2. prechodná generácia – národne orientovaní spisovatelia –
Martin Rázus,
Štefan Krčméry,
Ladislav Nadáši Jége, patria sem aj
predstavitelia naturizmu (lyrizovaná próza)- Margita Figuli, Ľudo Ondrejov,
predstavitelia expresionizmu – Milo Urban, Jozef, Cíger Hronský

3. najmladšia generácia
a)skupina básnikov, ktorá mala umelecký program „otváranie okien do Európy“ – viacerí z nich pôsobili v Paríži, poznali moderné smery, chceli aby Slovensko nebolo izolované od západoeurópskej kultúry, aby sa prijalo všetko humánne, aby sa obohatila naša kultúra. Patria sem:
- vitalista Ján Smrek
- neosymbolista Emil Boleslav Lukáč
- nadrealista Rudo Fábri
b)príslušníci katolíckej moderny – katolícki kňazi básnici aj svetoznámy patológ Žarnov, Hlbina, Silan
c)davisti – básnici združení okolo časopisu Dav, ľavicovo orientovaní spisovatelia (komunisti)



Slovenská literatúra po r. 1945

literatúra 1945 – 1948 = prechodné obdobie -> po r. 1945 obnovená ČSR na čele s bývalým prezidentom Benešom, ktorý sa vrátil z Londýna. Prvé povojnové roky boli veľmi zložité – krajina v ruinách, konali sa procesy s tzv. kolaborantmi a zradcami, tisíce obyvateľov bolo násilne presťahovaných, ich majetok zhabaný. Túto situáciu využili komunisti, ktorí za podpori Stalina sa snažili získať prevahu nad ostanými stranami. Vo februári 1948 uskutočnili štátny prevrat a nastavili v ČSR komunistický režim, prezident Klement Gotwald.

literatúra 1948 – 1989
a) 1948 – 1956 – začiatok tvrdej totality, neskôr sa toto obdobie označovalo ako obdobie kultu osobnosti. Krajina sa dostala pod vplyv Stalina. Podniky a obchody boli zoštátnené, na dedinách prebiehal násilný proces združstevňovania. Komunistický režim sa snažil zastrašiť, zlikvidovať triednych nepriateľov – inteligencia, cirkev a kulaci. Začala vlna súdnych procesov, vykonštruované obvinenia i tresty smrti dostali vysokí komunistickí funkcionári. Perzekúcie (prenasledovanie) stihli aj státisíce nevinných ľudí, hranice štátu boli uzatvorené, prísne strážené, krajina bola úplne izolovaná, prísna cenzúra, jediný smer, ktorý sa mohol používať bol socialistický realizmus.
- v 1953 zomrel Stalin, 2 týždne po ňom aj Gotwald. Následník bol Chruščov a on prvý verejne odhalil zločiny Stalina v 1956, nepovedal celú pravdu, ale aspoň čiastočnú.
Nastáva proces uvoľňovania, mnohí nespravodlivo odsúdení boli prepustení a rehabilitovaní, ale tento proces bol strašne pomalý.
- 60 te roky boli viac otvorené západu, umelci majú väčšiu slobodu, dostávajú sa k nám moderné smery: popart, jazz, rock and roll


Poézia po r. 1945

- prvé povojnové roky aj pre poéziu zložité
- v poézii sa snažil uplatniť pluralitný model predvojnovej poézie, kedy popri sebe existovalo viacero umeleckých smerov
- poézia po r. 1945 reagovala na témy ako bol
boj proti fašizmu
oslobodenie
témy rodného kraja
návratov do detstva

- po r. 1948 zanikli avantgardné moderné smery, zanikla tvorba nadrealistov, niektorí vstúpili do komunistickej strany, zanikla tvorba katolíckej moderny – buď sa odmlčali alebo emigrovali
- i v poézii po 1948 za jediný správny umelecký smer = soc. realizmus -> sformoval sa v Sovietskom zväze, všetky ostatné smery napr. vitalizmus, surrealizmus a iné boli považované za menej cenné a úpadkové
- báseň musela mať politické a výchovné poslanie, bez metafor a lyrizmu, boli to básne o Stalinovi, o združstevňovaní dediny, o mieri, o krajšej budúcnosti
- k hl. predstaviteľom patria:
Ján Kostra – Moja rodná, Ave Eva
Vojtech Mihálik
Pavol Horov – Nioba, matka naša Defilé

- po skončení kultu osobnosti dochádza k istému uvoľneniu, básnici sa slobodnejšie vyjadrujú. Do našej poézie vstupujú :
Milan Rúfus
Miroslav Válek
-> prinášajú nové postupy
- v 60 tych rokoch významnú úlohu zohral časopis Mladá tvorba, kde sa prezentovali mladí, netradiční básnici, napr. skupina zvaná Trnavská skupina – konkrétisti; ďalšia skupina Osamelí bežci – boli ovplyvnení beat generation
- tento vývoj bol zastavený v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, ktoré obsadili ČSR, politika opäť zasahuje do umenia, nastáva obdobie normalizácie ->
opäť soc. realizmus ako jediný smer, veľa básnikov sa muselo odmlčať, nesmeli publikovať, niektorí emigrovali
popri oficiálnej literatúre sa vytvorila samizdatová literatúra, tajne rozširované diela