizmu
-Má rozsiahlu literárnu tvorbu, medzi ktorú tiež patrí téma zemianstvo v dielach Ežo a Gábor Vlkolínsky


Ežo Vlkolínsky

Tento epos je príbehom 1 zemianskej rodiny. Zemania sa od sedliakov neodlišujú majetkom, napr. sedliaci Bockovci sú bohatí, ani spôsobom obživy, napr. Estera, hoci je zemanka, vykonáva roľnícke práce. Zemania sa od sedliakov líšia iba zvykmi, oblečením – zemania nosili mentieky a sedliaci kožúšky, a zemania si udržujú odstup od sedliakov, napr. zemania krstili deti biblickými menami ako Jakub, Šimon, Ezechiel.

Zarytá zemanka Estera nesúhlasí, aby si jej syn zo zemianskeho rodu zobral za ženu bohaté, ale sedliacke dievča, Žofku Bockovie. Ežo sa matke postaví, mladých prichýli strýko Eliáš, preto sa rozvadí so svojou švagrinou Esterou. Strýko im aj vystrojí svadbu. Svadba sa stala umeleckým obrazom sveta kožúškov a sveta mentiek. Ežo na svadbe vystupuje ako obhajca sedliactva „Sme rovní, v tom rozdielu viac neit. Zeman, nezeman. Kto inak dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdlý, čo je nerozum!“ Nakoniec matku Esteru a jej predsudky zlomí Ežov syn, Benko, dieťa nevinné napraví, čo nerozumní dospelí pokazili.

Hviezdoslav videl nevyhnutnosť splynutia zemianstva so sedliactvom, v sobášoch so sedliakmi vidí záchranu zemianstva.

Gábor Vlkolínsky

Kým epos Ežo je obrazom jednej zemianskej rodiny, tak Gábor Vlkolínsky je obrazom morálneho a ekonomického úpadku zemianstva.

Rodina Šimona Vlkolínskeho sa rozpadá. Doma ostal iba Gábor. Matka začne piť, zo zúfalstva aj otec, prepijú synovi majetok. S hospodárskym a morálnym úpadkom je aj strata dobrého mena. Preto Gábor prestáva byť vhodným manželom pre zemianske diveča, ktoré miloval. Volala sa Uľka. Na Gábora doľahne úpadok, chce spáchať samovraždu. Pred tým ho zachráni bratranec Ežo, ktorý mu poradí, aby šiel na prístupky do sedliackeho domu – aby si nevestu hľadal medzi sedliačkami.