Anton Bernolák

-je tvorcom bernolákovčiny – prvého spisovného jazyka, čím položil základy budúceho kultúrneho rozvoja Slovenska
-uzákonil nový spisovný jazyk na základe západoslovenských nárečí z okolia Trnavy
Základné znaky pravopisu:
-píš ako počuješ
-fonetický pravopis
-iba mäkké i
-používal g na označovanie j
-používal v na zač. slov namiesto u
-používal w namiesto obyčajného v
-dôsledné ozn. mäkkosti ď, ť, ň, ľ
-jeho diela sú tlačené starým nem. písmom švabachom
-vniesol do pravopisu systém

Diela:
Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách – v tejto rozprave vysvetľuje dôvody kodifikácie slov. jazyka
Slovenská gramatika (Grammatica slavica) – prvá gramatika
Etymológia slovanských slov – vysvetľuje pôvod slov
Slovár slovensko – česko - latinsko – nemecko – uherskí - slovník
Príčiny neprijatia celého národa:
-nejednotnosť členov tovarišstva (Bajza proti)
-neprijali evanjelici
-tvrdosť nárečia – nevhodná pre stred. a východ Slovenska
-napísal ich v latinčine
-1843 – Štúr, Hurban a Hodža uzákonili novú slovenčinu

Význam Bernolákovčiny:
ünespojila všetkých Slovákov
üpoužívali je sloven. katolíci
übola posilou pre Ľ. Štúra a pre uzákonenie spisovného jazyka
üv tomto období sa rozvíjala aj história (historik Juraj Papánek – Dejiny slovenského národa)

Jozef Ignác Bajza
-ako prvý sa pokúsil o uzákonenie spis. jazyka a do slovenskej lit. uviedol žáner román
-prvým spisovateľom, kt. založil pokrokovú tradíciu slov. osvietenskej literatúry
-poburoval domáce pomery, svoju nespokojnosť vyjadril v satirických veršoch, ale cirkevná cenzúra dielo neprepustila.
René mláďenca príhodi a skúsenosti
-je to dvojzväzkový dobrodružný román
-nap. pravopisom, kt. si sám autor navrhol – prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny
-prvý slovenský román.

1. časť:
Hrdina románu René je cudzinec, syn tal. obchodníka. Na cestách za obchodom vo východných krajinách ho sprevádza učiteľ Van Stiphout. Po stroskotaní lode sa René dostane ako otrok do Egypta. V Káhire vyučuje Hadixu, dcéru mohamedánskeho patriarchu. Zaľúbia sa do seba, a keď sa o tom dozvie Hadixin otec, odsúdi ich oboch na trest smrti. Napokon im však odpúšťa a René si odvádza Hadixu do vlasti.

2. časť:
René prichádza so svojím učiteľom cez Tal., Viedeň a Bratislavu do Trnavy. Z Trnavy idú po dedinách a pozorujú život ľudu a slov. spoločnosti. Zakončenie románu chýba. Slovenské dvojnásobné epigrammata
–tu pranierujú ľudské vlastnosti
-chcel dokázať schopnosť slovenčiny aj v poézii, a preto epigramy napísal v prozódii prízvučnej i
časomernej
-v týchto krátkych satirických básňach poukazoval na zlé ľudské vlastnosti a slabosti


Juraj Fándly

- národný buditeľ a vlastenec
- uviedol k nim do lit. bernolákovčinu
-celý svoj život zasvätil hmotnému a kultúrnemu povzneseniu ľudu
- písal spisy o poľnohosp. vedomostiach, ktoré boli jasné a konkrétne:
üObčan
üZelinkár
üO úhoroch aj včelách rozmlúváňí
üSlovenskí včelár
Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom
-vysvetlil príčiny, prečo boli zrušené kláštory niektorých reholí
-1.dielo napísané v bernolákovčine
-kniha formou rozhovoru medzi Atanáziom, mníchom a diablom Titinillom. Titinillus nie je
strašidelný čert, ale kritik, kt. ostro poukazuje na všetky nedostatky kláštorného života.
-týmto dielom vytvoril satirickú rozpravu, kt. podľa jeho úmyslu nielen poúčala, ale aj zabávala.
Tým obohatil slov. lit. o nový lit. druh, satirický dialóg, kt. bol známy najmä vo fran. osvietenskej
lit.
-len čo vyšli tlačou prvé dva diely, vyvolali na Slovensku veľký rozruch. Nepoburovala len svojím obsahom, ale aj jazykom – nový spisovný jazyk, bernolákovčina
-keď chcel dať vytlačiť ďalšie dva diely cirkevná cenzúra rukopis zhabala a autorovi zakázal písať.