Skon Pala Ročku

- psychologická poviedka o vine, utrpení a odpúšťaní
Zobrazila vzťah muža a ženy, rodičov a detí – na tieto vzťahy sa Timrava pozerá z pod uhla bez ilúzie.

Bohatá Zuzina rodina odmietla chudobného Paľa Ročku (otec prepil gazdovstvo), bola to však láska, ktorá nemala páru v celom okolí. Paľo si aj ruku dokaličil, aby nemusel ísť na vojnu a Zuzu nevydali za iného. Avšak po piatich rokoch Paľovi v hlave úplne iné myšlienky víria. Odporný mu je jej hlas, i smiech, i celá ona. Vyhodil z domu i vlastnú mať, lebo mu nedala nič, len kúsok pôdy, na ktorom si so Zuzou ťažko postavili dom. Už dlhšie ho od roboty pobolieva v boku, ale Zuza mu neverí. Myslí si, že sa mu nechce robiť. Dostal rakovinu. Na posteli má čas rozmýšľať o spoločnom živote. Búri sa proti žene, matke, cirkvi, nezostalo v ňom ani kúsok lásky. Až keď zomiera zmieruje sa s matkou, ženou a všetci hľadajú príčinu životného rozčarovania. Nachádzajú ju v biede.
„Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko majetnému byť dobrým ale kde nemáš ani to najpotrebnejšie, ľahko do hriechu upadneš, tam je po láske.“


Hrdinovia

Tu Timrava spracovala tému prvej svetovej vojny. Je to novela.
Timrava, predstaviteľka psychologického realizmu zaznamená reakciu slovenskej dediny na vojnu – vo chvíľach všeobecného ohrozenia si všíma reakciu ľudí a pánov na vojnu: nenávisť, pretvárku (napr. notára Balaňa , ktorý iných posiela do vojny a sám od strach a zbabelosti pred odvodovou komisiou omdlieva , aby nebol odvedený). Ukázala ako vojna narúša vzťahy, rodiny, zbavuje ľudí súcitu. V diele ozajstných vojnových hrdinov niet a názov je ironický, lebo autorka ním mala na mysli „hrdinov“ typu notára Laciho Baláňa, predstaviteľa maďarónskej inteligencie. Ani podnotár Širický, ktorý nenávidí vojnu nie je vojnový hrdina, pritom sa sám dobrovoľne prihlási na vojnu, pretože je dobrý, spravodlivý, pomôže nepriateľskému vojakovi a pri tom zomiera.
„Vypaľovať dediny? Byť vrahom a barbarom? A na čo? Čo urobil zlého tento ľud, že ho ženú do vojny?“




Martin Kukučín

- rodák z Oravy
- majster realistickej poviedky
- po skončení vysokej školy odišiel ako lekár do Dalmácie, kde sa oženil
- jeho tvorbu môžeme rozdeliť do 2 období:
1. je charakteristické prechodom od ľudových čŕt k vytváraniu charakterov – sem patrí poviedka Rysavá Jalovica, Neprebudený
2. je charakteristické nastolovaním sociálnych a mravných problémov na slovenskej dedine – Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae (Dni hnevu), Dom v Stráni


Keď báčik z Chochoľova umrie

Zobrazil Martin Kukučín na protikladných typoch upadajúceho zemana Aduša Domanického a podnikavého kupca Ondreja Travu základné tendencie spoločenského vývinu svojej doby. Sústreďoval sa na výstavbu charakterov. So zhovievavou iróniou i satirou zobrazil úpadok zemianstva a mravy meštianstva. Keďže vidí, že zemianstvo upadá, východisko a nadej vkladá do buržoázie, ktorá podľa neho môže jediná zachrániť danú situáciu.

3. Obsah (dej) diela :

Ondrej Trava, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. Jedného dňa si všimol Aduša Domanického. Neustále sa s niekým dohadoval, no nikdy nič nekúpil. Jarmok sa už končil a Ondrej sa vybral do krčmy, kde sa stretol a Adusom. Keďže už obidvaja boli v dobrej nálade, zoznámeniu nič nestalo v ceste. Adus sa chválil svojim báčikom z Chochoľova, ktorý je veľmi bohatý. Hovoril, že ma doma 100 mier jačmeňa. Dohodli sa, že ten jačmeň Ondrej od neho kúpi. Adus teda dostal závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal poň prísť na druhý deň. No na druhý deň nemohol. Pochodil ešte po jarmoku a videl aj Adusa s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať.

Neskoro večer sa dostane do domu mladého sedliaka a jeho manželky. U Juranovcov prenocuje. Hneď na druhé ráno sa vyberie za Adusom. Od sedliaka sa dozvedel, že Aduš všetky peniaze, ku ktorým sa dostane, hneď premrhá a je úplne chudobný. Adušova slúžka ho odviedla do kaštiela. No kaštieľ bol zanedbaná polorozpadnutá stavba. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Aduš ešte spal a tak ho Ondej prebudil. Ten hneď, ako ho zazrel, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš začal Ondreja sprevádzať po svojom statku. Ondrej videl ako sa všetko rozpadáva a je to veľmi zanedbané. A tu Adus zrazu začal hovoriť ako musel jačmeň predať aby nezhnil a že peniaze nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne.

Ondrej sa znechutene vráti ku gazdovi. Tu mu Adusov sluha poradil, aby ako náhradu žiadal jasene, čo stoja za statkom. A chcel, aby ho Ondrej pred Adusom veľmi očiernil, aby ho už Adus vyhodil. Keď Ondej predniesol svoju žiadosť pred Adusom, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a teda jasene nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život. No a Adus sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. Adam bol celý bez seba, že ho Adus vyhodil.