Božena Slančíková - Timrava

-predstaviteľka 2 etapy slov. realizmu
Hrdinovia:
-novela, prvé slov. dielo s tematikou vojny,autor podáva obraz slov. dediny v období 1. sv. v.
-má 12 kapitol, novela je rámcovaná a názov je ironický
-ako vojna zapôsobila na ľudí, autorka zobrazuje rôznym spôsobom, ukazuje to hl. na žen.
postavách ako reagujú na smrť svojich blízkych

Postavy:
Baláň - okresný notár, veľmi sa pretvaruje, je zbabelý, rád sa vychvaľoval, bol "odvážny" aj najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo.
Štefan Širický - mladý podnotár, bol úplným opakom Baláňa, odsudzoval faloš a klamstvo, bol tichý a uzavretý, inteligentný, nikdy sa nevystatoval, od zač. odsudzoval vojnu ako zlo, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka, a to i za cenu vlastného života.
Anka Matrejová – stratila šťastie, kt. ju sprevádzalo pretože jej umrel muž Ďuro
Anča Demáková - jej muž zomrel doma (pred vojnou)
Zuza Peková – ironicky sa potešila smrťou Ďura, lebo ho mala kedysi rada, ale si vybral za manželku Anku. Zobrala si hrbatého Paľa.

Dej:
Polnočné bubnovanie rozvíri celú dedinu, vnesie do nej nepokoj. Bubeník oznamuje, že všetci muži od určitého veku sa majú na 2.deň hlásiť v kancelárii. Začala vojna. Celá dedina je rozbúrená, nikto už do rána nespí a všetci myslia len na to, koho stratia. Anča Demákovie je nešťastná, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anča Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka je rada, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura. Ľud sa díva na vojnu s odporom a páni preto sedliakmi opovrhujú. Chlapi, ktorí idú na vojnu sa schádzajú v krčme. Idú sa posledný raz zabaviť a rozlúčiť s ost. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň, ktorý i so svojimi priateľmi vychvaľuje vojnu. Ale keď aj on dostane rozkaz ísť na vojnu, tak využije svoje známosti a požiada lekára, aby ho vyhlásil za nesúceh. Jediný človek, ktorý s nimi nesúhlasí, je Štefan Širický. Patrí podľa svojho úradu medzi pánov, ale je mu cudzie ich oduševnenie a radosť z vojny. Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Baláň všetkých posmeľuje do boja. Povolaný je aj Širický. Stále chodia správy o nových mŕtvych. Príde aj o smrti Širického. Zomrel, keď šiel na pomoc umierajúcemu vojakovi. Smúti za ním celá dedina.


Pavol Országh-Hviezdoslav

-je predstaviteľom prevej etapy slov. realizmu
Krvavé sonety:
-reakcia na prvú svetovú vojnu
-lyrická skladba, obsahuje 32 sonetov
-skladba je rámcovaná sonetmi o krvi, v úvode sú 2 sonety o preliatej krvi a v závere dáva zbohom piesňam krvavím.
“Nuž iďte z bohom piesne krvavé.”
-obraz vojny začína slovami:

“A národ oboril sa na národ, s úmyslom vraždy s besom skaziteľa.”

-motívy: spevy o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva a kresťanstva, hľadanie vinníka, úvahy o miery a o slovanstve a Slovákoch, nakoniec je privolanie mieru
-za hlavnú príčinu vojnu považuje sebectvo a panovačnosť ľudí
-formou opakovaných otázok sa básnik pýta: čo bude po vojne, či bude pokoj, či zvíťazí pravda, či bude dosť pre každého chleba, či bude dostatok práce pre všetkých
-básnik osobne sa nezúčastnil vojny, ale napriek tomu trpel
-padanie ľudských tiel prirovnáva k padaniu zrelého obilia počas žatvy
-podľa neho vo vojne zomierajú najmladší a najzdravší ľudia, vojna šliape ľudskú dôstojnosť a práva, ničí všetko, čo by prinieslo výsledky zajtrajška
-využíva zvukomaľbu, používa metaforu, prirovnanie, personifikáciu, hyperbolu a epiteton
-verš je 10,11 slabičný, prízvučný a používal jamb