Slovenská stredoveká literatúra – Staroslovienská literatúra

Slovenská stredoveká literatúra – Staroslovienská literatúra

- pravlasť Slovanov medzi Dneprom a Vislou
- narastajúci počet nevedela pravlasť uživiť, niektoré kmene museli odísť, ostali tam len dnešní východní Slovania – sú to dnešní Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
- na západ odišli dnešní Česi, Slováci, Lužickí Srbi, Poliaci
- na juhu: dnešní Slovinci, Chorváti, Bulhari
- Slovanské kmene zjednotil Samo, po jeho smrti sa Slovania dostávajú pod franskú nadvládu
- 9 st. na území našich predkov boli 2 kniežactvá:
Nitrianske – Pribina
Moravské – Mojmír

Mojmír bol výbojnejší, vyhnal Pribinu spojil kniežactvá do Veľkej Moravy
- VM = prvý ranofeudálny štát našich predkov, oporou stredovekých štátov bola cirkev, na VM pôsobili cudzí kňazi – franskí. Mojmír chcel mať vlastnú cirkev (klérus). Frankovia ho zosadili a dosadili jeho synovca Rastislava. Rastislav žiada byzantského cisára Michala III. aby mu zaslal cirkevného hodnostára, ktorý by mu vychoval vo VM vlastnú cirkev. Michal III. posiela r. 863 Konštantína a Metoda. Ich príchodom na VM sa začína zrod našej písanej literatúry. Zostavili:

prvé staroslovienské písmo – hlaholika -> z malých písmen gréckej abecedy
aby ľudia Písmu svätému rozumeli, vytvorili prvý literárny jazyk – staroslovienčinu
vytvorili literatúru najprv prekladovú potom pôvodnú
pri kniežacom dvore založili školu, ktorá sa stala strediskom veľkomoravskej vzdelanosti
- Svätopluk nemal rád Metoda, preto po jeho smrti VM opúšťajú žiaci, utiahli sa do bulharských kláštorov a používali cyriliku.
- V 10 st. po smrti Svätopluka sa VM rozpadla a stala sa súčasťou uhorského štátu. Staroslovienčina sa udržala v Čechách v Zásanskom kláštore.
- slovenská stredoveká literatúra po príchode Maďarov sa písala po latinsky, ale od 14 st. slovakizovanou češtinou.
po latinsky – legenda o sv. Svoradovi a Benediktínovi
legendy o sv. Štefanovi
Anonymova kronika
slovakizovaná čeština – žilinská mestská kronika
hymnická pieseň Vitaj milý spasitelu


Slovenský humanizmus a renesancia

1500 – 1650
Nástup H&R na SR sprevádzali:
turecké vpády
protireformačné boje- boje medzi katolíkmi a evanjelikmi
protihabsburské povstania, napr. povstanie Juraja Beléma
morové nákazy

Strediskom bol kráľovský dvor Mateja Korvína. Založil v BA univerzitu Academia Istropolitana. Na charakter nášho H&R vplývala aj česká a viedenská univerzita a sama reformácia. Školstvo poskytovalo dobrú pôdu pre latinský humanizmus.
Predstaviteľom slov. hum. bol básnik Jakub Jakobeus. Prišiel z Čiech do Prešova, kde žil ako exulant – bol vyhnaný z Čiech na Bielej Hore, 1620. Napísal epicko – reflexívnu skladbu Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa -> na scénu privádza ubiedenú Matku Slovákov, ktorá sa Kristovi sťažuje na svoj osud, že turecké vpády, vojny, mor ničia jej deti a slovenský národ vymiera.

Odborná hum. próza = Ján Jessenius, rektor z Karlovej univerzity známy prvou verejnou pitvou, popravený bol za účasť na organizovaní českého stavovského povstania.

Renesančná dráma = Pavol Kyrmezer so školskou hrou Komédia česká o bohatci a lazarovi- spracúva biblický príbeh o nadutom boháčovi, ktorý nechcel zmierniť biedu chudobného lazara ani omrvinkami zo svojho bohatého stola. Za tú bezcitnosť ho čerti odniesli do pekla.


Slovenský barok

17 – 18 st.
- Vzniká v zlej spoločenskej situácii, je charakterizovaný protiľudovou politikou uhorskej šlachy a Habsburovcov, čo vyústilo do protihabsburských povstaní, vzburami poddaného ľudu a jeho útekom do hôr (Juro Jánošík)
- delíme ho:
1. katolícky – náboženský
2. protestantský – svetský
- strediskom katolíckeho baroka je Trnava – Univerzita Pozmányho. Slov. náb. poéziu predstavoval Juraj Tranovský – Citara Sanctórum -> zozbieral prevažne české náb. piesne. Boli písané v češtine, preto sa stali prameňom národného uvedomenia. Ľudovo sa nazýva tranoscius.
Didaktívno reflexívna poézia = Hugolín Gavlovič – Valašská škola mravú, stodola -> kniha životných skúseností valachov (stodola = veľa). Autor radami, príkladmi, ponaučením ale aj bájkou vychováva človeka, aby bol dobrým kresťanom. Dielo sa skladá z 12 veršovaných stróf, každá strofa – báseň má svoj názov, tzv. nápadok – je často vo forme príslovia, porekadla, napr. veľmi je hlúpy, kto vlast svou tupí. Kritizuje bohatých a mocných – Bohatý má vela peňez a chudobný detí. Pranieruje opilstvo – Hle, človek opilý, žádnemu nemilý. Vedie k pracovitosti – Pracovaní stále dáva úžitky nemalé. --------> písané je to slovakizovanou češtinou

Baroková veda = Matej Bel z Očovej – Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku


Slovenský klasicizmus a osvietenectvo

18 st.
Uhorsko bolo zaostalou krajinou, vyčerpané tureckými vpádmi, protihabsburskými povstaniami, zaostalé poľnohosp., preto panovníčka Mária Terézia musela pristúpiť k reformám:
- podporovala obchod, založila prvú banskú akadémiu v Európe v Banskej Štiavnici a vydala Urbariálny patent (Tereziánsky urbár)
Tereziánske reformy zavŕšil jej syn Jozef II., ktorý sa ujal vlády vo Viedni:
- zrušil nevoľníctvo (1873)
- vydal tolerančný patent – zrovnoprávnil cirkvi
- zrušil rády žobravých mníchov
- obmedzil cirkevné sviatky, uvoľnil cenzúru čím podporil literatúru a tlač
- zaviedol školské reformy

18 st. je i obdobie 1 etapy národného obrodenia. Národné obrodenie je:
1. pocit národnej spolupatričnosti na základe spoločného jazyka
2. záujem o históriu – najmä o obdobie VM
3.snaha urobiť niečo pre národ
Národné uvedomenie prebiehalo u slovenskej inteligencie ale pochádzalo z ľudu (kňazi, učitelia, študenti, remeselníci = honorácia)
Honorácia sa stretávala v určených spoločnostiach a samovzdelávacích spolkoch. Prvým takýmto spolkom bolo v Trnave Slovenské učené tovarišstvo (1792).

Medzi slovenské osvietenstvo radíme:
Anton Bernolák – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Juraj Fándly – Dúvěrná zmluva mezi mníchem a ďáblem
Jozef Ignác Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti
Ján Kollár – Slávy dcéra
Ján Hollý (* 3 eposy)
Ján Chalúpka – Kocúrkovo


Slovenský romantizmus – vrcholenie národného obrodenia

1830-1850
- Revolúcia 1848 – 49 zasiahla aj zaostalé Uhorsko (meruôsme roky). - - - Uhorsko sa chcelo vymaniť spod habsburskej monarchie a keďže v Uhorsku nebola silná buržoázia, tak na čele revolučného diania stála šľachta a zemania pod vedením Layosha Koshuta. Pod jeho vplyvom vzrastá maďarský nacionalizmus, lenže cisár revolúciu, ktorá vypukla priamo vo Viedni a preniesla sa do Pešti potlačil. A k národom, ktoré mu pomohli vyhrať sa zachoval macošsky.
- V 30. rokoch 19 st. vstupuje do nášho nár. života nové hnutie vzdelancov, ktoré sa nazýva Mladé Slovensko. Príslušníci tohto hnutia študujú na Bratislavskom evanjelickom lýceu. Pri tomto lýceu bol vytvorený samovzdelávací spolok, ktorý sa volal Spoločnosť česko-slvenská. Po príchode Ľ. Štúra na toto lýceum sa on stal vedúcou osobnosťou spoločnosti a preto sa toto obdobie volá štúrovské, Štúrovci, alebo Štúrová básnická škola. Štúrovci videli hlavnú brzdu v rozvoji Slovenska vo feudalizme, preto sa snažili o jeho odstránenie. Keďže nemohli proti cisárovi priamo vystupovať, tak niektorí členovia spoločnosti si zakladajú tajný spolok Vzájomnosť. Známe sú ich vychádzky na Devín, kde si dávali slovanské mená a spomínali na obdobie VM. Keď sa tieto výlety prezradili, vedenie lýcea Spoločnosť zrušilo. Vytvorila sa Katedra reči a literatúry čskoslovenskej, kde sa stal Štúr námestníkom profesora Palkoviča. Prvý čin, ktorý štúrovci urobili, bola kodifikácia slovenčiny.

- 1843 sa zišli Štúr, Hurban, Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom a uzákonili spis. slovenčinu. Za základ si zobrali stredoslovenské nárečie, lebo malo najčistejšiu podobu slovenčiny a bolo najzrozumitelnešie všetkým Slovákom. Dielo, v ktorom Štúr odôvodnil kodifikáciu – Nárečie slovenskô, alebo potreba písania v tomto nárečí.
- Štúrovú slovenčinu prijali všetci vzdelanci – stala sa celonárodným významným jazykom. V r. 1852 Martin Hattala upravuje štúrovú slovenčinu. Zavádza etimologický pravopis, čiže podľa pôvodu slova – rozlišuje mäkké a tvrdé i/y, dodáva hlásky ľ, ä, neoznačuje mäkkosť spoluhlásky pred e,i. Vydáva dielo Krátka mluvnica slovenská.
Predstavitelia:
Ľudovít Štúr
Janko Král – Duma bratislavská, Orol vták, Šahy – väzeň čaká na smrť, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Samo Chalúpka – Mor ho!
Ján Botto – Žltá ľalia, Smrť Jánošikova
Andrej Sládkovič – Marína, Detvan
Ján Kalinčiak – Reštavrácia



Matičné obdobie

- revolúcia 1848 – 49
- cisár vo Viedni odvolal Marcovú ústavu, ktorá zaručovala rovnoprávnosť národov a občianske slobody
- nastáva centralizácia – moc sa sústredila do Viedne
- nastáva germanizácia, nastupuje policajný režim vedený ministrom vnútra Alexandrom Bachom (Bachov absolutizmus)
- jeho režim mal zabrániť akýmkoľvek nár. prejavom
- zaostalé Slovensko nemalo nár. centrum, vedecké inštitúcie, školstvo
- napriek bachovmu absolutizmu sa udiali dve pozitívne veci:
1. Hurban obnovuje Slovenské pohľady – najstaršie noviny, 1851
2. 1852 Hattala upravuje Štúrovú slovenčinu, pre túto úpravu bola zámienkou básnická zbierka Žehry, ktorú vydal Jonáš Záborský v staroslovienčine, čím sa pohádal so štúrovcami

- 1859 padol Bach, nastal čas opäť oživiť náš nár. život, do ktorého vstupuje nová generácia vzdelancov vedená Jánom Palárikom. Ten vydáva časopis Cyril a Metod , ktorý bojoval proti Bachovi.
6. a 7. júna 1861 bolo zvolané do Turčianskeho sv. Martina celonárodné zhromaždenie, ktoré prijalo nový politický program, ktorý vošiel do dejín ako Memorandum národa slovenského.

MEMORANDUM obsahovalo požiadavky politické, národné a kultúrne. Najdôležitejšou požiadavkou = Požiadavka Okolia – žiadali aby sa v rámci Uhorska vytvorila akási autonómia, ktorá by sa volala Hornouhorské slovenské Okolie.
žiadali na území Uhorska vytvoriť všetky typy škôl od základnej až po Univerzitu
aby sa slovenčina stala úradným a vyučovacím jazykom
vlastnú zástavu a gardu
žiadali vytvoriť vlastnú celonárodnú kultúrnu inšitúciu – Maticu slovenskú

Memorandum bolo zaslané uhorskej vláde, lenže tá ho ani neprerokovala, preto bolo zaslané cisárovi do Viedne. Ten schválil len utvorenie 3 slove. gymnázií (Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom). Vďaka Mojzesovi, BB biskupovi, ktorý šiel na čele delegácie do Viedne i časť BB gymnázia bola slovenská, povolil utvoriť Maticu slovenskú.


Činnosť Matice slovenskej

- je to celonárodná kultúrna inštitúcia
- vtedy jediná reprezentantka slov. národa
- predsedom sa stal Števo Mojzes, podpredsedom Karol Kuzmány
- činnosť MS začína r. 1863 a trvá do r. 1875, sídlo v Turčianskom sv. Martine
1. činnosť osvetová – šírenie vzdelania, mala pobočky zakladala vzdelávacie polky, nedeľné školy, spolky triezvosti
2. vydavateľská činnosť – vydávala učebnice, knihy časopisy
prvé hosp. noviny = Letopisy matice slovenskej
humoristický čas. = černokňažník
3. zberateľská činnosť – zbierala duchovné a materiálne výtvory Slovákov, ľudovú slovesnosť
4. iná činnosť
- vypisovala konkurzy na pôvodné slov. hry, čím podnietila rozvoj divadla
- poskytovala štipendiá chudobným študentom
- spolupracovala s inými maticami, napr. českou, srbskou


Tento rozvoj nášho kultúrneho života bol zastavený r. 1867, kedy došlo k rakúsko – maďarskému vyrovnaniu. Vzniká dualistický štát s jedným panovníkom, ale s 2 vládami a 2 parlamentmi. V Uhorsku prevzali Maďari vládu, r. 1868 vydávajú národnostný zákon, podľa ktorého všetci obyvatelia Uhorska sa vyhlasujú za jeden maďarský národ. Nastáva maďarizácia, v celom Uhorsku sa maďarčina stala úradným jazykom, dochádza k postupnému zatvoreniu slov. gymnázií a r. 1875 aj MS.
- Slovákov na uhorskom sneme zastupoval srbochorvátsky poslanec Jelačič a ten na otázku čo bude s majetkom MS dostal odpoveď od ministerského predsedu vlády Kolomana Tiszu takúto odpoveď: „Slovenský národ? Taký nepoznám! Niet viac slovenského národa a hlas obraňujúci MS je hlasom splašenej zvery!“
- po vyrovnaní boli umlčaní predstavitelia starej školy i novej školy na čele s Palárikom.
Predstavitelia:
Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský – 50 rokov slovenského života
Jonáš Záborský – Dva dni v Chujave
Ján Palárik Beskydov – Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Ľudovít Kubáni – Valghata


Slovenský realizmus

19 st.
- oproti európskemu sa oneskoril skoro o 50 rokov
- v zaostalom R-U boli Slováci na tom najhoršie – maďarizácia, sociálna bieda absencia vedeckých a kultúrnych inštitúcií, nerozvinutosť školstva
- strediskom kultúrneho a politického života v 1880 – 1890 bol Turčiansky sv. Martin – sem prišli viacerí spisovatelia, začali tu vychádzať Národné noviny, vydával ich Škultéty a Vajanský. Tu sídlila SNS, ktorá združovala evanjelikov a nevedela vytvoriť taký nár. program, ktorý by hájil všetkých Slovákov. Zdrojom ich politiky bola pasivita a viera, že pomoc príde zo strany cárskeho Ruska.
- 70 roky boli u nás rokmi suchoty a nemoty. Túto pasivitu Martinčanov kritizovali jednak hlasisti – slov. študenti združení okolo časopisu Hlas v Prahe. Podrobili SNS kritike, boli to oni, kto vzburcovali nórskeho spisovateľa Bionsona a ten na protest proti utláčaniu Slovákov sa odmietol zúčastniť mierového kongresu v Mníchove, kým tam bude gróf Appony.
- podobne Marin kritizovali i prudisti – študenti v Pešti, čas. Prúdy
- 80. roky nástup slov. realizmu, mal niekoľko vĺn:

1. 1880 – 1900 – Vajanský,
Hviezdoslav,
Kukučín
– túto generáciu formovalo Martinské ovzdušie, vyberali si postavy zo sedliactva, zo sloven. nepomaďarčenej inteligencie a zemanov, a vo svojich dielach nastolovali otázku: ktorá spoločenská trieda zohrá vedúcu úlohu pri obrane národa – či to bude ľud alebo inteligencia, alebo zemianstvo. Zemianstvo bolo veľkou témou.

2. 1900 – 1918 2. vlna – Timrava
Tajovský
- autori uprednostňujú dedinské poviedky
v obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudí – soc. problémy na SR dedinách, vnútorný život človek

3. 1918 – 1945 3. vlna Medzivojnové obdobie
dozrieva tradičný realizmus
Jesenský, Jége
nastupujú nové smery – naturizmus, naturalizmus, sociálno – psychologický realizmus -> autori študujú ľudské vnútro v stave ohrozenia, prevláda novela a román; socialistický realizmus


Slovenská medzivojnová literatúra

- 1918 – koniec 1 sv. vojny, rozpad R – U, vznik nástupníckych štátov – Maďarsko, Rakúsko, ČSR, formujú sa štáty Juhoslávie
- o vznik ČSR sa zaslúžili T. G. Masaryk, Eduard Beneš, M. R. Štefánik, títo získali západné mocnosti pre súhlas so vznikom ČSR, 30. 9. 1918 Martinská deklarácia
- po 1 krát v dejinách SR sa slovenčina stala štátnym jazykom (vyučovací jazyk ČSR)
- 1919, obnovenie Matice slovenskej, vznik Slov. nár. divadla
- slovenčina sa stala úradným jazykom
- v r. 1924 vznik štát. divadla v Košiciach
- 1934 ľud. divadlo v Nitre – divadlo Andreja Bagara
- v čase Povstania 1944 vzniká v Martine frontové divadlo, herci mali svoj autobus a chodili hrávať do partizánskych oddielov (František Zvarík, člen divadla)
- obnovujú sa Slovenské pohľady
- Slovensko malo málo stredoškolskej a vysokoškolskej inteligencie, prišli nám vypomôcť český profesori na našu univerzitu, napr. prof. Pražák, prof. Kostlivý, prišli sem českí herci, z východočeských divadiel a oni vychovali tú prvú našu inteligenciu

Literárny vývin:

1. stará generácia slovenských spisovateľov, ktorí tvorili pred 1 sv. vojnou a reagujú na 1 sv. vojnu, napr. Hviezdoslav – Krvavé sonety, Timrava – Hrdinovia
2. prechodná generácia – národne orientovaní spisovatelia –
Martin Rázus,
Štefan Krčméry,
Ladislav Nadáši Jége, patria sem aj
predstavitelia naturizmu (lyrizovaná próza)- Margita Figuli, Ľudo Ondrejov,
predstavitelia expresionizmu – Milo Urban, Jozef, Cíger Hronský

3. najmladšia generácia
a)skupina básnikov, ktorá mala umelecký program „otváranie okien do Európy“ – viacerí z nich pôsobili v Paríži, poznali moderné smery, chceli aby Slovensko nebolo izolované od západoeurópskej kultúry, aby sa prijalo všetko humánne, aby sa obohatila naša kultúra. Patria sem:
- vitalista Ján Smrek
- neosymbolista Emil Boleslav Lukáč
- nadrealista Rudo Fábri
b)príslušníci katolíckej moderny – katolícki kňazi básnici aj svetoznámy patológ Žarnov, Hlbina, Silan
c)davisti – básnici združení okolo časopisu Dav, ľavicovo orientovaní spisovatelia (komunisti)



Slovenská literatúra po r. 1945

literatúra 1945 – 1948 = prechodné obdobie -> po r. 1945 obnovená ČSR na čele s bývalým prezidentom Benešom, ktorý sa vrátil z Londýna. Prvé povojnové roky boli veľmi zložité – krajina v ruinách, konali sa procesy s tzv. kolaborantmi a zradcami, tisíce obyvateľov bolo násilne presťahovaných, ich majetok zhabaný. Túto situáciu využili komunisti, ktorí za podpori Stalina sa snažili získať prevahu nad ostanými stranami. Vo februári 1948 uskutočnili štátny prevrat a nastavili v ČSR komunistický režim, prezident Klement Gotwald.

literatúra 1948 – 1989
a) 1948 – 1956 – začiatok tvrdej totality, neskôr sa toto obdobie označovalo ako obdobie kultu osobnosti. Krajina sa dostala pod vplyv Stalina. Podniky a obchody boli zoštátnené, na dedinách prebiehal násilný proces združstevňovania. Komunistický režim sa snažil zastrašiť, zlikvidovať triednych nepriateľov – inteligencia, cirkev a kulaci. Začala vlna súdnych procesov, vykonštruované obvinenia i tresty smrti dostali vysokí komunistickí funkcionári. Perzekúcie (prenasledovanie) stihli aj státisíce nevinných ľudí, hranice štátu boli uzatvorené, prísne strážené, krajina bola úplne izolovaná, prísna cenzúra, jediný smer, ktorý sa mohol používať bol socialistický realizmus.
- v 1953 zomrel Stalin, 2 týždne po ňom aj Gotwald. Následník bol Chruščov a on prvý verejne odhalil zločiny Stalina v 1956, nepovedal celú pravdu, ale aspoň čiastočnú.
Nastáva proces uvoľňovania, mnohí nespravodlivo odsúdení boli prepustení a rehabilitovaní, ale tento proces bol strašne pomalý.
- 60 te roky boli viac otvorené západu, umelci majú väčšiu slobodu, dostávajú sa k nám moderné smery: popart, jazz, rock and roll


Poézia po r. 1945

- prvé povojnové roky aj pre poéziu zložité
- v poézii sa snažil uplatniť pluralitný model predvojnovej poézie, kedy popri sebe existovalo viacero umeleckých smerov
- poézia po r. 1945 reagovala na témy ako bol
boj proti fašizmu
oslobodenie
témy rodného kraja
návratov do detstva

- po r. 1948 zanikli avantgardné moderné smery, zanikla tvorba nadrealistov, niektorí vstúpili do komunistickej strany, zanikla tvorba katolíckej moderny – buď sa odmlčali alebo emigrovali
- i v poézii po 1948 za jediný správny umelecký smer = soc. realizmus -> sformoval sa v Sovietskom zväze, všetky ostatné smery napr. vitalizmus, surrealizmus a iné boli považované za menej cenné a úpadkové
- báseň musela mať politické a výchovné poslanie, bez metafor a lyrizmu, boli to básne o Stalinovi, o združstevňovaní dediny, o mieri, o krajšej budúcnosti
- k hl. predstaviteľom patria:
Ján Kostra – Moja rodná, Ave Eva
Vojtech Mihálik
Pavol Horov – Nioba, matka naša Defilé

- po skončení kultu osobnosti dochádza k istému uvoľneniu, básnici sa slobodnejšie vyjadrujú. Do našej poézie vstupujú :
Milan Rúfus
Miroslav Válek
-> prinášajú nové postupy
- v 60 tych rokoch významnú úlohu zohral časopis Mladá tvorba, kde sa prezentovali mladí, netradiční básnici, napr. skupina zvaná Trnavská skupina – konkrétisti; ďalšia skupina Osamelí bežci – boli ovplyvnení beat generation
- tento vývoj bol zastavený v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, ktoré obsadili ČSR, politika opäť zasahuje do umenia, nastáva obdobie normalizácie ->
opäť soc. realizmus ako jediný smer, veľa básnikov sa muselo odmlčať, nesmeli publikovať, niektorí emigrovali
popri oficiálnej literatúre sa vytvorila samizdatová literatúra, tajne rozširované diela
- 80 te roky uvoľnenie, básnici sa môžu slobodnejšie vyjadrovať, nachádzame u nich prvky spoločenskej kritiky, recesie
- 1989 pád totalitného režimu – nežná revolúcia, začína sa postupne budovať demokracia


Próza po 1945

taký istý vývoj jak poézia
predstavitelia:
František Hečko – Červené víno (generačný román, vinohradnícke prostredie, rodina Habdžovcov, autobiografický román)
Dominik Tatarka – V úzkosti hľadania, Panna zázračnica, Farská republika, Démon súhlasu, Písačky, Navrávačky
Rudo Jašík – Námestie sv. Alžbety (motto: Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.)
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen (ústredný motív románu je motív viny)
Alfonz Bednár – Sklený vrch (román písaný denníkovou formou
Rudolf Sloboda – Rozum (autobiografický román, súhrn autorových názorov a pre neho typických tém, ako rodina, súkromie, okolie)


Dráma po r. 1945

rovnaký vývoj ako poézia a próza
predstavitelia:
Ján Solovič (jeho hry sa hrávali v 70. rokoch, v období normalizácie) – Občianska trilógia -> 1.časť – Meridian
2. časť – Strieborný jaguár
3. časť – Zlatý dážď
Štefan Králik – Margret zo zámku (v Taliansku, ako Dallas)
Ivan Bukovčan – Pštrosí večierok (stretávka maturantov po 25 r.)
Kým kohút nezaspieva (1944, stanné právo, zabitý nemecký vojak)

Peter Karvaš – Polnočná omša (rodina Kubišovcov, vtírajú sa do zadku nemeckému poručíkovi Breckerovi, syna majú partizána)

- autorské divadlá malých javiskových foriem:
Radošinské naivné divadlo (Stano Štepka)
Divadlo L+S