Dedinská téma v dielach Kukučína, Timravy, Tajovského

Dedinská téma v dielach Kukučína, Timravy, Tajovského


Jozef Gregor Tajovský

- Predstaviteľ kritického realizmu
- témy v jeho poviedkach: zdieranie ľudí, ktorý sa nemôžu brániť (Maco Mlieč, Mamka Pôstková)
alkoholizmus a jeho následky (Apoliena)
neriešiteľná sociálna situácia (Horký chlieb)
spomienky na detstvo a starého otca (Do konca)

Mamka Pôstková

Táto žena je príkladom pracovitosti, ľudskej biedy, ale i statočnosti. S postavou sa autor stretol v banke, kde chodila splácať 3 korunky dlžoby. Mamka ťažko robila, ale aj tak nedokázala vyžiť. Jej muž opilec nechytal sa žiadnej roboty a neskôr bol taký aj syn. Opilec syn ju vyhnal z domčeka, bývala v prenajatej komôrke. Aby uživila seba, aj syna, požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Lenže bola taká dobrá, že upečený chlieb radšej rozdala zadarmo chudobným, takže vlastne nič nezarobila. Zrobená a ubiedená predá na jar perinu, aby zaplatila dlžôbku, pretože považuje za veľký hriech nespláca dlh.
Autor zachytil sociálnu situáciu na dedine, keď už ani pracovitý a poctivý človek nevedel prežiť.


Apoliena

Obeťou alkoholizmu je aj Apoliena. Matka ju vychudnutú priviedla do mesta do služby. Je hluchá od bitky otca alkoholika. Učni ju volajú Poleno, lebo nepočuje. Smejú sa na tom. Dozvedia sa však, že matka ju dala do služby preto, aby viac netrpela. Učni sa polepšia a budú jej pomáhať. Napokon Apoliena pre svoju hluchotu musí službu opustiť.


Horký chlieb

V tejto poviedke zobrazil zúfalú matku, vdovu Maru Turianku, ktorá sa nevie postarať o deti, nevie si nájsť prácu. Raz sa jej pritrafí zárobok, má strážiť pánske deti, lebo sú fašiangy a páni sa idú zabávať. Svoje deti nechá bez dozoru. Matka v strachu o vlastné deti tajne uteká svoje pozrieť a potom naspäť k pánskym deťom. Mara Prechladla, s teplotou leží na jedinej posteli s 3 deťmi. Autor sa v závere pýta, kto sa teraz postará o jej deti.



Božena Slančíkova Timrava

- predstaviteľka slovenského realizmu
- celý život prežila na 2 dedinách, nevydala sa – toto bolo zdrojom jej hlbokého pohľadu na život. Svojím hrdinom videla pod kožu. Túžila dostať sa do Martina, to sa jej však nepodarilo, a preto si mohla urobiť kritický odstup a zobrazovať pomery na Slovensku pravdivo.
- mala veľký sklon vyhľadávať svojich hrdinov bez sentimentu so sklonom k satire.
- prevažnú časť v jej tvorbe tvorí dedinské prostredie so sedliackymi postavami (Ťapákovci, Skon Pala Ročku, Hrdinovia)


Ťapákovci

Ťapákovci sú ľudia nedvižní (lenivý). Ani o krok sa nedostali dopredu oproti svojim otcom a dedom. Sú zaostalí, spokojní so všetkým. V jednom dome sa tlačia 16 – štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší slobodný brat a sestra mrzáčka Anča – zmija, peknej tváre, od pol pása kalika. Z tejto rodiny sa vymykajú 2 postavy, Anča zmija a Iľa, kráľovná – žena najstaršieho Paľa Ťapáka. Spravila si kurz pôrodnej babice, skúsila mestský život, vie, že sa dá žiť aj inak. Búria sa proti ťapákovskej lenivosti i za cenu rozchodu s mužom. Dáva mu podmienku, že keď nepostaví pre nich dom, tak od neho odíde. Rodinu voči Ile podpichuje Anča, peknej tváre od po pása kalika. Pomenovanie zmija si vyslúžila nie len pre choré nohy, ale aj pre jazyk, ktorým do každého zabŕdala. Vie, že Iľa má pravdu, ale zo žiarlivosti ju nepodporí.
V poviedke nachádzame 2 deje:
a) vonkajší – konflikt Ťapákovcov s Iľou
b) vnútorný – životná tragédia Anči Zmije. Tá ani nemôže pomyslieť na lásku, na deti a predsa jej jediným údelom je vyšívať svadobné čepce. Až apokalypticky pôsobí výjav keď si ju chodci pomýlia so psom a kopnú do nej.
Skon Pala Ročku

- psychologická poviedka o vine, utrpení a odpúšťaní
Zobrazila vzťah muža a ženy, rodičov a detí – na tieto vzťahy sa Timrava pozerá z pod uhla bez ilúzie.

Bohatá Zuzina rodina odmietla chudobného Paľa Ročku (otec prepil gazdovstvo), bola to však láska, ktorá nemala páru v celom okolí. Paľo si aj ruku dokaličil, aby nemusel ísť na vojnu a Zuzu nevydali za iného. Avšak po piatich rokoch Paľovi v hlave úplne iné myšlienky víria. Odporný mu je jej hlas, i smiech, i celá ona. Vyhodil z domu i vlastnú mať, lebo mu nedala nič, len kúsok pôdy, na ktorom si so Zuzou ťažko postavili dom. Už dlhšie ho od roboty pobolieva v boku, ale Zuza mu neverí. Myslí si, že sa mu nechce robiť. Dostal rakovinu. Na posteli má čas rozmýšľať o spoločnom živote. Búri sa proti žene, matke, cirkvi, nezostalo v ňom ani kúsok lásky. Až keď zomiera zmieruje sa s matkou, ženou a všetci hľadajú príčinu životného rozčarovania. Nachádzajú ju v biede.
„Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko majetnému byť dobrým ale kde nemáš ani to najpotrebnejšie, ľahko do hriechu upadneš, tam je po láske.“


Hrdinovia

Tu Timrava spracovala tému prvej svetovej vojny. Je to novela.
Timrava, predstaviteľka psychologického realizmu zaznamená reakciu slovenskej dediny na vojnu – vo chvíľach všeobecného ohrozenia si všíma reakciu ľudí a pánov na vojnu: nenávisť, pretvárku (napr. notára Balaňa , ktorý iných posiela do vojny a sám od strach a zbabelosti pred odvodovou komisiou omdlieva , aby nebol odvedený). Ukázala ako vojna narúša vzťahy, rodiny, zbavuje ľudí súcitu. V diele ozajstných vojnových hrdinov niet a názov je ironický, lebo autorka ním mala na mysli „hrdinov“ typu notára Laciho Baláňa, predstaviteľa maďarónskej inteligencie. Ani podnotár Širický, ktorý nenávidí vojnu nie je vojnový hrdina, pritom sa sám dobrovoľne prihlási na vojnu, pretože je dobrý, spravodlivý, pomôže nepriateľskému vojakovi a pri tom zomiera.
„Vypaľovať dediny? Byť vrahom a barbarom? A na čo? Čo urobil zlého tento ľud, že ho ženú do vojny?“




Martin Kukučín

- rodák z Oravy
- majster realistickej poviedky
- po skončení vysokej školy odišiel ako lekár do Dalmácie, kde sa oženil
- jeho tvorbu môžeme rozdeliť do 2 období:
1. je charakteristické prechodom od ľudových čŕt k vytváraniu charakterov – sem patrí poviedka Rysavá Jalovica, Neprebudený
2. je charakteristické nastolovaním sociálnych a mravných problémov na slovenskej dedine – Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae (Dni hnevu), Dom v Stráni


Keď báčik z Chochoľova umrie

Zobrazil Martin Kukučín na protikladných typoch upadajúceho zemana Aduša Domanického a podnikavého kupca Ondreja Travu základné tendencie spoločenského vývinu svojej doby. Sústreďoval sa na výstavbu charakterov. So zhovievavou iróniou i satirou zobrazil úpadok zemianstva a mravy meštianstva. Keďže vidí, že zemianstvo upadá, východisko a nadej vkladá do buržoázie, ktorá podľa neho môže jediná zachrániť danú situáciu.

3. Obsah (dej) diela :

Ondrej Trava, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. Jedného dňa si všimol Aduša Domanického. Neustále sa s niekým dohadoval, no nikdy nič nekúpil. Jarmok sa už končil a Ondrej sa vybral do krčmy, kde sa stretol a Adusom. Keďže už obidvaja boli v dobrej nálade, zoznámeniu nič nestalo v ceste. Adus sa chválil svojim báčikom z Chochoľova, ktorý je veľmi bohatý. Hovoril, že ma doma 100 mier jačmeňa. Dohodli sa, že ten jačmeň Ondrej od neho kúpi. Adus teda dostal závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal poň prísť na druhý deň. No na druhý deň nemohol. Pochodil ešte po jarmoku a videl aj Adusa s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať.

Neskoro večer sa dostane do domu mladého sedliaka a jeho manželky. U Juranovcov prenocuje. Hneď na druhé ráno sa vyberie za Adusom. Od sedliaka sa dozvedel, že Aduš všetky peniaze, ku ktorým sa dostane, hneď premrhá a je úplne chudobný. Adušova slúžka ho odviedla do kaštiela. No kaštieľ bol zanedbaná polorozpadnutá stavba. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Aduš ešte spal a tak ho Ondej prebudil. Ten hneď, ako ho zazrel, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš začal Ondreja sprevádzať po svojom statku. Ondrej videl ako sa všetko rozpadáva a je to veľmi zanedbané. A tu Adus zrazu začal hovoriť ako musel jačmeň predať aby nezhnil a že peniaze nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne.

Ondrej sa znechutene vráti ku gazdovi. Tu mu Adusov sluha poradil, aby ako náhradu žiadal jasene, čo stoja za statkom. A chcel, aby ho Ondrej pred Adusom veľmi očiernil, aby ho už Adus vyhodil. Keď Ondej predniesol svoju žiadosť pred Adusom, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a teda jasene nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život. No a Adus sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. Adam bol celý bez seba, že ho Adus vyhodil.
Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil a Ondrej sa odplatil gazdovi za nocľah i stravu i dobru radu. Onedlho zomrel starý báčik z Chochoľova, no Aduš nedostal to, čo si bol navymýšľal.

4. Charakteristika hlavnych postav :
Adus Domanicky - schudobnely zeman
- je chvalenkarom
- okolie sa mu vysmieva
- on caka len na smrt bacika z Chocholova
- upadol hospodarsky aj moralne
- predstavuje slovenske zemianstvo

Ondrej Trava - gazda
- dal sa na kupcenie
- je opakom Adusa
- predstavuje rodiacu sa maloburzoaziu
- je spravodlivy
- patri medzi trpezlivych


Rysavá jalovica

Poviedka s postavami z ľudu – Adam Krt a Adam Trnka, susedia, ktorí sa pre hlúposť pohádali a zmieria sa až na jarmoku, keď jeden kupuje a druhý predáva jalovicu.
Adam Krt si v zime zarába šitím krpcov, už svojím výzorom je smiešny, podobá sa na krta. Je to dobrák, ale slaboch, verný kamarát alkoholu. Strach pred ženou Evou a láska k poháriku sú zdrojom humoristických scén.
Susedia kúpu a predaj jalovičky idú zapiť, uviažu ju pred krčmu. Keď Eva Trnková zbadala svoju jalovicu, vzala ju. Tak Krt prišiel o peniaze aj o jalovicu. Začínajú sa hádky medzi susedmi, ktoré sa v závere končia harmonicky. Adam Krt prestal piť a opäť šije krpce.
Kukučín to popíjanie ešte nekritizuje, lebo oldomášom škodia iba sebe, na rozdiel od Tajovského postáv alkoholikov.


Dom stráni

- spoločenský kriticko-realistický román, ktorý zobrazuje neprekonateľné rozdiely medzi vrstvou težakov (sedliakov) a statkárov (zemanov)
- zachytáva rozpad patriarchálnych vzťahov v sedliackej rodine
- je to román z chorvátskeho prostredia pod Grabovníkom
Mottom románu mali byť slová talianskeho básnika Leopardiho – Dve veci má svet – lásku a smrť.
- Kukučínovi sa do románu podarilo dostať všetko to, čo je medzi láskou a smrťou : osudy jednotlivca, rodín, spoločenských vrstiev
- už začínajúca láska bohatého zemana Nika Dubčiva a težačky Katice, otvára veľa problémov, lebo obaja majú rôzny sociálny pôvod.

Patriarchálny život težaka Mateho Beraca sa začína pod vplyvom nových čias rozpadá, lebo jeho deti nemajú taký vzťah k pôde ako on. Syn Ivan túži ísť do Ameriky, dcéra Matia sa vydala za robotníka, opustí rodný dom i spoločenskú vrstvu, no a Katica si začína s Nikom. Chce sa vymaniť zo sveta sedliakov, na ktorých hľadí s hnusom a imponuje jej, že sa o ňu zaujíma statkársky syn, hoci má chlapca Paška, seberovného. Do vzťahu Nika a Katice sa mieša celá spoločnosť, najviac to však trápi rodičov, múdrych reprezentantov svojich spoločenských miest, šoru Anzulu a Mateho Beraca. Títo dvaja sa stretnú , v rozhovore Mate neskrýva svoj odpor k statkárom (vyčíta Anzule, že statkárski synovia si len zahrávajú s citmi sedliackych dievčat a potom ich nechajú). Keďže sú múdri, dohodnú sa, že nebudú mladým brániť, nech sa stretávajú, nech sami zistia, či je medzi nimi skutočná láska. Napokon spoločenské rozdiely, spôsoby, predstavy o živote sa ukážu pri ich rozchode ako rozhodujúce.

Kompozične je román rozdelený na 4 časti:
1. splanutie lásky medzi Nikom a Katicou – úsilie Katice vymaniť sa zo svojho prostredia a snaha Nika priblížiť sa k sedliactvu
2. rozchod a snaha šory Anzuly a Nikovho priateľa Zandomeho urýchliť tento rozchod – šora Anzula má pre Nika prichystanú inú nevestu, dcéru svojej priateľky Doricu a zas Zandome vie, že Nikovi sa Katica páči iba ako žena, a tiež vie, že Katici už je málo ostať sedliačkou, a nechce celý život hrdlačiť na poli.
3. Smrť Mateho- Mate ochorel, so závanom smrti sa nezdôveril najbližším, ale pokladal si za povinnosť rozlúčiť sa s každým kúskom vinice, s dejiskom svojej práce – Mate je až mysticky vzrastený s pôdou.
4. Mate zomiera, jeho smrť je symbolická, znamená zánik feudalizmu. Mate je veľkou postavou románu. Tvrdý zápas o zachovanie života s ťažkými životnými podmienkami bol zdrojom jeho múdrosti a prirodzenej autority v spoločnosti – vážili si ho težaci ale i statkári.

Mateho životnou filozofiou bolo zachovávanie tradícií a nikdy sa neprotiviť pravde a rozumu. S umierajúcim Matem sa prídu rozlúčiť všetci težaci i statkári. Katica sľúbi otcovi, že si vezme Pašku, dokonca z lásky. Zachovávanie tradícií vidno v závere románu, kedy sa s mŕtvym prídu rozlúčiť všetci, hostí vítajú neoholení muži v starých šatách, ako tomu velí tradícia.