- kompozícia eposu sa začína:
•Propozíciou
•Invokáciou
V propozícii niekoľkými veršami uvedie tému tohto diela
V invokácii vzýva múzu Umku, aby mu prišla pomôcť.
- epos má 12 spevov
- dej sa začína uprostred udalosti
- využil časomieru – hexameter

Svatopluk zradil svojho strýka Rastislava, zo zrady sa však dlho netešil, Frankovia uväznili aj jeho. Vo väzení Svatopluk ľutuje svoj čin, podarí sa mu utiecť, postaví sa na čelo Slovanských vojsk pod Devínom, proti vojskám Karolmana, franského kráľa.
Nastáva bitka, Svatopluk hrdinsky bojuje, pomáha mu kresťanský boh a víťazí.
- hlavný dej – zrážka vojsk
V epose sú aj rozsiahle opisy, napr. opis štítu Svatopluka, opisy vojenských táborov.
- v epose sú úvahy, napr. Svatopluk po boji uvažuje o pravlasti Slovanov
- Hollý v epose nevyzdvihol hrdinstvo jednotlivca Svatopluka, ale hrdinstvo celého národa, preto toto môže byť aj národný epos.



Cyrilo – metodiáda

- náboženský epos
- čerpá z histórie pôsobenia Konštantína a Metoda na VM za čias Rastislava
- autor spomenul aj obhajobu staroslovienčiny proti trojjazyčníkom.


Sláv

- nepridržiava sa histórie
- autor si tu vymyslel dej i slovanské mytologické bytosti
- slovanskí bohovia : Perún boh bleskov
Lada bohyňa života
Morena bohyňa smrti



5. Eposy napísal aj Hviezdoslav v čase realizmu: Ežo a Gábor Vlkolínsky

Ežo Vlkolínsky

Tento epos je príbehom 1 zemianskej rodiny. Zemania sa od sedliakov neodlišujú majetkom, napr. sedliaci Bockovci sú bohatí, ani spôsobom obživy, napr. Estera, hoci je zemanka, vykonáva roľnícke práce. Zemania sa do sedliakov líšia iba zvykmi, oblečením – zemania nosili mentieky a sedliaci kožúšky, a zemania si udržujú odstup od sedliakov, napr. zemania krstili deti biblickými menami ako Jakub, Šimon, Ezechiel.

Zarytá zemanka Estera nesúhlasí, aby si jej syn zo zemianskeho rodu zobral za ženu bohaté, ale sedliacke dievča, Žofku Bockovie. Ežo sa matke postaví, mladých prichýli strýko Eliáš, preto sa rozvadí so svojou švagrinou Esterou. Strýko im aj vystrojí svadbu. Svadba sa stala umeleckým obrazom sveta kožúškov a sveta mentiek. Ežo na svadbe vystupuje ako obhajca sedliactva „Sme rovní, v tom rozdielu viac niet. Zeman, nezeman. Kto inak dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdlý, čo je nerozum!“ Nakoniec matku Esteru a jej predsudky zlomí Ežov syn, Benko, dieťa nevinné napraví, čo nerozumní dospelí pokazili.


Gábor Vlkolínsky

Kým epos Ežo je obrazom jednej zemianskej rodiny, tak Gábor Vlkolínsky je obrazom morálneho a ekonomického úpadku zemianstva.

Rodina Šimona Vlkolínskeho sa rozpadá. Doma ostal iba Gábor. Matka začne piť, zo zúfalstva aj otec, prepijú synovi majetok. S hospodárskym a morálnym úpadkom je aj strata dobrého mena. Preto Gábor prestáva byť vhodným manželom pre zemianske diveča, ktoré miloval. Volala sa Uľka. Na Gábora doľahne úpadok, chce spáchať samovraždu. Pred tým ho zachráni bratranec Ežo, ktorý mu poradí, aby šiel na prístupky do sedliackeho domu – aby si nevestu hľadal medzi sedliačkami.