Didaktívno reflexívna poézia = Hugolín Gavlovič – Valašská škola mravú, stodola -> kniha životných skúseností valachov (stodola = veľa). Autor radami, príkladmi, ponaučením ale aj bájkou vychováva človeka, aby bol dobrým kresťanom. Dielo sa skladá z 12 veršovaných stróf, každá strofa – báseň má svoj názov, tzv. nápadok – je často vo forme príslovia, porekadla, napr. veľmi je hlúpy, kto vlast svou tupí. Kritizuje bohatých a mocných – Bohatý má vela peňez a chudobný detí. Pranieruje opilstvo – Hle, človek opilý, žádnemu nemilý. Vedie k pracovitosti – Pracovaní stále dáva úžitky nemalé. --------> písané je to slovakizovanou češtinou

Baroková veda = Matej Bel z Očovej – Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku


Slovenský klasicizmus a osvietenectvo

18 st.
Uhorsko bolo zaostalou krajinou, vyčerpané tureckými vpádmi, protihabsburskými povstaniami, zaostalé poľnohosp., preto panovníčka Mária Terézia musela pristúpiť k reformám:
- podporovala obchod, založila prvú banskú akadémiu v Európe v Banskej Štiavnici a vydala Urbariálny patent (Tereziánsky urbár)
Tereziánske reformy zavŕšil jej syn Jozef II., ktorý sa ujal vlády vo Viedni:
- zrušil nevoľníctvo (1873)
- vydal tolerančný patent – zrovnoprávnil cirkvi
- zrušil rády žobravých mníchov
- obmedzil cirkevné sviatky, uvoľnil cenzúru čím podporil literatúru a tlač
- zaviedol školské reformy

18 st. je i obdobie 1 etapy národného obrodenia. Národné obrodenie je:
1. pocit národnej spolupatričnosti na základe spoločného jazyka
2. záujem o históriu – najmä o obdobie VM
3.snaha urobiť niečo pre národ
Národné uvedomenie prebiehalo u slovenskej inteligencie ale pochádzalo z ľudu (kňazi, učitelia, študenti, remeselníci = honorácia)
Honorácia sa stretávala v určených spoločnostiach a samovzdelávacích spolkoch. Prvým takýmto spolkom bolo v Trnave Slovenské učené tovarišstvo (1792).

Medzi slovenské osvietenstvo radíme:
Anton Bernolák – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Juraj Fándly – Dúvěrná zmluva mezi mníchem a ďáblem
Jozef Ignác Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti
Ján Kollár – Slávy dcéra
Ján Hollý (* 3 eposy)
Ján Chalúpka – Kocúrkovo


Slovenský romantizmus – vrcholenie národného obrodenia

1830-1850
- Revolúcia 1848 – 49 zasiahla aj zaostalé Uhorsko (meruôsme roky). - - - Uhorsko sa chcelo vymaniť spod habsburskej monarchie a keďže v Uhorsku nebola silná buržoázia, tak na čele revolučného diania stála šľachta a zemania pod vedením Layosha Koshuta. Pod jeho vplyvom vzrastá maďarský nacionalizmus, lenže cisár revolúciu, ktorá vypukla priamo vo Viedni a preniesla sa do Pešti potlačil. A k národom, ktoré mu pomohli vyhrať sa zachoval macošsky.
- V 30. rokoch 19 st. vstupuje do nášho nár. života nové hnutie vzdelancov, ktoré sa nazýva Mladé Slovensko. Príslušníci tohto hnutia študujú na Bratislavskom evanjelickom lýceu. Pri tomto lýceu bol vytvorený samovzdelávací spolok, ktorý sa volal Spoločnosť česko-slvenská. Po príchode Ľ. Štúra na toto lýceum sa on stal vedúcou osobnosťou spoločnosti a preto sa toto obdobie volá štúrovské, Štúrovci, alebo Štúrová básnická škola. Štúrovci videli hlavnú brzdu v rozvoji Slovenska vo feudalizme, preto sa snažili o jeho odstránenie. Keďže nemohli proti cisárovi priamo vystupovať, tak niektorí členovia spoločnosti si zakladajú tajný spolok Vzájomnosť. Známe sú ich vychádzky na Devín, kde si dávali slovanské mená a spomínali na obdobie VM. Keď sa tieto výlety prezradili, vedenie lýcea Spoločnosť zrušilo. Vytvorila sa Katedra reči a literatúry čskoslovenskej, kde sa stal Štúr námestníkom profesora Palkoviča. Prvý čin, ktorý štúrovci urobili, bola kodifikácia slovenčiny.

- 1843 sa zišli Štúr, Hurban, Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom a uzákonili spis. slovenčinu. Za základ si zobrali stredoslovenské nárečie, lebo malo najčistejšiu podobu slovenčiny a bolo najzrozumitelnešie všetkým Slovákom. Dielo, v ktorom Štúr odôvodnil kodifikáciu – Nárečie slovenskô, alebo potreba písania v tomto nárečí.
- Štúrovú slovenčinu prijali všetci vzdelanci – stala sa celonárodným významným jazykom. V r. 1852 Martin Hattala upravuje štúrovú slovenčinu. Zavádza etimologický pravopis, čiže podľa pôvodu slova – rozlišuje mäkké a tvrdé i/y, dodáva hlásky ľ, ä, neoznačuje mäkkosť spoluhlásky pred e,i. Vydáva dielo Krátka mluvnica slovenská.