Predstavitelia:
Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský – 50 rokov slovenského života
Jonáš Záborský – Dva dni v Chujave
Ján Palárik Beskydov – Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Ľudovít Kubáni – Valghata


Slovenský realizmus

19 st.
- oproti európskemu sa oneskoril skoro o 50 rokov
- v zaostalom R-U boli Slováci na tom najhoršie – maďarizácia, sociálna bieda absencia vedeckých a kultúrnych inštitúcií, nerozvinutosť školstva
- strediskom kultúrneho a politického života v 1880 – 1890 bol Turčiansky sv. Martin – sem prišli viacerí spisovatelia, začali tu vychádzať Národné noviny, vydával ich Škultéty a Vajanský. Tu sídlila SNS, ktorá združovala evanjelikov a nevedela vytvoriť taký nár. program, ktorý by hájil všetkých Slovákov. Zdrojom ich politiky bola pasivita a viera, že pomoc príde zo strany cárskeho Ruska.
- 70 roky boli u nás rokmi suchoty a nemoty. Túto pasivitu Martinčanov kritizovali jednak hlasisti – slov. študenti združení okolo časopisu Hlas v Prahe. Podrobili SNS kritike, boli to oni, kto vzburcovali nórskeho spisovateľa Bionsona a ten na protest proti utláčaniu Slovákov sa odmietol zúčastniť mierového kongresu v Mníchove, kým tam bude gróf Appony.
- podobne Marin kritizovali i prudisti – študenti v Pešti, čas. Prúdy
- 80. roky nástup slov. realizmu, mal niekoľko vĺn:

1. 1880 – 1900 – Vajanský,
Hviezdoslav,
Kukučín
– túto generáciu formovalo Martinské ovzdušie, vyberali si postavy zo sedliactva, zo sloven. nepomaďarčenej inteligencie a zemanov, a vo svojich dielach nastolovali otázku: ktorá spoločenská trieda zohrá vedúcu úlohu pri obrane národa – či to bude ľud alebo inteligencia, alebo zemianstvo. Zemianstvo bolo veľkou témou.

2. 1900 – 1918 2. vlna – Timrava
Tajovský
- autori uprednostňujú dedinské poviedky
v obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudí – soc. problémy na SR dedinách, vnútorný život človek

3. 1918 – 1945 3. vlna Medzivojnové obdobie
dozrieva tradičný realizmus
Jesenský, Jége
nastupujú nové smery – naturizmus, naturalizmus, sociálno – psychologický realizmus -> autori študujú ľudské vnútro v stave ohrozenia, prevláda novela a román; socialistický realizmus


Slovenská medzivojnová literatúra

- 1918 – koniec 1 sv. vojny, rozpad R – U, vznik nástupníckych štátov – Maďarsko, Rakúsko, ČSR, formujú sa štáty Juhoslávie
- o vznik ČSR sa zaslúžili T. G. Masaryk, Eduard Beneš, M. R. Štefánik, títo získali západné mocnosti pre súhlas so vznikom ČSR, 30. 9. 1918 Martinská deklarácia
- po 1 krát v dejinách SR sa slovenčina stala štátnym jazykom (vyučovací jazyk ČSR)
- 1919, obnovenie Matice slovenskej, vznik Slov. nár. divadla
- slovenčina sa stala úradným jazykom
- v r. 1924 vznik štát. divadla v Košiciach
- 1934 ľud. divadlo v Nitre – divadlo Andreja Bagara
- v čase Povstania 1944 vzniká v Martine frontové divadlo, herci mali svoj autobus a chodili hrávať do partizánskych oddielov (František Zvarík, člen divadla)
- obnovujú sa Slovenské pohľady
- Slovensko malo málo stredoškolskej a vysokoškolskej inteligencie, prišli nám vypomôcť český profesori na našu univerzitu, napr. prof. Pražák, prof. Kostlivý, prišli sem českí herci, z východočeských divadiel a oni vychovali tú prvú našu inteligenciu

Literárny vývin:

1. stará generácia slovenských spisovateľov, ktorí tvorili pred 1 sv. vojnou a reagujú na 1 sv. vojnu, napr. Hviezdoslav – Krvavé sonety, Timrava – Hrdinovia