Trnavská skupina

Slovenský básnik Jozef Mihalkovič tvorí spolu s Ľ. Feldekom, J. Stachom, J. Šimonovičom a J. Ondrušom tzv. trnavskú skupinu, ktorá je označovaná aj ako konkretisti. Svoju tvorbu po prvýkrát publikovali v časopise Mladá tvorba, začiatkom 60-tych rokov vychádzajú prvé zbierky.
Odmietali konvenčnú schematickú poéziu a hlásili sa k avantgardným básnickým smerom. V poézii považovali za prvoradú zmyslovú konkrétnosť, obraznosť, kreatívnosť. Dôležité bolo zmyslové vnímanie sveta – senzualizmus.
Kládli silný dôraz na jazyk, využívali kalambúry – slovné hry, viazaný, ale aj voľný verš a tvorili rôzne strofické útvary. Básne boli viacvýznamové a nekonvenčné.

Zo života autora
Básnik, prekladateľ a člen skupiny konkretistov – Jozef Mihalkovič sa narodil 30. 1. 1935 vo Veľkých Kostoľanoch. Maturoval na gymnáziu v Trnave (1953), po absolvovaní Vysokej školy chemickotechnickej v Pardubiciach (1959) pracoval do 1964 v cementárni v Stupave. Krátko bol riaditeľom Múzea Ľudovíta Štúra v Modre a potom pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1966 – 67), v literárnej redakcii Čs. rozhlasu v Bratislave (1968 – 73), v Revue svetovej literatúry, v Romboide a od 1981 znovu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V 90-tych rokoch bol zamestnancom Národného literárneho centra, v súčasnosti žije na dôchodku v Modre.

Tvorba
Mihalkovičovým básnickým debutom bola báseň Priložím uverejnená v Mladej tvorbe 4/1958 spolu s jeho básnickými prekladmi (Prèvert, Eluard, Neruda, Desnos).
Knižným debutom sa stala básnická zbierka Ľútosť (1962), v ktorej Mihalkovič naznačil východiskový tematický okruh svojej poézie a zároveň spôsob výstavby básne. Druhá zbierka Zimoviská (1965) sa skladá z dvoch častí – Plodnosť a Nesvoji. Je zaľudnená postavami dôverne blízkymi autorskému subjektu. Ďalšie zbierky Kam sa náhlite (1974), Približné položenie (1978), Príležitostné básne (1988), 20 básní (2000) a kniha úvah Modranské reflexie tvoria škálu Mihalkovičovej tvorby.