referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Žijú a tvoria v dvoch storočiach
Dátum pridania: 05.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Brano94
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 757
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

Anton Hykisch

Narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Pochádza z úradníckej rodiny. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako ekonóm vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave, na Železničnom staviteľstve a v Záhradníckych a rekreačných službách Bratislavy. V rokoch 1962 – 1969 pôsobil ako redaktor Československého rozhlasu. Po okupácii Československa sovietskymi vojskami r. 1968 musel pre svoje politické postoje opustiť svoje pracovisko a nesmel publikovať. Pracoval v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, potom v Slovenskom fonde výtvarných umení. Od r. 1988 bol ekonomickým námestníkom vydavateľstva Mladé letá, neskôr jeho riaditeľom. V rokoch 1992 – 1997 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade. Žije v Bratislave.

Diela: Sen vchádza do stanice, Stretol som ťa, Krok do neznáma, Naďa, Námestie v Mähringu, Čas majstrov I – II, Vzťahy, Dobre utajený mozog, Túžba, Milujte kráľovnú, Atómové leto, Obrana tajomstiev, Mária Terézia, Nebojme sa sveta, Čo si o tom myslím, Budúcnosť je už dnes, Kamarát Čipko, Kanada nie je "kanada", Volanty do nebies, Dovolenka v Pekingu, Ako chutí politika

Do literatúry vstúpil koncom 50. rokov ako člen generácie 1956 v mesačníku Mlada tvorba. Jeho prvý román o vysokoškolákoch Krok do neznáma (1959) dal vtedajší povereník vnútra zošrotovať. Oficiálne debutoval novelou Sen vchádza do stanice (1961) o ľuďoch pri elektrifikácií železníc. Nasledoval súbor poviedok Stretol som ťa (1963) o komplikovaných vzťahoch mladých ľudí. Veľmi úspešná bola ľúbostná novela Naďa (1964) o vzťahu vysokoškoláčky a kádrovo postihnutého knihovníka. Kľúčovou knihou tohto obdobia je román Námestie v Mahringu (1965), sčasti autobiografický príbeh mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešné pokúsil o útek do slobodného sveta. Román vyšiel aj v českom a maďarskom preklade. Po návšteve Svetovej výstavy EXPO 67 v Montreale napísal cestopisnú esej Kanada nie je "kanada" (1968), neskôr kritizovanú ako chválu západného kapitalizmu.

Dana Podracká

Narodila sa 9. marca 1954 v Banskej Štiavnici, kde chodila do základnej školy a absolvovala gymnázium. Potom v Bratislave vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po skončení štúdia pracovala ako vedecká pracovníčka Psychologického ústavu FF UK, od roku 1988 ako redaktorka Literárneho týždenníka, v rokoch 1999 – 2002 ako zástupkyňa šéfredaktora. V roku 2002 ju zvolili za poslankyňu NR SR za ĽS – HZDS. Žije v Bratislave.

Diela: Mesačná milenka, Zimní hostia, Rubikon, Grizly v spiacom dome, Písmo, Hriech, Meno, Vysoká zver, Kazematy, Mytológia súkromia, Paradiso, Slovenské tabu, Bytostné stretnutie, Jazyky z draka, Mytológia slovenských rozprávok, Pani Cogito, Zielpunkt Sovia hora, Pančuškový telefón, Nezabudni na vílu, Nedočkavý prvák

Stanislav Rakús

Narodil sa 20. januára 1940 v Šúrovciach. Po maturite na strednej škole v Trnave roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Po pôsobení na rôznych stredných školách pracuje od roku 1969 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity P. J. Šafárika dejiny slovenskej literatúry a teóriu literatúry. V rokoch 1966 – 1968 bol externým dramaturgom Štátneho bábkového divadla v Košiciach. Žije v Košiciach.

Diela: Žobráci, Pieseň o studničnej vode, Temporálne poznámky, Nenapísaný román, Mačacia krajina, Próza a skutočnosť, Epické postoje, Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou, Poetika prozaického textu, Z rozprávaní, úvah a rozhovorov.

Ako jeden z mála slovenských literárnych tvorcov sa sústavne venuje umeleckej próze i literárnej vede. Do slovesného diania vstúpil v polovici šesťdesiatych rokov publikovaním poviedok, recenzií a literárnovedných štúdií v rôznych literárnych a literárnovedných časopisoch. Debutoval novelou Žobráci (1976). Kompozične náročne stavaný príbeh situoval do nie celkom presne časovo identifikovateľného obdobia monarchie. Prostredníctvom dvoch protagonistov priblížil svet žobráctva, kde okrem dezilúzie a tragiky má svoje miesto i ľudská hrdosť. Rakús tu účinne využil prvky lyrizovanej prózy a naturizmu. Vo svojom rozprávaní sa zameriava na psychológiu postáv, čo sa prejavilo aj v jeho nasledujúcej tvorbe.

Ján Švantner

Narodil sa 24. septembra 1944 v Banskej Hodruši. Navštevoval strednú školu v Žarnovici a po maturite bol poslucháčom Filozofickej fakulty UK v Bratislave, odbor slovenčina - francúzština. Od roku 1972 do 1975 bol na študijnom pobyte na Literárnovednom ústave SAV, potom bol redaktorom vydavateľstva Tatran a neskôr odborným pracovníkom Ústavu pre informácie a riadenie kultúry. V rokoch 1983 - 1989 bol redaktorom vo vydavateľstve Smena, 1995 - 1999 v časopise Národná osveta. V súčasnosti je v slobodnom povolaní.

Diela: O snežnom srdci, Hviezdny úder, Neviditeľná hudba, Lampa, Čo počuje jednorožec, Námorný cintorín, Obrazy a sny, Básnické umenie, Kvety zla, Existencializmus je humanizmus, Citadela.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.