Vývin eposu

Epos (gréc. epos - slovo, reč)

Je rozsiahle chronologické rozprávanie, ktoré spája jedna alebo viac postáv, do deja môžu zasahovať bohovia a mytologické postavy. K žánrovým variantom patrí hrdinský epos, národný epos, náboženský epos, rytiersky epos, či zvierací epos, - moderná literatúra /epos romantický, duchovný idylický, moderný/.
Pred románom je najväčším a najreprezentatívnejším žánrom epiky, je to veršovaná epika, ktorá má okrem hlavného deja aj vedlajšie. Sú v ňom reflexie, opisy. Epos obsahuje:
a) propozíciu – niekoľkými veršami autor naznačí dej
b) invokáciu – autor žiada múzy umenia, aby mu pomohli v tvorbe
Východiskom pre vznik eposu boli staroveké mýty.


1. Epos o Gilgaméšovi

- tento epos sa považuje za náš najstarší, pochádza zo staroveku
- epos spracúva mýty o stvorení sveta, o potope, o založení mesta Urug v Mezopotámií, ktoré založil Gilgaméš- poloboh.
Gilgameš sa túžil stať nesmrteľným ako bohovia, lebo bol synom človeka a matky bohyne. Bohovia ho obdarovali krásou, múdrosťou a silou.
- epos je najväčšou sumerskou pamiatkou.


2. Eposy Ilias a Odysea

- ich autorstvo sa pripisuje slepému básnikovi Homérovi
- oba eposy spracúvajú povesti o Trójskej vojne, ku ktorej došlo preto, lebo Paris, syn trójskeho kráľa Priama uniesol ženu spartského kráľa Menelaa – krásnu Helenu.

Ilias

Agamemnon velí gréckym vojskám proti Tróji. Achilovi nedá časť koristi, preto Achiles nechce ďalej bojovať. Trójania vyhrávajú. Ale Patroklos v Achilovej zbroji zastaví trójske vojsko. Trójsky kráľ pošle syna Hektora do boja, ten Patrokla zabije. Achiles pomstí svojho priateľa Patrokla. Achiles zomrie rukou Parisa, Boh Apolón vedie Parisov šíp, aby trafil Achilovu pätu. Trójska vojna trvala 10 rokov. Trója bola dobytá lsťou, gréci im darovali dreveného koňa, v ktorom boli ukrytí grécki vojaci. Laakom varoval aby neprijali tento dar, ale Bohovia si priali pád Tróje. Z mora vystúpili dva hady, ktoré uškrtili Laakoma a jeho synov.

Odysea

Hrdina Odyseus po skončení Trójskej vojny blúdi po krajinách Stredozemného mora. Je prenasledovaný hnevom Boha mora Poseidonom. Odyseus sa 10 rokov po vojne plaví, než sa dostane do rodnej Itaky (bol Itackým kráľom), kde ho čaká verná žena Penelopa. Na svojej plavbe zažije veľa dobrodružstiev, napr.
- dostane sa do krajiny Boha vetra Aiola
- navštívi ostrov čarodejnice Kirke, ktorá ho aj s posádkou premení na prasce
- unikne spevu sirén
- prekabáti jednookého obra kyklopa Polyféna, a to tak, že sa mu predstaví ako Nikto.
Napokon ho Fajáci dopravia v spánku na rodný ostrov Itaku.

V oboch eposoch sú ľudské vzťahy a city – hnev, strach, radosť, oddanosť, človek, bohovia a príroda tvoria jednotu. Človek je podriadený vôli bohov.


3. národný epos napísal Vergílius
Epos Aeneas – tento patrí do starovekej rímskej literatúry

Hrdina Aeneas po skončení trójskej vojny zakladá mesto Rím a latinský národ. Je nositeľom starorímskych cností. Tento epos preložil bernolákovský básnik Ján Hollý, chcel dokázať literárnu vyspelosť bernolákovčiny.


4. S eposom sa stretneme aj v slovenskom klasicizme. Ján Hollý napísal 3 eposy : Svatopluk
Cyrilo-metodiáda
Sláv

Svatopluk

- je to bohatiersky epos „Víťazná báseň v 12 tich spevoch“
- autor dodržiava postupy antických autorov, opis turnajov, hostín
- popri ľudských hrdinoch i bohovia sú tu prítomní, napr. pohanský boh Černobog a kresťanský boh
- kompozícia eposu sa začína:
•Propozíciou
•Invokáciou
V propozícii niekoľkými veršami uvedie tému tohto diela
V invokácii vzýva múzu Umku, aby mu prišla pomôcť.
- epos má 12 spevov
- dej sa začína uprostred udalosti
- využil časomieru – hexameter

Svatopluk zradil svojho strýka Rastislava, zo zrady sa však dlho netešil, Frankovia uväznili aj jeho. Vo väzení Svatopluk ľutuje svoj čin, podarí sa mu utiecť, postaví sa na čelo Slovanských vojsk pod Devínom, proti vojskám Karolmana, franského kráľa.
Nastáva bitka, Svatopluk hrdinsky bojuje, pomáha mu kresťanský boh a víťazí.
- hlavný dej – zrážka vojsk
V epose sú aj rozsiahle opisy, napr. opis štítu Svatopluka, opisy vojenských táborov.
- v epose sú úvahy, napr. Svatopluk po boji uvažuje o pravlasti Slovanov
- Hollý v epose nevyzdvihol hrdinstvo jednotlivca Svatopluka, ale hrdinstvo celého národa, preto toto môže byť aj národný epos.



Cyrilo – metodiáda

- náboženský epos
- čerpá z histórie pôsobenia Konštantína a Metoda na VM za čias Rastislava
- autor spomenul aj obhajobu staroslovienčiny proti trojjazyčníkom.


Sláv

- nepridržiava sa histórie
- autor si tu vymyslel dej i slovanské mytologické bytosti
- slovanskí bohovia : Perún boh bleskov
Lada bohyňa života
Morena bohyňa smrti



5. Eposy napísal aj Hviezdoslav v čase realizmu: Ežo a Gábor Vlkolínsky

Ežo Vlkolínsky

Tento epos je príbehom 1 zemianskej rodiny. Zemania sa od sedliakov neodlišujú majetkom, napr. sedliaci Bockovci sú bohatí, ani spôsobom obživy, napr. Estera, hoci je zemanka, vykonáva roľnícke práce. Zemania sa do sedliakov líšia iba zvykmi, oblečením – zemania nosili mentieky a sedliaci kožúšky, a zemania si udržujú odstup od sedliakov, napr. zemania krstili deti biblickými menami ako Jakub, Šimon, Ezechiel.

Zarytá zemanka Estera nesúhlasí, aby si jej syn zo zemianskeho rodu zobral za ženu bohaté, ale sedliacke dievča, Žofku Bockovie. Ežo sa matke postaví, mladých prichýli strýko Eliáš, preto sa rozvadí so svojou švagrinou Esterou. Strýko im aj vystrojí svadbu. Svadba sa stala umeleckým obrazom sveta kožúškov a sveta mentiek. Ežo na svadbe vystupuje ako obhajca sedliactva „Sme rovní, v tom rozdielu viac niet. Zeman, nezeman. Kto inak dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdlý, čo je nerozum!“ Nakoniec matku Esteru a jej predsudky zlomí Ežov syn, Benko, dieťa nevinné napraví, čo nerozumní dospelí pokazili.


Gábor Vlkolínsky

Kým epos Ežo je obrazom jednej zemianskej rodiny, tak Gábor Vlkolínsky je obrazom morálneho a ekonomického úpadku zemianstva.

Rodina Šimona Vlkolínskeho sa rozpadá. Doma ostal iba Gábor. Matka začne piť, zo zúfalstva aj otec, prepijú synovi majetok. S hospodárskym a morálnym úpadkom je aj strata dobrého mena. Preto Gábor prestáva byť vhodným manželom pre zemianske diveča, ktoré miloval. Volala sa Uľka. Na Gábora doľahne úpadok, chce spáchať samovraždu. Pred tým ho zachráni bratranec Ežo, ktorý mu poradí, aby šiel na prístupky do sedliackeho domu – aby si nevestu hľadal medzi sedliačkami.