Dedinská téma v dielach Kukučína, Timravy, Tajovského
Jozef Gregor Tajovský
- Predstaviteľ kritického realizmu
- témy v jeho poviedkach: zdieranie ľudí, ktorý sa nemôžu brániť (Maco Mlieč, Mamka Pôstková)
alkoholizmus a jeho následky (Apoliena)
neriešiteľná sociálna situácia (Horký chlieb)
spomienky na detstvo a starého otca (Do konca)
Mamka Pôstková
Táto žena je príkladom pracovitosti, ľudskej biedy, ale i statočnosti. S postavou sa autor stretol v banke, kde chodila splácať 3 korunky dlžoby. Mamka ťažko robila, ale aj tak nedokázala vyžiť. Jej muž opilec nechytal sa žiadnej roboty a neskôr bol taký aj syn. Opilec syn ju vyhnal z domčeka, bývala v prenajatej komôrke. Aby uživila seba, aj syna, požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Lenže bola taká dobrá, že upečený chlieb radšej rozdala zadarmo chudobným, takže vlastne nič nezarobila. Zrobená a ubiedená predá na jar perinu, aby zaplatila dlžôbku, pretože považuje za veľký hriech nespláca dlh.
Autor zachytil sociálnu situáciu na dedine, keď už ani pracovitý a poctivý človek nevedel prežiť.
Apoliena
Obeťou alkoholizmu je aj Apoliena. Matka ju vychudnutú priviedla do mesta do služby. Je hluchá od bitky otca alkoholika. Učni ju volajú Poleno, lebo nepočuje. Smejú sa na tom. Dozvedia sa však, že matka ju dala do služby preto, aby viac netrpela. Učni sa polepšia a budú jej pomáhať. Napokon Apoliena pre svoju hluchotu musí službu opustiť.
Horký chlieb
V tejto poviedke zobrazil zúfalú matku, vdovu Maru Turianku, ktorá sa nevie postarať o deti, nevie si nájsť prácu. Raz sa jej pritrafí zárobok, má strážiť pánske deti, lebo sú fašiangy a páni sa idú zabávať. Svoje deti nechá bez dozoru. Matka v strachu o vlastné deti tajne uteká svoje pozrieť a potom naspäť k pánskym deťom. Mara Prechladla, s teplotou leží na jedinej posteli s 3 deťmi. Autor sa v závere pýta, kto sa teraz postará o jej deti.
Božena Slančíkova Timrava
- predstaviteľka slovenského realizmu
- celý život prežila na 2 dedinách, nevydala sa – toto bolo zdrojom jej hlbokého pohľadu na život. Svojím hrdinom videla pod kožu. Túžila dostať sa do Martina, to sa jej však nepodarilo, a preto si mohla urobiť kritický odstup a zobrazovať pomery na Slovensku pravdivo.
- mala veľký sklon vyhľadávať svojich hrdinov bez sentimentu so sklonom k satire.
- prevažnú časť v jej tvorbe tvorí dedinské prostredie so sedliackymi postavami (Ťapákovci, Skon Pala Ročku, Hrdinovia)
Ťapákovci
Ťapákovci sú ľudia nedvižní (lenivý). Ani o krok sa nedostali dopredu oproti svojim otcom a dedom. Sú zaostalí, spokojní so všetkým. V jednom dome sa tlačia 16 – štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší slobodný brat a sestra mrzáčka Anča – zmija, peknej tváre, od pol pása kalika. Z tejto rodiny sa vymykajú 2 postavy, Anča zmija a Iľa, kráľovná – žena najstaršieho Paľa Ťapáka. Spravila si kurz pôrodnej babice, skúsila mestský život, vie, že sa dá žiť aj inak. Búria sa proti ťapákovskej lenivosti i za cenu rozchodu s mužom. Dáva mu podmienku, že keď nepostaví pre nich dom, tak od neho odíde. Rodinu voči Ile podpichuje Anča, peknej tváre od po pása kalika. Pomenovanie zmija si vyslúžila nie len pre choré nohy, ale aj pre jazyk, ktorým do každého zabŕdala. Vie, že Iľa má pravdu, ale zo žiarlivosti ju nepodporí.
V poviedke nachádzame 2 deje:
a) vonkajší – konflikt Ťapákovcov s Iľou
b) vnútorný – životná tragédia Anči Zmije. Tá ani nemôže pomyslieť na lásku, na deti a predsa jej jediným údelom je vyšívať svadobné čepce. Až apokalypticky pôsobí výjav keď si ju chodci pomýlia so psom a kopnú do nej.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie