- 80 te roky uvoľnenie, básnici sa môžu slobodnejšie vyjadrovať, nachádzame u nich prvky spoločenskej kritiky, recesie
- 1989 pád totalitného režimu – nežná revolúcia, začína sa postupne budovať demokracia
Próza po 1945
taký istý vývoj jak poézia
predstavitelia:
František Hečko – Červené víno (generačný román, vinohradnícke prostredie, rodina Habdžovcov, autobiografický román)
Dominik Tatarka – V úzkosti hľadania, Panna zázračnica, Farská republika, Démon súhlasu, Písačky, Navrávačky
Rudo Jašík – Námestie sv. Alžbety (motto: Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.)
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen (ústredný motív románu je motív viny)
Alfonz Bednár – Sklený vrch (román písaný denníkovou formou
Rudolf Sloboda – Rozum (autobiografický román, súhrn autorových názorov a pre neho typických tém, ako rodina, súkromie, okolie)
Dráma po r. 1945
rovnaký vývoj ako poézia a próza
predstavitelia:
Ján Solovič (jeho hry sa hrávali v 70. rokoch, v období normalizácie) – Občianska trilógia -> 1.časť – Meridian
2. časť – Strieborný jaguár
3. časť – Zlatý dážď
Štefan Králik – Margret zo zámku (v Taliansku, ako Dallas)
Ivan Bukovčan – Pštrosí večierok (stretávka maturantov po 25 r.)
Kým kohút nezaspieva (1944, stanné právo, zabitý nemecký vojak)
Peter Karvaš – Polnočná omša (rodina Kubišovcov, vtírajú sa do zadku nemeckému poručíkovi Breckerovi, syna majú partizána)
- autorské divadlá malých javiskových foriem:
Radošinské naivné divadlo (Stano Štepka)
Divadlo L+S
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie