MO 8 - ROMANTIZMUS NA SLOVENSKU
-predst. vrcholnú fázu nár. obrodenia
-rozvíja sa Rakúske cisárstvo
-je tu silný 2násobný tlak na Slovákov
-1. ekonomický – zo str. Rakúska
-2. národný – zo str. Maďarska – tí presadzovali polit. maďarizáciu a tvrdili
„Niet sloven. národa, existuje len jeden veľký Uhorský národ“
-centrom života je Bratislava – vzniká tu Evanjelické lýceum, kde je vytvorená Katedra reči a literatúry Československej, pôsobil tu Ľ. Štúr, - vytvoril spolok Československá 1828-1837, Štúr sa stáva jej vodcom 1835, okrem toho existovali na lýceum i iné spolky – Mladé Slovensko, Literárna jednota, Bratislava bola i mestom Uhorského snemu.
-národný život bol i v Liptovskom Mikuláši, kde roku 1844 vzn. spolok Tatrín
-časopisy – almanach Nitra – J.M. Hurban, prvý rečník
-1844 druhý ročník Almanachu Nitra v slovenčina
-Ľ. Štúr vydáva Slovenské národne noviny, príloha Orol Tatranský
-1846 J. M. Hurban – Slovenské pohľady na vedy, umení a literatúru
-L. Štúr vystupuje s požiadavkami Slovákov 21. decembra 1848 – Reč na Uhorskom sneme
-revolučný rok 1848 – Liptovský Mikuláš 10. máj – Žiadosti slovenského národa, boli predložené Uh. snemu ako prvý štátoprávny program Slovákov, žiadali v nich:
riešenie národnostnej otázky, uznanie svojbytnosti slov. národa
požiadavka vlastného snemu, uznanie slovenčiny
prepustenie Janka Kráľa, zrušenie podanstava
-reakcia – zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu
-1848 júny, slovanký zjazd – zástupcovia všetkých Slovanov, aj Š, H, Hodža, Vypukla revolúcia vo Viedni, odchádzajú do Viedne pod vplyvom revolučných nálad, v septembri založili SNR – bol to pokus o vytvorenie prvej sloven. vlády, organizovali dobrovoľné povstalecké zbory, sídlom SNR sa stala Myjava – Dom pani Koléniovej, 1. predsedom Hurban
-marec 1849 cisár v Olomouci, štúrovci sem prichádzajú, predkladajú mu žiadosti, cisár im sľúbi, že ak mu pomôžu potlačiť maďarskú revolúciu, splní ich ciele, revolúcia je potlačená, ale cisár nesplnil svoje sľuby, po roku 1848 monarchia smerovala k centralizácii, - 50. roky – Bachov absolutizmus
Samo Chalúpka – MOR HO!
Najstarší zo Štúrovcov, spojil čin s myšlienkou, v jeho tvorbe je cítiť silný vplyv ústnej LS, určujúca myšlienka je bojovať za slobodu i za cenu vlastného života. Túto myšlienku zobr. vo svojom vrcholnom diele MOR HO!
„ Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.“
-epická báseň, historický námet z čias rímskeho panstva
-hrdina = kolektív, slovenskí junáci, ktorí predst. slovenskí ľud
-Cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov, kt. Chalupka pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ľudské vlastnosti. Slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!..“ na cisára a jeho vojsko. Hoci je nepriateľ v presile junáci udatne bojujú, chcú padnúť v boji. V závere zahanbený cár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik
„A ty mor ho!“
-autor námet čerpal zo Šafárikových dejín, ale prispôsobil ich na naše pomery, hl. myšlienka boja za slobodu aj za cenu života
-využíva protikladné motívy:
družina Slovanov x rímske vojsko;
vítanie x pohostinnosť
menšina x presila
reč slovanskej družiny x reč rímskeho cisára
mierumilostnoť slovenských junákov x cár – dobyvačný, pyšný, panovačný, nepríjma ruku mieru, povyšuje sa nad národ
fyzická smrť Slovanov x ich morálne víťazstvo a naopak - cár odchádza so sklopenými očami
V jeho tvorbe sa uplatňuje historizmus – dej básní umiestnil do hist. doby, nejde o pravdivé zobr. hist. minulosti, využíva monumentálnu statickosť – obrazy, kt. ukazujú pevnosť Slovenska : skalná hradba Tatier, šíre polia, prevláda žáner – hrdinská báseň, v dielach zobr. 3 témy:
1.zbojnícka – Kráľohoľská, Likavský väzeň, Branko
2.proti Turecká – Turčin Poničan, Boj pri Jelšave
3.historická – Mor ho!
Turčin Poničan – dráma, zobr. slovenskú ženu, kt. poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spozná svojho syna. Poturčenec ju žiada, aby zostala pri ňom a vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť.
JANKO KRÁĽ
-prezývaný ako Divný Janko, bol najrevolučnejší, v činoch i v myšlienkach predstihol svoju generáciu, vychádzal so ĽS – baladickosť, vniesol do lit demokratické myšlienky o rovnosti národov
-reaguje na odchod Štúra z evanjelického lýcea – Duma Bratislavská
-roku 1844 spoluzakladateľ spolku Tatrín, v čase revolúcie 48-49 je väznený v Šahách za burcovanie do vzbury
lyrika – Duma Bratislavská, Šahy, Orol vták – využíva symbol Orla ako symbol voľnosti:
„Keby ja bol orol vták, vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami, nad našimi Tatrami.“
báseň Slovo – vyzýva národy k bratstvu
Jarná pieseň – silný vplyv UĽS, symbol kukulienky, ktorá má prebudiť revolučné nálady a zjednotiť, aktivizovať národ
Hlásnik národa – štylizuje sa do roly hlásnika, aby prebudil spiaci národ
epika – Zverbovaný, Zabitý, Bezbožné dievky, Pán v tŕni, Skamenelý,
vrcholné dielo Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko – je typická romantická balada, s prvkami harmónie a kontrastu, typ. konflikt – medzi snom a skutočnosťou, možno vyčleniť 4 časti:
1.autoštylizácia – kde lyrický hrdina = autor, štylizuje sa do roli nespokojenca, človeka osamelého: „často blúdim, táram sa, cez celý Boží deň....“
2.obraz idylického Slovenska – s úvahami o sloven. národe, kde panujú medzi ľudom krásne vzťahy, radostný obraz života slov. ľud. rodiny
3.objavuje sa postava divného Janka – obraz Janíka, nespokojného bez priateľov, ale aj hrdý, ktorý si svoj smútok tíši na brehu Váhu
4.samotný baladický príbeh – Janík sa snaží zachrániť zakliatu pannu – symbol slov. národa, Janíkov čin predstavuje – titanizmus, ale zabudne prevrátiť vrecko a preto zomiera vo Váhu.
Píše i cykly – ide o rozsiahle básne, v ktorých vyslovil svoje svetonázorové postoje, fil. prvky, uvažuje o prít. a bud. celého ľudstva – Dráma sveta, a Jánošíkovský motív v skladbe – Výlomky z Jánošíka.
JÁN BOTTO
Bol inžinier, najmladší so štúrovskej generácie, neúspešná revolúcia spôsobila v ňom pesimistické tóny, rozvíja Jánošíkovské motívy, aj motívy UĽS, často používa alegóriu – inotaj, symboly, personifikáciu.
balady –
Žltá ľalia – spracoval príbeh z ĽS, kde kompozíciu tvorí rámec – úvod rozprávanie starej matere a samotná balada – príbeh manželov Evy a Adama, Eva porušila man. sľub vernosti po Adamovej smrti, za to je potrestaná.
Margita a Besná – príbeh z ĽS, dve skaly na Váhu, príbeh rámcovaný, rozprávaný pltníkmi na rieke Váh o dvoch skalách, kde boli zakliate matka a dcéra.
lyricko – epická skladba – Smrť Jánošíkova
Je rozsiahla skladba, autor ju píše v porevolučných rokoch, zachytáva v nej atmosféru doby a nálady štúrovskej generácie po revolúcií (pesimizmus, sklamanie, nedôvera vo vlastné sily). Jánošík už nie je aktívny hrdina – bojujúci za slobodu, ale uväznený, pasívny, nebúri sa proti smrti aspoň sníva sen o slobode. Jánošík je symbolom zradeného slov. národa – cisár v Olomouci). Skladba je generačnou výpoveďou. Má úvod a 9 spevov. V úvode – naznačuje ciele, ktoré sa však nenaplnili
1.spev – obraz hôrnych chlapcov na Kráľovej holy, „Horí ohník horí, na Kráľovej holy...“i zob. ich zbíjanie, porantanie s pánmi
2.naznačuje zlapanie Jánošíka a smútok družiny
3.Jánošík vo väzení, pochmúrne nálady, prichádza za nim do väzenia dievčina = duša ľudu rozlúčiť sa s ním. Je tu obraz Čierneho mesta, v ktorom je zlapaný
4.základný, Jánošíkov sen po slobode, kontrast sna a skutočnosti
5.Jánošík precitá, uvedomuje si svoje rozpoloženie, Botto vyslovuje presvedčenie, že slov. národu môže pomôcť len silná osobnosť, alebo sila z vonka, prvky mesianizmu – ten, kto ho oslobodí = čakanie na spasiteľa
6.Jánošíka vedú na popravu, na šibenicu a Jánošík už prestáva záležať na svojom živote, ale ešte premýšľa o živote druhých. Naznačuje pasivitu národa, národy sú cez obraz mŕtveho ľudu.
7.neopisuje popravu, Jánošík spomína na mladosť a slobodu, lúči sa i s krajom. Prechádza do nadpozemského života, zvíta sa s vílami.
8.zachytáva atmosféru po smrti Jánošíka, pochmúrnosť, bezradnosť
9.svadba Jánošíka s Kraľkou (víla naznačuje, že Ján. bude žiť vo vedomí v ríši rozprávok ĽS, Ján. sa stáva nesmrteľný. Ján. smrť je aktom očisty.
Európsky romantizmus
-obdobie od 18. – 19. stor.
-obdobie v dejinách umenia, umelecký smer, životný postoj
--//- medzi dvoma revolúciami Veľkou Francúzskou 1789, výz. revolúciou 1848-49, je spojená s NOH
-nenaplnenie ideálov o bratstve, rovnosti, slobode, vedie k myšlienkam o novej spravodlivosti, oslobodenie národov
-rozpad feudalizmu nástup kapitalizmu
-rozvoj priemyselnej výroby – v Anglicku priem. revolúcia
-vyplývajú životné pocity:
-jednotlivec i národy sú nespokojní, oklamaní, nálady pesimizmu, osamelosti, ale aj túžby zmeniť pomery k lepšiemu, spravodlivejšiemu – zrodil sa ideál buriča – nespokojenca, revoltujúceho hrdinu, bojuje v prospech väčšiny
princípy romantizmu –
1.popiera klasicizmus
2.odmieta úctu k rozumu – iracionalizmus
3.vyzdvihuje úlohu citov – emocialita
4.súcit s biednymi – sentimentalizmus
5.úloha jednotlivca – individualizmus
6.vyzdvihovanie veľkého činu – prometeovský čin, titanizmus
7.zdrojom fil. myslenie idealizmu – Hegel, Herder
lit. hrdina
silný, výnimočný jedinec, stojaci na okraji spoločnosti – vydedenec, nepochopený, osamelý, dokáže sa obetovať v prospech väčšiny, je štylizovaný do podoby tuláka, väzňa, zomiera za ideály
konflikt
rozpor medzi snom – túžby, predstavy a skutočnosťou – tvrdá realita
Francúzska L – Victor HUGO
-typ. predstaviteľ FR, prežil pohnutý život, sám bol vyhnancom
-stúpencom monarchie, šľachtický titul, 1848-1851 republikán
-po nástupe Napoleóna III odišiel do exilu a až po 18 rokoch sa vrátil, po návrate sa mu dostalo uznania a pocity
-píše poéziu, drámu, epiku
poézia – obhajoval myšlienku slobody, vystúpil proti tyranií, nespravodlivosti, verí v slobodu a sprav., píše zbierky Kontemplácie, Legenda vekov – v nej zob. ľudstvo vo svojom vývine, na ceste z temnôt ku svetlu, zob. ich cez obrazy prírody, pohľady filozofický, mytologický, náboženský, histor. = všetky sa zjednocujú v nenávisti voči nespravodlivosti. Odtiaľ básne – Na jednej z barikád, Kráľom
Básne nesú v sebe odsúdenie tyranie, ale aj túžbu po pomste.
dráma – Cromwell, Hermani, Ruy Blas
postavy – don Cézar – Ruy Blas, Don Salut, španielska kráľovná
Don Salut sa márne dvorí šp. kráľovnej Márii. Z pomsty jej za milenca podstrčí svojho sluhu. Ruy sa stane kráľovniným obľúbeným ministrom, múdrosťou si získa kráľovnú. Don Salut ho chce pred kráľovnou zhodiť, v boji ho zabije a sám sa otrávi. Umiera šťastný, lebo ho kráľovná pred smrťou nazvala pravým menom.
Próza – Chrám Matky Božej v Paríži
Dej sa odohráva v 15. stor. v Paríži. Zob. životný osud mladej cigánky Esmeraldy a kňaza Frolla, jeho vášnivú lásku k nej. Frollo prekvapí Esmeraldu s jej milým, kapitánov lukostrelcov, prebodne ho dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu. Hrbáč Quasimodo zvonár u matky v chráme, ju unesie a ukryje vo veži. Stará sa o ňu. Keď sa to Frollo dozvie, zatiaľ čo Quasimodo bráni chrám pred ozbrojencami, Frollo ju unesie a zatvorí u starej pustovníčky – Gudule, tá v nej spozná svoju dcéru, ale už je neskoro Es. zomiera. Nakoniec Quasimodo zhodí Frolla z veža, a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.
romány – Bedári, Robotníci mora – napísal v exile,
historický román Deväťdesiattri
Anglická L – GEORGE GORDON BYRON
Autor bol šľachtic, búrlivák, ktorý sa rozišiel so svojou spoloč. vrstvou, aristokraciou, cestuje po Európe, spoznáva krajiny TAl, Špan., Grécko, Švajčiarsko. Cesty sú poznaním národov, histórie, min. ale aj prítomnosti. Ide o zob. protikladu: slávna minulosť (Gréckeho star. národa) a nešťastná tragická prítomnosť (utláčanie Grékov Turkmi).
Pridáva sa na stranu Gréckeho nár. v NOH proti Turkom, tu aj zomiera.
CHILDE HAROLDOVA PÚŠŤ – ide o veršovanú skladbu, v ktorej prevládajú lyrické časti môžeme ju považovať za cestopis. Hrdinom je šľachtic Childe Harald, ktorý opúšťa Anglicko a putuje po Eu, kde sa pridáva na stranu bojujúcich národov. Odsudzuje napr. snahy Napoleona III, turecké podmaniteľské boje, zamýšľa sa nad budúcnosťou týchto národov. Má 4 spevy.
Harald opúšťa svoj dom a na ceste ho sprevádza kastelán, ktorý však nie je veľmi nadšený. Musí totiž opustiť svoju manželku a synov. Nevie si rady, čo jeho žena povie synov, keď sa jej spýtajú, kde je ich otec. Harold mu odpovedá, aby sa snažil zabudnúť, nemá ťažké srdce z toho, že opúšťa vlasť, dom, pretože nemá nikoho za kým by mu bolo smutno.
Nemecká l – JOHAN WOLFGANG GOETHE
-existuje tu hnutie STURM und DRANG, hnutie odsudzuje tyraniu, proti feudalizmu, neslobode človeka, ale najmä zjednotenie Nemecka
-GOETHE – dnes už klasikom nem. l, jeho lit. tvorba je rozmanitá, námety z hist. i súčastnosi
-lyrika – Prometeus, Kráľ tmy
-romány – Učňovské roky Wilhelma Meistera
- - Utrpenie mladého Werthera
-drámy – Faust
Utrpenie mladého Werthera – ide o sentimentálny psycholog. román, napísaný formou listou, má 2 časti, každý list je datovaný
1 časť – Werther je ml. muž, ktorý pochádza zo strednej vyššej vrstvy, píše listy svojmu priateľovi Wilhelmovi. Odchádza do malého mestečka, kde pracuje v rodine kniežacieho úradníka, zoznamuje sa s jeho rodinou, záľuby sa do jeho dcéry Šarloty, ktorá k nemu prechováva len priateľstvo. Šarlota je zasnúbená s Albertom, v ktorom nachádza Werther nakoniec priateľa. Wertherova láska ohrozuje priateľstvo, ale i vzťah Šarloty a Alberta a rozhodne sa odísť.
2 časť – Werther pracuje ako tajomník u vyslanca naďalej udržuje styky s Lotou a Albertom, ktorí sa stali manželmi. Werther je nespokojný u vyslanca, spoznáva márnivosť, lakomosť svojej triedy, prežíva osamelosť, smútok, nevie nájsť východisko tohto citového rozpoloženia a spácha samovraždu.
FAUST – zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie zmluvu s diablom Mefistofelom. Prežije radosť i sklamania, pozná vedu i čiernu mágiu, nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spol. Faust zomiera, pretože prehral, ale jeho duša je zachránená zásahom vyššej moci.
- a motívy vznikla opera Faust a Margaréta
