Narodil sa 6. decembra 1955 v Bratislave v učiteľskej rodine. Do základnej školy a do gymnázia chodil v Prievidzi. Po maturite roku 1974 študoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1982-1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Potom sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi v Bratislave. Literárne začal tvoriť už ako stredoškolák a prvé verzie uverejňoval v rôznych literárnych i detských časopisoch.
Knižne debutoval zbierkou básni Motýlí kolotoč (1974), v ktorej prejavil radosť a očarenie zo života, z krasy prírody, zo šťastného rodinného zázemia i z prvých citových očarení. Tato tematická línia sa prejavila aj v zbierke S otcom v záhrade (1976). Nasledujúca zbierka Vták pije z koľaje (1977) je básnickým zamyslením nad poslaním a možnosťami krásy a poézie v súčasnom svete. Z formálneho hľadiska sa v týchto zbierkach prejavil ako básnik zvukomalebnosti slova a rýmu, ktorému nechýba bohatá metaforika a vtip. V nasledujúcej zbierke Nonstop (1981) vyjadril napätie medzi odcudzením medziľudských vzťahov a nádejou, že predsa len existuje východisko na ceste k dobru a morálnym hodnotám človeka. Toto napätie, umocnené obavou z dehumanizačného vplyvu technickej civilizácie na osudy ľudstva, ešte viac zdôraznil v zbierke Elektrónkový klaun (1983). Básnická zbierka Muž hľadá more (1984) je poetickou kompozíciou o ceste múza, ktorý hľadá svoje miesto v živote najmä spoznávaním seba samého. Ako civilizačnú poéziu všedného dna možno charakterizovať básnické zbierky Pohyblivý breh (1984) a V každých dverách (1988). Svoje satirické verše vydal v knihe Psí tridsiatok (1990).
Rovnocennou, ba v poslednom období aj prevažujúcou časťou Hevierovych literárnych záujmov je básnická a prozaická tvorba pre deti. V oboch žánroch dominuje úsilie o uchopenie viacvýznamovosti slov v širšom texte a kontexte. A to rovnako v ich zvukovom i tvarovom prejave. Uplatnenie tohto princípu je spojene s nekonvenčnou metaforikou. Také sú básnické zbierky Vtáci v tanci (1978), Nevyplazuj jazyk na leva (1982), Krajina Zázračno (1983), Kráľ naháňa králika (1985), Básnička ti pomôže (1989), Hovorníček (1992), Nočný predaj nádeje (1994), Fúzy od čokolády (1994), Heviho ABC (1995), bibliofília kresieb v texte Báseň z piesku (1995), Básne z reklamnej kampane na koniec sveta (1996), Aby bolo veselo (1998).
Zjednocujúci kompozičný princíp majú aj knihy humoristických rozprávok zo života súčasných deti a zo sveta, ktorý postupne objavujú. Také sú knihy poetických rozprávok Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984), Trinásť pochodujúcich čajníkov (1984), Aprílový Hugo (1985), Odlet papierových lastovičiek (1985), Skladací dáždnik a Dáždnikový skladateľ (1986), Futbal s papučou (1989), Z poslednej lavice, Rozprávková torta alebo rozprávky na dobre ráno, dobrý deň, dobrý večer, dobrú noc a dobrú chuť (1990, v spoluautorstve s V. Bednárom), Nám sa ešte nechce spať (1990), Aladár a Baltazár na kolotoči (1990), Naši ježkovia (1994), Chcete byt šťastní? Opýtajte sa ma, ako na to, podobenstvá, postrehy, príbehy, posolstvá, pamflety, poviedky napísal, nakreslil a prežil Daniel Hevier (1995), Nám sa už zase nechce spať (1995), KONOR: malý psík s veľkým menom (1997), Volajú ma Hevi: tajná knižka o Danielovi Hevierovi, jeho snoch & výmysloch (1997). D. Hevier je tiež zostavovateľom, editorom a ilustrátorom viacerých výberov humoristických rozprávok a zborníkov poézie z domácej i svetovej literatúry, textov k piesňam, leporel, omaľovačiek ako Rozprávka za päťdesiat halierov (1986) a iné. Pre najmenšie nepočujúce deti napísal knihu Päť prštekov na ruke (1994) v posunkovej reči.
Je aj autorom súboru literárnokritických esejí a úvah o súčasných slovenských básnikoch Porozumenie v jednej reči (1988), zostavovateľom výberu Spomienka na anjela (1994) z tvorby autorov katolíckej moderny, humoristickej rozhlasovej hry Silvester v škole (1989) a textov na magnetofónovej kazete Chytajú nás (1992). Prebásnil verše v Pamätnej knihe: moje prvé sväté prijímanie (1998).
Hana Zelinová (1914 - 2004)
Narodila sa 20. júla 1914 vo Vrútkach. Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1937 – 1938 bola redaktorkou časopisov Slovenský východ a Novosti v Košiciach. V období druhej svetovej vojny žila v Prešove a Bratislave a venovala sa literárnej činnosti. V rokoch 1946 – 1978 viedla v Košiciach vydavateľstvo Svojeť, ktoré vydávalo najmä preklady z anglosaskej jazykovej oblasti. Po roku 1948 ju vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, pretože sa neprispôsobila kánonom socialistickej literatúry. Desať rokov nemohla publikovať. Neskôr sa venovala tvorbe pre deti a mládež. V rokoch 1962 – 1970 pôsobila ako redaktorka v detskom časopise Slniečko. Zomrela 16. marca 2004 v Bratislave.
Po viacročnej časopiseckej príprave knižne debutovala zbierkou poviedok a čŕt Zrkadlový most (1941). V 40. rokoch napísala drámy Mária (1943), Ktosi je za dverami (1944) a Žijem cudzí život (1947) o osudoch mladých žien. V prvom románe Prístav pokoja (1944) zobrazila životné príbehy viacerých generácií zemianskeho rodu z Liptova. V trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušenia (1948) a Dievočka, vstaň! (1948) opísala životný príbeh dievčiny z horskej samoty. V nasledujúcom románe Diablov čardáš (1958) tematicky siahla do obdobia prvých povojnových rokov.
V nasledujúcich rokoch sa zamerala na tvorbu pre deti a mládež. V kratších prózach Jakubko (1959) a Sivá húska (1959), ako aj v novelovom triptychu Taká čudná jar (1962), širšie komponovanej novele Bosý generál (1962) a v neskôr vydanej knihe poviedok Otec, povedz pravdu (1977) vyrozprávala príbehy malých detí z rokov vojny a SNP. V dievčenskom románe Večer neprídem (1964) sa tematicky vrátila do súčasnosti a zobrazila v ňom citový život dievčaťa na prahu dospievania. Ako psychologickú sondu do duše dospievajúceho chlapca možno charakterizovať aj román Moja je pomsta (1967). Romantizujúcu kompozíciu i štylizáciu má román Hriešna krajina Atlantis (1966). V 60. rokoch pre najmenšie deti ešte napísala autorské rozprávky Do videnia, Zuzanka (1966) a Hanibal za bránou (1970), Pehavý noštek (1970), Maťko a ja (1986), ako aj bábkovú hru Bambusová princezná (1966).
