Láska proti nehumánnej vojnovej dobe

MO 30 - Láska proti nehumánnej vojnovej dobe


Romain Rolland

-predstaviteľ francúzskej literatúry
-bojovník za mier a silný odporca fašizmu.
-sám sa vojny nezúčastnil, ale nesúhlasil s ňou ani zo zabíjaním.
-písal divadelné hry, hrdinské životopisy a hudobne komponované diela umeleckej prózy.
Písal drámu, cyklus 8 drám má názov: Divadlo revolúcie – o veľkej fran. revolúcii, cyklus vznikov rozpätí 40 rokov

Peter a Lucia

-psychologická novela, malý komorný román.
-dielo vyjadruje odpor proti vojne
-dej sa odohráva v Paríži, kniha o láske a smrti pod krídlami fašizmu, kniha útešná i útočná v najťažších rokoch vojny, vojna tvorí dusivú klenbu, kt. sa napokon zrúti na čistú lásku dvoch mladých ľudí a pochová ich vo svojich troskách.
- pre autora bola vojna najväčší úder, úplné popretie Rollandových ideálov ľudskosti, spravodlivosti
-dej sa odohráva krátky čas – od 30. januára do 29. marca 1918
-Peter a Lucia – každý z inej spoloč. vrstvy, chceli sa tajne zosobášiť, ale keď boli v kostole, tak sa na nich zrútil pilier (začalo bombardovanie).

Postavy:
Peter Aubier - 18 rokov, o pol roka mal narukovať, pochádzal z meštiackej rodiny, má brata Filipa (20 rokov), predtým než odišiel na vojnu si veľmi dobre rozumeli, ale každý raz, keď prišiel Filip domov bol iný – smutný, poznačený vojnou.
-otec bol úradný zamestnanec, ktorý mal povinnosť voči vlasti, teda aj odchod synov na vojnu – pokladá to za česť
- v rodine je láska, ale nie je tam dôvernosť, Peter sa bojí povedať, že sa bojí ísť do vojny.
Lucia – milé, nežné dievča, chcela matke zmenšiť starosť o jej výživu a tak sa živila kreslením obrázkov, má talent ale nemá peniaze, aby to mohla študovať. Žijú na periférii, na predmestí Molakov, jej matka pracovala v továrni na výrobu zbraní, pretože potrebovali peniaze.

Dej:
Odohráva sa od 30. januára do 29. marca. Peter a Lucia sa náhodne stretávajú v metre, postupne sa zbližujú, rozvíja sa medzi nimi krásny ľúbostný vzťah, nad kt. však visí tieň vojny a smrti. Oni si nepripúšťajú existenciu vojny, ani to, že Petra o pol roka čaká odchod na front. Rozhodli sa sami uzavrieť sobáš v kostole na Veľký piatok, vzápätí však obaja zahynuli pri organovom koncerte v chráme sv. Gervaisa, keď sa na nich zrútil pilier chrámu, pod kt. sa chránili vo vzájomnom objatí pri bombardovaní. Vojna zničila mladé životy v najkrajšom čase ich existencie.


Ernest Hemingway

-významný americký spisovateľ, predstaviteľ tzv. stratenej generácie, kt. sa dostáva ako dobrovoľník do Európy na taliansky front.
-Hemingway svoju generáciu nazval zbitou generáciou. Je to jeho vlastná charakteristika. Niektorí z nich sa už nikdy nevrátili do USA. Dobrovoľne sa prihlasovali do vojny, dokonale z nej vytriezveli a stratili všetky ideály a cítili sa stratení, oklamaní, zbití.

Tvorba:
Starec a more
Komu zvonia do hrobu
Mať a nemať
Smrť popoludní
Zelené vrchy africké

Zbohom zbraniam
-románový príbeh vojnovej lásky medzi 2 ľuďmi počas 1. svetovej vojny.
-rozprávačom je hl. postava Frederik Henry, kt. sa zoznámi s anglickou ošetrovateľkou Catherine Barkleyovou, je americký dobrovoľník. Spočiatku to bol nezáväzný vzťah, kt. prerastie v lásku.

Dej:
- dej začína opisom krajiny poznačenej vojnou, opisom jeho priateľov, kt. trávia čas popíjaním a zábavou. Pri jednom z útokov granát zasiahne Frederika – najprv je v poľnom lazarete, odtiaľ sa dostáva do Milána do amer. nemocnice, kt. tam zriadili, kde pracuje práve Catherine – berie si nočné služby kvôli nemu. Cez deň prežíva s Cathy lásku, má ísť na dovolenku, ale ochorie na žltačku. Cathy ho viní, že to zavinil úmyselne, len aby zostal s ňou. Henry a Catherine opúšťajú front a ocitnú sa mimo vojny, v neutrálnom Švajčiarsku. Usadili sa v malom domčeku v horách, v smrekovom lese, vydávajú za manželov, aj keď neboli. Cathy v tom čase už čaká dieťa. 3 týždne pred pôrodom sa presťahovali do hotela, pôrod je ťažký, bol cisárskym rezom. Dieťa sa narodilo mŕtve a Catherine tiež zomiera. Henry ostáva sám. Smrť Catherine nesúvisí s vojnou, je rovnako absurdná ako umieranie na frontoch. Henryho vzbura proti vojne vyznieva zmysluplne, no je to však iba individualistický čin a preto neúspešný.
Alfonz Bednár

Sklený vrch

-psychologický román napísaný vo forme denníka.
Téma- spomienky na vojnu a SNP, vyrovnanie sa s minulosťou
-príbeh sa odohráva v Tichej doline
-dej má 3 časové línie, sled udalostí sa nerozvíja chronologicky.

Hlavné postavy:
Ema Klasová – je morálne čistá, milujúca no aj nerozhodná. Jej otec spolupracoval s Nemcami, neštítil sa vydať svoju ženu gestapu. Ema ostane sama, stratila hodnotu v druhých ľudí. Stal sa z nej vyhasnutý človek a odchádza do Tichej doliny. Tam začne veriť ľuďom.
Milan Kališ – Gymnaziálny výpomocný učiteľ, športovec, neskôr partizán a nezvestný. Hral nezastupiteľné miesto v Evinom živote. Bojuje v povstaní a zomiera.
Ing. Jožo Solan – Emin manžel. Prispel k tomu, že Ema začala dôverovať ľuďom. Poskytol Eme pocit ochrany.
Zoltán Balla – Emin snúbenec, nakoniec sa rozišli.

Dej:
Začiatkom roku 1942 Emin otec narukuje do nemeckej armády a matku odvádza gestapo. Ema uteká ku známym a potom do Tichej doliny do Chaty pod Skleným vrchom. Tu sa zoznámi s Milanom. V aug. 1943 sa rozchádzajú, ale sľúbia si, že o 4 roky sa tu stretnú. Po vojne však Milan nechodí a Ema sa vráti žiť do BA, kde stretáva Zola. Časom sa stanú snúbenci. Raz sa vyberú na lyžovačku, nestihnú vlak, nahnevaný Zolo odchádza domov. Ema cestuje sama. Tam sa zoznámi so 4 turistami a najviac si rozumie s Jožom, ktorý má podobnú povahu ako Milan. Neskôr sa dozvie, že pod Veľkým vrchom je hrob neznámeho partizána. Od Tretinu, kt. pracuje na stavbe novej chaty sa dozvie, že to je jeho priateľ Martin, no však mal pri sebe Eminu fotografiu. Až vtedy pochopí, že to je jej Milan. Neskôr sa vydala za Joža a odchádzajú pracovať na stavbu hydrocentrály. Ema s mužom chce ísť do Tichej doliny a prezradiť mu všetko o sebe, o svojich tajomstvách. No na stavbe však Emu zasiahol el. prúd. Keď je Ema v nemocnici, Jožo nájde denník a číta si ho, o 2 dni, keď denník dočíta, dostane správu, že Ema zomrela.


Rudolf Jašík

Námestie sv. Alžbety
-román, ktorý vydáva svedectvo o tom, ako Jašík vnímal pomery v Nitre
-autor sa pozerá zblízka na fašizmus
-dielo je rozdelené na 15 kapitol
-špecif. znakom diela je, že sa pomaličky striedajú hranice medzi príhovormi autora k postavám a vnútorným uvažovaním postáv.

Hlavné postavy:
Eva Weimarová – židovka, dcéra drobného židovského podnikateľa Samka. Je obetavá, chápavá. Bojí sa doby, v ktorej žije, no vnútorne je silná.
Igor Mamar – ľúbi Evu. Má len 18 rokov, no v živote už zažil veľa ťažkého – má ťažko chorú mamu, ktorá zomiera v bolestiach. Otec je už mŕtvy. Kvôli peniazom musel opustiť miestne gymnázium. Živí sa príležitostnými prácami.
Holič Flórik – vtieravý, poklonkujúci holič, rozhodne sa robiť kariéru v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane- gardista. Stáva sa vrahom židov – netvor.
Žltý Dodo – mestský povaľač a zhýralec. Je to udavač. Za peniaze udáva židov, ktorí vraj nenosia žltú hviezdu. Svedomie utápa v alkohole.
Maxi – tragická postava. Vizionár – vie, čo sa stane so židmi.

Dej:
Židia musia podľa nariadenia nosiť žltú hviezdu. Je to znak smrti. Igor takto odmieta rozdeľovať ľudí a Evinu hviezdu roztrhal. Flórik chce ísť s dobou a tak vo svojom holičstve vyvesil, židov neholím, ani nestrihám. Doba z Flórika vytiahla horšiu stránku. Verejne opovrhuje židmi. Chce zbohatnúť a spoločensky postúpiť – HSĽS. Židov začínajú odvážať do koncentrákov. Igor chce Evu zachrániť tým, že si ju zoberie za ženu a že ju pokrstia. Kňaz chce za pokrstenie 10 000. Igor peniaze nemá a Samko si peniaze odkladá kvôli živnosti – nedá ich. Situácia sa zhoršuje. Dodo udáva židov z predmestia. Holič Flórik ako gardista sľubuje pomoc zdeseným židom. Má im pomôcť ujsť. V skutočnosti ich za mestom zabije. Evu majú transportovať. Je medzi zajatými židmi. Fašistický dôstojník zabil malého chlapca za čokoládu a pomaranč. Eva chce mŕtve dieťa odniesť a vojaci ju zabili. Igorovi zomiera i mama. Pohrebu sa zúčastnia najmä židia.

Záver: Zúfalý Igor zabil zosobnenie svojho nešťastia – holiča Flórika. Chce spáchať samovraždu, zastavil ho miestny obuvník.