Ladislav Mňačko

-spisovateľ, prozaik, publicista a reportér,
- 1967 emigroval do Izraela a po roku 1968 emigroval do Rakúska a domov sa vrátil po r. 1989, opäť vstúpil
do lit. po viac ako 20. ročnej prestávke
- 50 a 60 rokoch vzbudzoval pozornosť svojimi dielami – Smrť sa volá Engelchen
– Ako chutí moc
reportážne diela – Kde končia prašné cesty
– Oneskorené reportáže

Ako chutí moc
- je to románový pamflet; otrasné podobenstvo, akú moc môže mať totalitný režim. Fotograf Frank sa na pohrebe svojho bývalého priateľa, v posledných rokoch života komunistického funkcionára a morálnej trosky, zamýšľa nad tým, čo je to moc a čo je jej dôsledkom.

Postavy:
Frank – banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov. Jeho záľubou bolo odrážať druhú tvár význam. ľudí.
mŕtvy šéf kabinetu – 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ
Margita – 1. žena, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin – syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na Moskovskej univerzite
vdova – 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti
Galovič – jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu
prof. Fonda – Frankov známy

Dej :
Známy fotograf politického diania v spoločnosti, Frank, sa zúčastňuje pohrebu bývalého priateľa. Kedysi spolu partizánčili a on sa postupne prepracoval až na najvyššie miesto politickej moci štátu. Celý príeh sa odohráva počas 3 dní rozlúčky so zosnulým. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkať už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia.

Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (eurémia) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol po väčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.


Dušan Mitana

Tvorba:
Psie dni – zbierka poviedok z reálneho života situácií
Nočné správy – zbierka poviedok, príbehy majú otvorený koniec
Koniec hry – psychol. román s kriminálnym podtextom
Môj rodný cintorín – je to koláž vtipne pointovaných príbehov, ide o rôzne úvahy, diskusie, úvahy

Patagónia – novela, ľúbostný príbeh
- ide o odmietanie konvencií a spoloč. stereotypov, je to cesta životom, kde nám fantázia pomáha uniknúť od všedného života
Téma: pocity mladého človeka 70-tych rokov, jeho vzťahy so svetom a ľuďmi v ňom a hľadanie vlastnej životnej cesty

Postavy:
Ivan Mráz- autobiografický hrdina, kt. je rozprávačom príbehu, mladý muž, ktorý napriek svojej citlivosti, je odhodlaný ísť za svojím snom a nájsť si vlastný životný priestor
jeho rodičia, Viera Berlanská

Dej:
Sú Vianoce. Ivan Mráz nemá pokoj v duši, musí čosi povedať rodičom, no nechce narušiť kúzlo rodinnej pohody. Po Novom roku sa to nedá odkladať a konečne povie tú osudnú vetu: „Inak, odišiel som zo školy“. Rodičia si myslia, že ho vyhodili a nechápu jeho úmysel stať sa spisovateľom. Do BA sa vracia s nevyjasnenými vzťahmi, najmä s otcom, kt. je rovnako tvrdohlavý a presvedčený o svojej pravde ako on sám. Prenajme si malý byt na prízemí v rušnej ulici a začína napĺňať svoj sen. Raz na koncerte ho zaujme istá jedna žena a rozhodne sa ísť za ňou. Nasleduje ju až k domu, no nenájde v sebe odvahu sa prihovoriť. Na druhý deň chce napraviť svoju chybu, no predtým než pôjde za ňou, skočí k holičovi. Plávajúc vo svojich myšlienkach, sa nechtiac dá ostrihať dohola. Zistí, že jeho múza sa volá Viera Berlanská, pracuje v redakcii časopisu a je vydatá. To ho však neodradí. V redakcii mu povedia, že šla na dovolenku s manželom do Juhoslávie. Po návrate jej nahovorí, že sa chce stretnúť ako čitateľ, spozná ho vraj podľa toho, že nebude mať tričko. Za poburovanie ho chcú odviesť policajti, no Viera príde včas a presvedčí ochrancov zákona, že robia prieskum. O pár dní sa Ivan rozhodne ísť Vieru navštíviť. O pár dní mu zavolá, že od muža odišla, presťahuje sa do jeho malého bytu a za pomerne krátky čas otehotnie. Ivanovi sa podarí dokončiť knihu a konečne sa zamyslí nad svojim otcom, situáciou, za akej odchádzal z domu. Rozhodne sa teda rodičov navštíviť. No v rodnej dedine ho čakajú dve nemilé prekvapenia. Najprv zistí, že celá dedina ho považuje za kriminálnika, ktorý bol rok vo väzení a potom sa od matky dozvedá, že otec zomrel. Pochopí, že pre matku to bola čiastočne úľava a v samote našla pokoj. Nechce jej to kaziť, preto sa hneď na druhý deň vracia do Bratislavy. Príbeh sa končí akoby v pohybe medzi dvoma svetmi, jedným z ktorého odchádza a druhým, kam prichádza.


PETER JAROŠ - Tisícročná včela

- román, v kt. využil postupy typické pre postmodernu a magický realizmus, realistické rozprávanie a detailné zobr. historických a spoločenských udalostí
- bohatá dejová línia
- autor okrem hlavných postáv a ich osudov predst. i desiatky rozlič. epizodických postáv a postavičiek (skutočných postáv z dejín národa i obyčajných dedinčanov, najčastejšie však ľudí
tragikomických, zvláštnych a bizarných)
- tragické príhody sa striedajú s komickými
- reálny dej oživujú sny, predstavy, neskutočné javy, zázraky a humorné situácie
- okrem scén so situačným humorom sú v knihe i epizódy využívajúce slovný humor, iróniu a paródiu
- tieto fantazijné, zázračné a absurdné prvky sú základným znakom magického realizmu

Dej sa odohráva v autorovej rodnej obci Hybe. Román Tisícročná včela je oslavou práce. Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť (vlastnosti typické aj pre včely) pomohli prežiť slov. človeku tisícročie plné krívd a utrpenia. Ďalším určujúcim faktorom života postáv románu je okrem práce láska.

V popredí románu sú osudy 3 generácií rodiny Pichandovcov. Martin Pichanda a jeho žena Ružena mali 3 dospievajúce deti-dcéru Kristínu a synov Sama a Valenta. Starý Martin P. (hoci mal iba 51 rokov, všetci ho volali ‘starý’) bol roľníkom a murárom, V dedine i v murárskej partii bol obľúbeným najmä pre svoje rozprávačské umenie. Bol láskavý, v jeho dome vládlo porozumenie a dobrá nálada. Rád sa zabavil s priateľmi, do kostola však nechcel chodiť, čím neustále zarmucoval svoju ženu. Zo života ďalších generácií Pichandovcov už vymizla táto patriarchálna harmónia a pohoda. Oni už museli prežiť mnohé tragédie a nešťastia.
Valent vyštudoval v Prahe právo. Po návrate zo štúdií opustil svoju milú Hanku a oženil sa z vypočítavosti s Hermínov, bohatou dcérou miestneho statkára Haderpána.

Kristínino manželstvo s Matejom Srokom bolo spočiatku šťastné, ale nemohli mať dieťa. Keď ovdovela, napriek pohŕdaniu dediny žila s Julom Mitronom, kt. kvôli nej opustil svoju ženu Matildu, s kt. nemohol mať deti. Kristína porodila Julovi dve deti.
Samo a jeho žena Mária zostali bývať po svadbe doma u rodičov. Samo sa stáva ústrednou postavou románu. Bol roľníkom a murárom. Ťažko pracoval, zárobky boli malé, časté boli štrajky, roboty bolo menej. Vstúpil do sociálnodemokratickej strany, páčilo sa mu, že táto strana považuje všetky národnosti v Uhorsku za rovnocenné. Samova rodina sa rozrastala, mal už päť detí- Janka, Samka, Petra, Karolka a Emu. Roky ubiehali, najskôr zomrel starý Martin Pichanda, o niekoľko rokov i jeho žena Ružena. Samove deti rástli a on sa rozhodol, že najstaršieho syna Janka zoberie so sebou na „meračky“. V Maďarsku, sa stali svedkami demonštrácie, pri kt. došlo k prestrelke. Jedna z guliek trafila aj Janka a Samo musel pochovať svojho syna v cudzej zemi.

Skončil s politikou a vystúpil zo strany. Rozhodol sa, že sa bude starať iba o svoju rodinu, získa pre svoje deti majetok. Prenajal si mlyn, dal ho do poriadku a ťažko pracoval. Tu sa im narodilo posledné, najmladšie dieťa syn Marek. Jeho dcéru Emu usmrtili mlynské remene. Troch starších synov dal Samo vyučiť za pomoci Valenta. Samo sa stal horárom, Peter hodinárom a talentovaný Karol začal študovať v Prahe maliarstvo. Vtedy vypukla 1. sv. vojna. Narukovať museli aj Peter a Karol, kt. sa už domov nevrátili. Samo sa ešte tesne pred vojnou oženil a odišiel za prácou do Ameriky. Peter sa dostal do zajatia, neskôr vstúpil do Červenej armády. Karola trafil granát a v nemocnici zomrel. Zo 6 detí zostalo iba najmladšie Marek. Ani jeho sen o zbohatnutí sa mu nesplnil. Znovu sa začal zaujímať o politiku, za protištátne reči a za účasť na demonštrácii sa spolu s kamarátom dostali do väzenia. Prepustili ich až po pol roku, keď sa skončila vojna a bola vyhlásená Československá republika.
Martin Pichanda + žena Ružena
deti:
1.Samo + žena Mária deti: Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek
2.Valent + žena Hermína deti: syn, narodil sa ten istý deň, keď sa narodilo mŕtve dieťa
bývalej Valentovej milej, dedinského dievčaťa Hanky
Kolárovej, kt. umrela pri pôrode
3.Kristína + manžel Matej deti: Ivan a Žofka (ich otcom bol Julo Mitron)


LADISLAV BALLEK – Pomocník

téma: o devastácii spoloč. a medziľudských vzťahov a hodnôt, o ľahkom nadobúdaní majetku a
honbe za peniazmi.
Román zachytáva povojnový príbeh vyhorelca z Horniakov, mäsiara Riečana, kt. prichádza aj s rodinou na dolniaky hľadať raj. Vzťah dvoch mužov, majstra mäsiara a jeho pomocníka. Kým prvý chce po otrasnej vojnovej skúsenosti naplniť svoj život statočnou prácou, jeho živelný, prefíkaný a v praktickom živote vynachádzavý protipól nemá nijaké morálne zábrany.
Hlavné postavy:
Štefan Riečan - mäsiar; čestný, moralista, tichý človek; nevie sa presadiť v novom prostredí, neprispôsoboval sa, bol neschopný, nespoločenský, (túžil po znášanlivosti, bol trochu čudák, na mäsiara vari až priveľmi citlivý človek, kt. sa či chcel či nie, dotkla každá maličkosť)
Eva - žena, mala priam krásnu tvár, akoby starostlivo pestovanú, a nezvyčajne modré oči, ibaže akési prísne hnevlivé a chladné; platila za priveľmi praktickú, vážnu a odmeranú dievku a navyše pochádzala z najchudobnejšej rodiny v dedine
Eva - dcéra, k otcovi sa správala odmerane a vyhýbala sa mu, lebo jej odohnal frajera, (bola pekná, ale na matku sa neponášala, podala sa skôr na otca)
Volent Lančarič - pomocník, mladý, priebojný, prefíkaný a vynaliezavý chlap, dokáže rázne honobiť kapitál pre majstra, ale aj pre seba

Dej: Štefanovo mäsiarstvo vyhorelo, a preto sa odsťahoval do Palánku, kde dostal nové.
V mäsiarstve býval Volent Lančarič, kt. si Štefan nechal ako pomocníka, za čo mu bol Volent vďačný. Vďaka Volentovým kšeftom postupne bohatli a patrili medzi najbohatších obyvateľov Palánku. Zo ženy a dcéry sa stali „dámy“. Neskôr si kúpili aj nový dom a o starý sa staral Volent. Ich mäsiarstvo patrilo medzi najprosperúcejšie obchody v Palánku. Štefan sa však nevedel prispôsobiť novým pomerom a preto ho nemali radi. Z Volentových obchodov tiež nebol veľmi nadšený, lebo boli väčšinou protizákonné. Volent s Evou st. založili ilegálnu chovnú stanicu v horách bez Štefanovho vedomia (ten to predtým odmietol). Volent sa zaľúbi do Evy st. Keď Štefan zistil, že ho žena podvádza s Volentom, odíde späť na horniaky za matkou a bratom, aby ich priviedol do Palánku. Eva mu však napíše list, aby sa už nevracal, že ho už nepotrebujú.