Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil a Ondrej sa odplatil gazdovi za nocľah i stravu i dobru radu. Onedlho zomrel starý báčik z Chochoľova, no Aduš nedostal to, čo si bol navymýšľal.

4. Charakteristika hlavnych postav :
Adus Domanicky - schudobnely zeman
- je chvalenkarom
- okolie sa mu vysmieva
- on caka len na smrt bacika z Chocholova
- upadol hospodarsky aj moralne
- predstavuje slovenske zemianstvo

Ondrej Trava - gazda
- dal sa na kupcenie
- je opakom Adusa
- predstavuje rodiacu sa maloburzoaziu
- je spravodlivy
- patri medzi trpezlivych


Rysavá jalovica

Poviedka s postavami z ľudu – Adam Krt a Adam Trnka, susedia, ktorí sa pre hlúposť pohádali a zmieria sa až na jarmoku, keď jeden kupuje a druhý predáva jalovicu.
Adam Krt si v zime zarába šitím krpcov, už svojím výzorom je smiešny, podobá sa na krta. Je to dobrák, ale slaboch, verný kamarát alkoholu. Strach pred ženou Evou a láska k poháriku sú zdrojom humoristických scén.
Susedia kúpu a predaj jalovičky idú zapiť, uviažu ju pred krčmu. Keď Eva Trnková zbadala svoju jalovicu, vzala ju. Tak Krt prišiel o peniaze aj o jalovicu. Začínajú sa hádky medzi susedmi, ktoré sa v závere končia harmonicky. Adam Krt prestal piť a opäť šije krpce.
Kukučín to popíjanie ešte nekritizuje, lebo oldomášom škodia iba sebe, na rozdiel od Tajovského postáv alkoholikov.


Dom stráni

- spoločenský kriticko-realistický román, ktorý zobrazuje neprekonateľné rozdiely medzi vrstvou težakov (sedliakov) a statkárov (zemanov)
- zachytáva rozpad patriarchálnych vzťahov v sedliackej rodine
- je to román z chorvátskeho prostredia pod Grabovníkom
Mottom románu mali byť slová talianskeho básnika Leopardiho – Dve veci má svet – lásku a smrť.
- Kukučínovi sa do románu podarilo dostať všetko to, čo je medzi láskou a smrťou : osudy jednotlivca, rodín, spoločenských vrstiev
- už začínajúca láska bohatého zemana Nika Dubčiva a težačky Katice, otvára veľa problémov, lebo obaja majú rôzny sociálny pôvod.

Patriarchálny život težaka Mateho Beraca sa začína pod vplyvom nových čias rozpadá, lebo jeho deti nemajú taký vzťah k pôde ako on. Syn Ivan túži ísť do Ameriky, dcéra Matia sa vydala za robotníka, opustí rodný dom i spoločenskú vrstvu, no a Katica si začína s Nikom. Chce sa vymaniť zo sveta sedliakov, na ktorých hľadí s hnusom a imponuje jej, že sa o ňu zaujíma statkársky syn, hoci má chlapca Paška, seberovného. Do vzťahu Nika a Katice sa mieša celá spoločnosť, najviac to však trápi rodičov, múdrych reprezentantov svojich spoločenských miest, šoru Anzulu a Mateho Beraca. Títo dvaja sa stretnú , v rozhovore Mate neskrýva svoj odpor k statkárom (vyčíta Anzule, že statkárski synovia si len zahrávajú s citmi sedliackych dievčat a potom ich nechajú). Keďže sú múdri, dohodnú sa, že nebudú mladým brániť, nech sa stretávajú, nech sami zistia, či je medzi nimi skutočná láska. Napokon spoločenské rozdiely, spôsoby, predstavy o živote sa ukážu pri ich rozchode ako rozhodujúce.

Kompozične je román rozdelený na 4 časti:
1. splanutie lásky medzi Nikom a Katicou – úsilie Katice vymaniť sa zo svojho prostredia a snaha Nika priblížiť sa k sedliactvu
2. rozchod a snaha šory Anzuly a Nikovho priateľa Zandomeho urýchliť tento rozchod – šora Anzula má pre Nika prichystanú inú nevestu, dcéru svojej priateľky Doricu a zas Zandome vie, že Nikovi sa Katica páči iba ako žena, a tiež vie, že Katici už je málo ostať sedliačkou, a nechce celý život hrdlačiť na poli.
3. Smrť Mateho- Mate ochorel, so závanom smrti sa nezdôveril najbližším, ale pokladal si za povinnosť rozlúčiť sa s každým kúskom vinice, s dejiskom svojej práce – Mate je až mysticky vzrastený s pôdou.
4. Mate zomiera, jeho smrť je symbolická, znamená zánik feudalizmu. Mate je veľkou postavou románu. Tvrdý zápas o zachovanie života s ťažkými životnými podmienkami bol zdrojom jeho múdrosti a prirodzenej autority v spoločnosti – vážili si ho težaci ale i statkári.

Mateho životnou filozofiou bolo zachovávanie tradícií a nikdy sa neprotiviť pravde a rozumu. S umierajúcim Matem sa prídu rozlúčiť všetci težaci i statkári. Katica sľúbi otcovi, že si vezme Pašku, dokonca z lásky. Zachovávanie tradícií vidno v závere románu, kedy sa s mŕtvym prídu rozlúčiť všetci, hostí vítajú neoholení muži v starých šatách, ako tomu velí tradícia.