Romantizmus v slov. lit.
-slov. národné hnutie sa vyvíjalo v dvojakom útlaku – národný – maďarský
- ekonomický – rakúsky
- iniciatívu preberá mladé Slovensko, bola to revolučná demokrat. revolúcia
- ich program vychádzal z myšlienok Bernoláka a Šafárika. Ich činnosť sa sústreďovala v samovzdelávacích spolkoch. Tak vznikla Spoločnosť česko-slovanská. Aktívnym členom bol Ľudovít Štúr.
24. apríla 1836 na Devíne si štúrovci vybrali mena: Jozef Hurban – Miloslav, Ľudovít Štúr – Belislav
Štúr pre vlasteneckú činnosť bol odvolaný z Brat. lýcea. Po odvolaní Štúra, Janko Matuška napísal Nad Tatrou sa blýska

Špecifické črty:
Ř1848 – 1849 – buržoázne revolúcie
Řformovanie slov. národa
Řzápas za národnú a sociálnu slobodu
Řuzákonenie spis. slovenčiny v roku 1843
Řv centre spisovateľovej pozornosti je ľud
Řspisovateľ sa chce zúčastňovať na premene spoločnosti, chce vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city
Řvytvorili baladu, využívali piesňové formy národnej a slovan. poézie, námety čerpali z minulosti, prítomnosti a ľudovej slovesnosti
Řvzniká najmä poézia
Řnastáva vzostup prózy – histor. povestí a Ján Kalinčiak vytvoril zásady romantickej literatúry
Řnadväzuje na európsku romantickú lit., ruskú, poľská
Řštúrovci – silný vplyv na nich mala Heglova filozofia a odmietali individualizmus a titanizmus
Řvedúcou osobnosťou štúrovskej generácie bol Ľudovít Šťúr


Ľudovít Štúr

-svojimi politickými, estetickými, národnobuditeľskými, sociálnymi názormi ovplyvňoval celú generáciu štúrovcov,
-bol vedúcou osobnosťou, viedol študentov k skromnosti a zriekaniu sa osobného pohodlia
-jeho najvyšší cieľom bola pomoc národu, čomu podradil svoj osobný aj verejný život
-vystupoval proti národ. útlaku, presadzoval myšlienku slovan. vzájomnosti
Slovenskje národňje novini s lit. prílohou Orol tatranskí:
-začal vydávať prvé slovenské politické noviny
-stali sa strediskom národného života. Ponúkali informácie o hospod. a politických problémoch.
Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva.
Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí:
-vysvetlil potrebu kodifikácie nového spisovného jazyka
-tu podáva gramatiku nového spisov. jazyka. Buduje sa na základe stredoslovenských nárečí
a zavádza fonetický pravopis
-bola to odpoveď na Kollárove útoky a dokázal, že za samostatný národ možno považovať iba ten
celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
- venoval sa poézii, kritike, politickým problémom
-2 roky študoval v nem. Halle – tu sa bližšie oboznámil s Herderovou i Heglovou filozofiou a tým
sa upevnilo jeho vlastenecké cítenie.
1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny
1848 – v Liptovskom Mikuláši sa zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slov. národa, v ktorých žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska.

-Štúr, Hurban, Hodža – bol na nich vydaní zatykač
-v septembri 1848 – vo Viedni vytvorili Slovenskú národnú radu, kt. organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Potlačené revolúcie, ministerský predseda A. Bach zrušil demokratické slobody a vodcov dal pod policajný dozor – nemohli vykonávať svoju činnosť.
Spevy a piesne:
-jediná Štúrova básnická zbierka, poéziu dosť zanedbával, pretože ju nepokladal za svoj hlavný záujem.
O národních písních a pověstech plemen slovanských:
-vzorom básnickej tvorby sa podľa neho mala stať tvorba ľudu, ľud. slovesnosť. Svoje náhľady na ľudovú slovesnosť a na poéziu vyložil v tomto spise