Moderné literárne smery a prúdy vo svetovej literatúre 20. storočia

-obdobie po 2. svetovej vojne- hlboký zásah do myslenia ľudí. Vojnové udalosti ovplyvnili tematickú a estetickú podobu umenia, najmä literatúry. Svet sa rozdelil na 2 časti podľa odlišných ideológií: východný a západný blok, čo sa odráža aj v literatúre s vojnovou tematikou.

Východný – viac obrazov vojenských operácií, ale vládol jednotný umelecký smer metóda socialistického realizmu a pokusy o experimentovanie boli odsúdené ako úpadkové.
Západný – nadviazanie na predvojnové umel. avantgardy a smery, nastáva experimentovanie s novými smermi. Vznik nových prúdov a um. smerov – absurdné divadlo,
existencializmus, nový román = zobrazujú odcudzenie a zmechanizovanie človeka, kt. často neverí ani sám sebe (osudy ľudí, ich svedomie, strach, zrada, odvaha, spolupatričnosť).
- nastáva rozvoj národnostnej menšinovej literatúry (multikultúrny rozvoj) a na západe rozvoj černošskej a indiánskej literatúry.
- nastáva rozvoj – feministická literatúra


Americká literatúra

- predstavitelia reagovali na problémy spoločnosti, v kt. jednotlivec bol bezmocný, nemohol ovplyvniť chod udalostí, a tak mu ostala len vnútorná vzbura, skepsa a beznádej
- najviac pozornosti im venovali John Steinback, Jerome David Salinger.


John Steinback

-zdrojom tvorby bola kalifornská príroda(odtiaľ pochádzal) + život jednoduchých ľudí
Tvorba:
-Zlatý kalich
-O myšiach a ľuďoch:
-novela
-je o živote bezdomovcov, kt. putujú za prácou a snívajú o mieste, kt. by bolo ich domovom.
Ovocie hnevu:
-kritický realizmus
-napísal sociálny román
-autor zobrazuje 3 generácie rodiny Jordovcov – farmári z Oklahomy, kt. cestujú do Kalifornie, lebo počas hosp. krízy prišli o farmu a veria, že v Kalifornii nájdu raj na zemi. Namiesto raja nachádzajú biedu, ponižovanie a hlad – v dušiach ľudí dozrieva „ovocie hnevu“. Lyrické opisy – obrazy prírody, ale aj naturizmus tvrdého života, symboly, dialógy


Jerome David Salinger

-pochádza z New Yorku, zúčastnil sa 2. sv. vojny
-vo svojej tvorbe sa zaoberá problémami detí a mládeže
-jeho román Kto chytá v žite – mal neobyčajný úspech

Kto chytá v žite

–román, mal neobvyklý ohlas, vyšiel hneď po vojne a autor v ňom kritizuje spoločnosť, kt. sa zmenila z energickej na predčasne zostarnutú a unavenú.
-je to psychologický román, sú v ňom zachytené mravné a spoločenské problémy mladej generácie, kt. neznáša konvencie svojej spoločnosti, preto proti spoločnosti protestuje, avšak táto vzbura bola ohraničená.
-román má 26 kapitol označených číslom
-patrí do prúdu záchranárskych, spasiteľských diel. Za hl. postavou sa skrýva sám autor.
-motív putovania
-hl. postava Holden Caulfield – autor prostredníctvom neho prenikol do duše a zmýšľania mladého človeka. Je to 16 ročný chlapec, je nadaný, v škole neprospieva, pochádza z dobrej rodiny. Zrazu však spoznáva, že jeho najbližšia spoločnosť a školské prostredie je zlé, skazené, neúprimné. Hl. postava rozpráva svoj príbeh z odstupom 1 roka v sanatóriu, kde sa dostáva z psychickej krízy. Nechcel byť tuctovým chlapcom, mal svoje ideály, kt. chcel realizovať.
-dej sa odohráva za 3 dni pred Vianocami- čas keď sú si ľudia k sebe bližší.
-nevedel sa prispôsobiť pretvárke, chcel byť dospelý, ale nenávidel svet dospelých. Túžil po slobode, sexuálnych skúsenostiach. Holdenovi sa sníva, že stojí v žitnom poli na okraji priepasti a okolo behajú deti, kt. má zachrániť pred pádom do priepasti.
Beat generation

-zbitá, hlučná generácia
-skupina mladých básnikov, kt. predstavovali poéziu v 50.rokoch.
-vznikla v San Franciscu, pretože v tomto meste bolo najlepšie vidieť temné i svetlé stránky Ameriky.
Básnikov spájalo:
- vedomie spolupatričnosti
- intenzívny vnútorný život
- ničím neobmedzená sloboda jednotlivca
- odmietajú zaužívané spoločenské konvencie
-negatívny postoj k svetu – búrili sa
-výstredný v móde, zanedbávali zovňajšok
-tulácky život a jazz
-dobrovoľná chudoba, kritika Pentagonu, nenávisť k atóm. zbraniam a diskriminácii
-odmietanie reklamy,
Allena Ginsberga
Manifestom generácie je zb. Vytie:
-používal voľný verš
- neobvyklé metafory, naturalistické scény
-zobrazuje mladú zúfalú generáciu a príčinu zúfalstva vidí v modernej neľudskej civilizácii
-vkladá do veršov vlastnú predstavu za oslobodenie človeka od molocha spoločenskej machinérie. –-ospevuje všedné veci, telo a dušu človeka a vychádza z orientálnej filozofie umenia a z budhizmu.

Beatnici.
-písali básne na verejné vystupovanie a často spolupracovali s jazzovými hudobníkmi.
-chceli byť originálni a v ich názoroch sa prejavovala vzbura
-vyjadrovali protest proti spoločnosti, kt. im neposkytla žiadny ideál
-odmietali názov skupina alebo hnutie, nemali ani vlastný časopis, odmietali spoločnosť vôbec, nemali stále zamestnanie, viedli tulácky život, vykonávali príležitostné práce, neraz užívali drogy. –dnes americkí predstavitelia beat generation píšu a správajú sa inak, aktivizujú sa v ekologickom hnutí a zmysel života nachádzajú v aktívnej práci.


Francúzska literatúra

-významné postavenie medzi súčasnými národnými literatúrami, vyrastala z bohatých kultúrnych a národnostných tradícií a vzniklo v nej niekoľko literárnych smerov a prúdov. Najväčší rozmach zaznamenala avantgarda, potom vzn. absurdné divadlo, nový román, existencionalizmus.
-odrazila sa tu aj 2. sv. vojna a mnohí spisovatelia a myslitelia položili v nej svoje životy.
Antoine de Saint – Exupéry
-dielo založené na vl. skúsenosti
-život chápal ako hrdinstvo a obetavosť pre iných
-utvoril samostatnú filozofiu človeka, kt. mala hlboké mravné zdroje
Debutoval novelou Letec.
Z jeho románov sú známe: Nočný let, Zem ľudí, Pošta na juh


Malý princ

-filozofická rozprávka pre dospelých s humanistickým posolstvom
-je to rozprávanie pilota, kt. má poruchu s lietadlom a ostane uprostred saharskej púšte. Prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty a táto postava svojou osamelosťou a nudou nás učí vážiť si jednoduché veci okolo nás. Je to návrat k svetu dieťaťa, pokus o odstup doby (vojny). Malý princ navštívi niekoľko planét a stretáva sa s rôznymi bytosťami, kt. predstavujú ľudské vlastnosti (kráľ, chvastúň, pijan, biznisman, geograf, pracovitý lampár).
-dielo má 27 kapitol označených číslom. Za tým je venovanie (dedikácia) Werthovi – najlepšiemu priateľovi. Na záver je priložená kresba zjednodušenej saharskej krajiny s prosbou, aby autorovi dali vedieť, ak sa malý princ vráti.
-celá kniha je doplnená autorovými kresbami, majú priamy súvis s textom, bez nich by text nebol úplný, dieťa ani dospelý by textu nerozumeli.

-dielo má 2 myšlienkové úrovne:
filozofickú – samota, priateľstvo, ako hl. rozmer ľudského života, poznateľnosť sveta
epická s poetickými pasážami – autorovo rozprávanie o živote medzi dospelými.
-spisovateľ do popredia kladie priateľstvo, družnosť, lásku, k tomu používa kontrasty napr. život - smrť, priateľstvo - osamelosť.
-jeho dielo je výzvou k ľudstvu, aby zachovalo našu planétu. Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.
Existencializmus

-bytie, jestvovanie, existovanie
-je to myšlienkový a umelecký prúd, kt. skúma otázky bytia človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov.
-skúma otázky existencie človeka, osobnú slobodu ľudskej osobnosti a vzťah človeka k svetu
-zobrazuje najmä vnút. svet. človeka v tzv. hraničnej situácii – v blízkosti smrti, keď človek nemôže nič predstierať. Vtedy si človek uvedomuje svoju existenciu a prežíva strach, úzkosť a nepokoj.


Jean – Paul Sartre

- predstaviteľ francúzskej povojnovej literatúry.
-jeho hrdina je preniknutý úzkosťou i nádejou.
-mal záľubu práve v hraničných situáciách
-dostal Nobelovu cenu, kt. neprijal.
Písal aj drámu S vylúčením verejnosti.

Múr:
–zb. kratších próz a jednou z nich je aj poviedka Múr
-je to sonda do vnútra človeka odsúdeného na smrť, kt. trávi posledné hodiny v cele spolu s ostatnými odsúdenými.
-autor zobrazil ako sa hodnotí a spomína na to čo všetko urobil
–dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny
-hl. postava Pablo Ibbieta je podozrivý, že skrýva republikána Grisa. Autor zobrazil, ako sa človek pozerá na vlastný život na prahu smrti, ako hodnotí čo bolo a spomína na to, čo urobil.
-základným momentom v diele je osamotenosť človeka medzi ľuďmi a nielen v tejto poviedke, ale aj v ostatných medzi ľuďmi alebo okolo nich stojí múr, či už hmotný alebo pomyselný.
-je tu hraničná situácia - privádza človeka pred hrozbu smrti práve v takej situácii sa ľudská existencia prejaví taká aká je.
-skupina mužov sa dostáva do väzenia, sú odsúdení na trest smrti
-poviedka má 23 strán, priamu dejovú líniu – príchod väzňov na výsluch, súd, niekoľko hodín v cele.

Hl. postava Pablo Ibbieta – kritický k spoluväzňom a ani blízkosť smrti ho nedonúti, aby bol k ostatným zhovievavý. Zmieril sa so smrťou, ale on prežil. Trest smrti mu zmenili na väzenie. Chceli sa od neho dozvedieť, kde sa skrýva Gris. Povedal im, že sa skrýva na cintoríne, lebo si bol istý, že sa skrýva u bratranca. Gris však úkryt u bratranca opustil a išiel sa skryť na cintorín. Znovu vypočúvanie Ibbietu, prezradil, kde sa skrýva, poslali ho na celu a večer sa dozvedel, čo sa stalo. Obbieta situáciu nezvládne a začne sa smiať. Rozprávač je Ibbieta.
Juan – najmladší z nich. S plačom kričal, že nechce zomrieť.
Tom – bol Ír, predstavoval si, ako ich postavia k múru, ako ich to bude bolieť, keď budú strieľať a od strachu sa pod ním zjavila zapáchajúca kaluž.


Albert Camus

-súčasník i oponent Sartra.
-zapojil sa do protifašistického hnutia

Mor
–vrcholné dielo, román.
-dej je počas 2. sv. vojny
-hl. postava Rieux.
-názov je abstraktný symbol vojny a absurdnosti sveta a vnútorný mor človeka, ku kt. patrí aj pýcha, klamstvo a nenávisť, čo rozožiera ľudské duše.
-kronika s 5 časťami napísaná na zákl. svedeckých výpovedí.
-hl. myšlienka je mor, záchrana ľudských životov, boj proti moru, utrpenie ľudí.
Oran – obchodnícke mesto, v kt. sa striedanie ročných období rozoznáva podľa oblohy. Jar zmenou vzduchu a košíkmi kvetín, leto rozpaľuje ulice, dá sa žiť len v tieni zatvorených obločníc, jeseň prináša zásoby blata a krásne dni prichádzajú až v zime. Ľudia žijú vo vychodených šlapajach, zaujímajú sa o obchod a kšefty. Obyvateľov pôvodných a cudzincov zasiahol mor. Lekár Rieux naďabil na zdochnutého potkana na medziposchodí ako išiel zo svojej ordinácie. Potkany sa začali množiť, objavovali sa vo veľkých množstvách.
Absurdná dráma (antidráma)
- vychádzala z existencialistickej filozofie, charakterizuje ju nihilistická koncepcia života človeka.
Nihilizmus – popretie ustálených hodnôt spoločenských i mravných zásad.
Znaky:
- chýba súvislý dej alebo zápletka
- chýba motivácia konania postáv
- chýba medziľudská komunikácia postáv
- chýba rozuzlenie v závere hry
Hrdina:
- je osamelý a nie je schopný komunikovať s inými postavami
Jazyk:
- neslúži na komunikáciu, sú tam nelogické monológy a reč replík na seba nenadväzuje.
Autori z drámy robili grotesku ako obrátenú formu tradična, aby tak odhalili rozpory sveta.


Eugéne Ioniesco

-úspech dosiahol hrou:
Stoličky – Starí manželia, kt. chcú spáchať samovraždu si pozvú rečníka a hostí. Ten má predniesť hosťom ich vôľu. Hostia neprídu a rečník pred prázdnymi stoličkami vydáva neartikulované zvuky. Autor chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným, že celý život je absurdita.



Taliansky neorealizmus

-neo – nový - vytvoril sa v lit. aj vo filme, nebol presne definovaný ako umel. smer, išlo o umelecké tendencie v 30. – 50. rokoch v talianskej lit.


Alberto Moravia

-hl. predstaviteľ talianskeho neorealizmu
-snažil sa o pravdivé zobrazenie skutočnosti a ľudských charakterov, čo sa mu podarilo v románe: Rimanka:
-román, kt. má 2 časti
-vykresľuje obraz života ľudových vrstiev v Ríme počas fašistického štátu.
-hl. postava ja jednoduché rímske dievča Adriana, kt. je donútená stať sa prostitútkou, hoci jej životným cieľom je život milujúcej matky a manželky. K najstaršiemu povolaniu ju privedie prostredie, rímska chudobná štvrť, jej matka, kt. túžila, aby sa dcéra mala lepšie, jej krása a najmä sklamanie sa sľubom milenca, lebo on jej zatajil, že je ženatý. Nakoniec Adriana skončí s prostitúciou, lebo čaká dieťa. Najprv sa chce stať modelkou, potom stretne šoféra Gina. Zažije s ním šťastné obdobie a o tom, že je ženatý sa dozvie od Astaritu, kt. je úradník na ministerstve vnútra. Ten žije odlúčene od ženy. S Astaritom sa zoznámi prostredníctvom priateľky Giselle, kt. je prostitútka a pozná vplyvných mužov. Keď sa dozvie správu o Ginovi, že je ženatý, vtedy sa rozhodne žiť ako prostitútka. Robí model maliarovi. Neskôr sa zoznámi so študentom Giacomom. Zaľúbi sa do neho, ale on odmieta jej lásku. Pochádzal z buržoáznej rodiny, je to slaboch bez vôle, zapojil sa do protifašistickej aktivity študentov, ale pri náhodnom zatknutí prezradí polícii všetko o spoločníkoch. Začne nenávidieť seba, svet, je sklamaný zo sveta a napíše Adriane list, že chce skončiť so životom. Nakoniec sa rozhodne skončiť s prostitúciou kvôli dieťaťu. V závere pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť.