V jeho tvorbe sa uplatňuje historizmus – dej básní umiestnil do hist. doby, nejde o pravdivé zobr. hist. minulosti, využíva monumentálnu statickosť – obrazy, kt. ukazujú pevnosť Slovenska : skalná hradba Tatier, šíre polia, prevláda žáner – hrdinská báseň, v dielach zobr. 3 témy:
1.zbojnícka – Kráľohoľská, Likavský väzeň, Branko
2.proti Turecká – Turčin Poničan, Boj pri Jelšave
3.historická – Mor ho!

Turčin Poničan – dráma, zobr. slovenskú ženu, kt. poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spozná svojho syna. Poturčenec ju žiada, aby zostala pri ňom a vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť.


JANKO KRÁĽ

-prezývaný ako Divný Janko, bol najrevolučnejší, v činoch i v myšlienkach predstihol svoju generáciu, vychádzal so ĽS – baladickosť, vniesol do lit demokratické myšlienky o rovnosti národov
-reaguje na odchod Štúra z evanjelického lýcea – Duma Bratislavská
-roku 1844 spoluzakladateľ spolku Tatrín, v čase revolúcie 48-49 je väznený v Šahách za burcovanie do vzbury

lyrika – Duma Bratislavská, Šahy, Orol vták – využíva symbol Orla ako symbol voľnosti:
„Keby ja bol orol vták, vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami, nad našimi Tatrami.“
báseň Slovo – vyzýva národy k bratstvu
Jarná pieseň – silný vplyv UĽS, symbol kukulienky, ktorá má prebudiť revolučné nálady a zjednotiť, aktivizovať národ
Hlásnik národa – štylizuje sa do roly hlásnika, aby prebudil spiaci národ

epika – Zverbovaný, Zabitý, Bezbožné dievky, Pán v tŕni, Skamenelý,
vrcholné dielo Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko – je typická romantická balada, s prvkami harmónie a kontrastu, typ. konflikt – medzi snom a skutočnosťou, možno vyčleniť 4 časti:
1.autoštylizácia – kde lyrický hrdina = autor, štylizuje sa do roli nespokojenca, človeka osamelého: „často blúdim, táram sa, cez celý Boží deň....“
2.obraz idylického Slovenska – s úvahami o sloven. národe, kde panujú medzi ľudom krásne vzťahy, radostný obraz života slov. ľud. rodiny
3.objavuje sa postava divného Janka – obraz Janíka, nespokojného bez priateľov, ale aj hrdý, ktorý si svoj smútok tíši na brehu Váhu
4.samotný baladický príbeh – Janík sa snaží zachrániť zakliatu pannu – symbol slov. národa, Janíkov čin predstavuje – titanizmus, ale zabudne prevrátiť vrecko a preto zomiera vo Váhu.

Píše i cykly – ide o rozsiahle básne, v ktorých vyslovil svoje svetonázorové postoje, fil. prvky, uvažuje o prít. a bud. celého ľudstva – Dráma sveta, a Jánošíkovský motív v skladbe – Výlomky z Jánošíka.


JÁN BOTTO

Bol inžinier, najmladší so štúrovskej generácie, neúspešná revolúcia spôsobila v ňom pesimistické tóny, rozvíja Jánošíkovské motívy, aj motívy UĽS, často používa alegóriu – inotaj, symboly, personifikáciu.

balady –
Žltá ľalia – spracoval príbeh z ĽS, kde kompozíciu tvorí rámec – úvod rozprávanie starej matere a samotná balada – príbeh manželov Evy a Adama, Eva porušila man. sľub vernosti po Adamovej smrti, za to je potrestaná.

Margita a Besná – príbeh z ĽS, dve skaly na Váhu, príbeh rámcovaný, rozprávaný pltníkmi na rieke Váh o dvoch skalách, kde boli zakliate matka a dcéra.

lyricko – epická skladba – Smrť Jánošíkova
Je rozsiahla skladba, autor ju píše v porevolučných rokoch, zachytáva v nej atmosféru doby a nálady štúrovskej generácie po revolúcií (pesimizmus, sklamanie, nedôvera vo vlastné sily). Jánošík už nie je aktívny hrdina – bojujúci za slobodu, ale uväznený, pasívny, nebúri sa proti smrti aspoň sníva sen o slobode. Jánošík je symbolom zradeného slov. národa – cisár v Olomouci). Skladba je generačnou výpoveďou. Má úvod a 9 spevov. V úvode – naznačuje ciele, ktoré sa však nenaplnili

1.spev – obraz hôrnych chlapcov na Kráľovej holy, „Horí ohník horí, na Kráľovej holy...“i zob. ich zbíjanie, porantanie s pánmi
2.naznačuje zlapanie Jánošíka a smútok družiny
3.Jánošík vo väzení, pochmúrne nálady, prichádza za nim do väzenia dievčina = duša ľudu rozlúčiť sa s ním. Je tu obraz Čierneho mesta, v ktorom je zlapaný
4.základný, Jánošíkov sen po slobode, kontrast sna a skutočnosti
5.Jánošík precitá, uvedomuje si svoje rozpoloženie, Botto vyslovuje presvedčenie, že slov. národu môže pomôcť len silná osobnosť, alebo sila z vonka, prvky mesianizmu – ten, kto ho oslobodí = čakanie na spasiteľa