Zápas o uznanie národného jazyka v 18. a 19. storočí

Romantizmus v slov. lit.
-slov. národné hnutie sa vyvíjalo v dvojakom útlaku – národný – maďarský
- ekonomický – rakúsky
- iniciatívu preberá mladé Slovensko, bola to revolučná demokrat. revolúcia
- ich program vychádzal z myšlienok Bernoláka a Šafárika. Ich činnosť sa sústreďovala v samovzdelávacích spolkoch. Tak vznikla Spoločnosť česko-slovanská. Aktívnym členom bol Ľudovít Štúr.
24. apríla 1836 na Devíne si štúrovci vybrali mena: Jozef Hurban – Miloslav, Ľudovít Štúr – Belislav
Štúr pre vlasteneckú činnosť bol odvolaný z Brat. lýcea. Po odvolaní Štúra, Janko Matuška napísal Nad Tatrou sa blýska

Špecifické črty:
Ř1848 – 1849 – buržoázne revolúcie
Řformovanie slov. národa
Řzápas za národnú a sociálnu slobodu
Řuzákonenie spis. slovenčiny v roku 1843
Řv centre spisovateľovej pozornosti je ľud
Řspisovateľ sa chce zúčastňovať na premene spoločnosti, chce vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city
Řvytvorili baladu, využívali piesňové formy národnej a slovan. poézie, námety čerpali z minulosti, prítomnosti a ľudovej slovesnosti
Řvzniká najmä poézia
Řnastáva vzostup prózy – histor. povestí a Ján Kalinčiak vytvoril zásady romantickej literatúry
Řnadväzuje na európsku romantickú lit., ruskú, poľská
Řštúrovci – silný vplyv na nich mala Heglova filozofia a odmietali individualizmus a titanizmus
Řvedúcou osobnosťou štúrovskej generácie bol Ľudovít Šťúr


Ľudovít Štúr

-svojimi politickými, estetickými, národnobuditeľskými, sociálnymi názormi ovplyvňoval celú generáciu štúrovcov,
-bol vedúcou osobnosťou, viedol študentov k skromnosti a zriekaniu sa osobného pohodlia
-jeho najvyšší cieľom bola pomoc národu, čomu podradil svoj osobný aj verejný život
-vystupoval proti národ. útlaku, presadzoval myšlienku slovan. vzájomnosti
Slovenskje národňje novini s lit. prílohou Orol tatranskí:
-začal vydávať prvé slovenské politické noviny
-stali sa strediskom národného života. Ponúkali informácie o hospod. a politických problémoch.
Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva.
Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí:
-vysvetlil potrebu kodifikácie nového spisovného jazyka
-tu podáva gramatiku nového spisov. jazyka. Buduje sa na základe stredoslovenských nárečí
a zavádza fonetický pravopis
-bola to odpoveď na Kollárove útoky a dokázal, že za samostatný národ možno považovať iba ten
celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
- venoval sa poézii, kritike, politickým problémom
-2 roky študoval v nem. Halle – tu sa bližšie oboznámil s Herderovou i Heglovou filozofiou a tým
sa upevnilo jeho vlastenecké cítenie.
1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny
1848 – v Liptovskom Mikuláši sa zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slov. národa, v ktorých žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska.

-Štúr, Hurban, Hodža – bol na nich vydaní zatykač
-v septembri 1848 – vo Viedni vytvorili Slovenskú národnú radu, kt. organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Potlačené revolúcie, ministerský predseda A. Bach zrušil demokratické slobody a vodcov dal pod policajný dozor – nemohli vykonávať svoju činnosť.
Spevy a piesne:
-jediná Štúrova básnická zbierka, poéziu dosť zanedbával, pretože ju nepokladal za svoj hlavný záujem.
O národních písních a pověstech plemen slovanských:
-vzorom básnickej tvorby sa podľa neho mala stať tvorba ľudu, ľud. slovesnosť. Svoje náhľady na ľudovú slovesnosť a na poéziu vyložil v tomto spise
Anton Bernolák

-je tvorcom bernolákovčiny – prvého spisovného jazyka, čím položil základy budúceho kultúrneho rozvoja Slovenska
-uzákonil nový spisovný jazyk na základe západoslovenských nárečí z okolia Trnavy
Základné znaky pravopisu:
-píš ako počuješ
-fonetický pravopis
-iba mäkké i
-používal g na označovanie j
-používal v na zač. slov namiesto u
-používal w namiesto obyčajného v
-dôsledné ozn. mäkkosti ď, ť, ň, ľ
-jeho diela sú tlačené starým nem. písmom švabachom
-vniesol do pravopisu systém

Diela:
Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách – v tejto rozprave vysvetľuje dôvody kodifikácie slov. jazyka
Slovenská gramatika (Grammatica slavica) – prvá gramatika
Etymológia slovanských slov – vysvetľuje pôvod slov
Slovár slovensko – česko - latinsko – nemecko – uherskí - slovník
Príčiny neprijatia celého národa:
-nejednotnosť členov tovarišstva (Bajza proti)
-neprijali evanjelici
-tvrdosť nárečia – nevhodná pre stred. a východ Slovenska
-napísal ich v latinčine
-1843 – Štúr, Hurban a Hodža uzákonili novú slovenčinu

Význam Bernolákovčiny:
ünespojila všetkých Slovákov
üpoužívali je sloven. katolíci
übola posilou pre Ľ. Štúra a pre uzákonenie spisovného jazyka
üv tomto období sa rozvíjala aj história (historik Juraj Papánek – Dejiny slovenského národa)

Jozef Ignác Bajza
-ako prvý sa pokúsil o uzákonenie spis. jazyka a do slovenskej lit. uviedol žáner román
-prvým spisovateľom, kt. založil pokrokovú tradíciu slov. osvietenskej literatúry
-poburoval domáce pomery, svoju nespokojnosť vyjadril v satirických veršoch, ale cirkevná cenzúra dielo neprepustila.
René mláďenca príhodi a skúsenosti
-je to dvojzväzkový dobrodružný román
-nap. pravopisom, kt. si sám autor navrhol – prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny
-prvý slovenský román.

1. časť:
Hrdina románu René je cudzinec, syn tal. obchodníka. Na cestách za obchodom vo východných krajinách ho sprevádza učiteľ Van Stiphout. Po stroskotaní lode sa René dostane ako otrok do Egypta. V Káhire vyučuje Hadixu, dcéru mohamedánskeho patriarchu. Zaľúbia sa do seba, a keď sa o tom dozvie Hadixin otec, odsúdi ich oboch na trest smrti. Napokon im však odpúšťa a René si odvádza Hadixu do vlasti.

2. časť:
René prichádza so svojím učiteľom cez Tal., Viedeň a Bratislavu do Trnavy. Z Trnavy idú po dedinách a pozorujú život ľudu a slov. spoločnosti. Zakončenie románu chýba. Slovenské dvojnásobné epigrammata
–tu pranierujú ľudské vlastnosti
-chcel dokázať schopnosť slovenčiny aj v poézii, a preto epigramy napísal v prozódii prízvučnej i
časomernej
-v týchto krátkych satirických básňach poukazoval na zlé ľudské vlastnosti a slabosti


Juraj Fándly

- národný buditeľ a vlastenec
- uviedol k nim do lit. bernolákovčinu
-celý svoj život zasvätil hmotnému a kultúrnemu povzneseniu ľudu
- písal spisy o poľnohosp. vedomostiach, ktoré boli jasné a konkrétne:
üObčan
üZelinkár
üO úhoroch aj včelách rozmlúváňí
üSlovenskí včelár
Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom
-vysvetlil príčiny, prečo boli zrušené kláštory niektorých reholí
-1.dielo napísané v bernolákovčine
-kniha formou rozhovoru medzi Atanáziom, mníchom a diablom Titinillom. Titinillus nie je
strašidelný čert, ale kritik, kt. ostro poukazuje na všetky nedostatky kláštorného života.
-týmto dielom vytvoril satirickú rozpravu, kt. podľa jeho úmyslu nielen poúčala, ale aj zabávala.
Tým obohatil slov. lit. o nový lit. druh, satirický dialóg, kt. bol známy najmä vo fran. osvietenskej
lit.
-len čo vyšli tlačou prvé dva diely, vyvolali na Slovensku veľký rozruch. Nepoburovala len svojím obsahom, ale aj jazykom – nový spisovný jazyk, bernolákovčina
-keď chcel dať vytlačiť ďalšie dva diely cirkevná cenzúra rukopis zhabala a autorovi zakázal písať.