Slovenská medzivojnová poézia

1. fáza:
-v poézii našla odraz spol. situácia najrýchlejšie
-básnici vítajú nové časy, vyjadrujú úľavu zo skočenia 1. svet. vojny
-vyrovnávajú sa z novými podmienkami
-ml. autori kladú dôraz na súčasnosť a nepotrebujú pokračovať v národno-obranej tematickej línii

2. fáza:
-poézia reaguje na rozmáhajúci sa fašizmus v Európe a soc. situáciu na Slovensku
-vývin a obraz v slov. medzivoj. poézii je pestrý, má mnoho tém a bohatstvo myšlienok
-pomáha pri dvíhaní národ. povedomia a začleňovaním slov. lit. do povedomia eur. kultúry


Martin Rázus

-predstaviteľ prechodnej generácie básnikov
-bol spätý s dedinským prostredím a pre neho uznávané hodnoty rodina a kresťanstvo

Básnická tvorba:
-Z tichých a búrnych chvíľ
-Prométeus
-To je vojna
-Šípy duše
-Cestou
-Maroško
-Maroško študuje


Emil Boleslav Lukáč

-predstaviteľ neosymbolizmu
-prejavuje sa u neho dolorizmus – bolestinstvo, sebatrízeň

Spoveď:
-básnická prvotina
-prevládajú v nej motívy smútku a bolesti
Dravý cit
-erotické motívy, zdôrazňuje telesnosť a erotickosť, láska je pre básnika
vášňou, kt. spaľuje každého človeka
Dunaj a Seina
-ide o porovnanie domova a cudzieho sveta (Bratislava a Paríž)
Taedium urbis
-Hnus mesta
-ide o porovnanie dediny a mesta
-vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova. V domove alebo na dedine nachádza istotu, blízky mu bol dedinský spôsob žitia – čistota dediny, vzťah medzi ľuďmi, neprejavil mestskú morálku-bola mu cudzia


O láske neláskavej
-je venovaná ľúbostným motívom
-oxymoron –jedno vylučuje druhé (spojenie živá mŕtvola, starý mládenec,..)
-naznačil svojské chápanie ľudského citu, do popredia dáva erotické a ľúbostné motívy
Paradoxon
-báseň plná kontrastov, paradoxov
-lyrický subjekt, stále medzi citom a rozumom
-autor sa otvorenie hlási k láske, hovorí, že láska je cit nestály
-odmieta lásku, kt. sa ponúka, hovorí, že lásky musí byť zápasom

„Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.“
Križovatky
-zbierka posilňuje symbolická zložku výrazu
-početné symboly, alegória, čím vyjadril zložitú problematiku vtedajšieho
života a sveta
-už tu vycítil nebezpečenstvo vznikajúceho fašizmu
Elixír
-spol. problematika
-vyjadruje obhajobu umel. sveta
-má predtuchu vojny, uvedomuje si plynutia času v sebe
-spomienky na krajinu
Moloch
-symbol krutosti
-má 6 tématic. cyklov
-odmietavý postoj k fašizmu a tragickým udalostiam a varuje ľudstvo pred
totálnym zničením
Bábel
-z tejto zbierky vyznieva silný kresťa. pátos
-odmieta fašizmus alebo nacizmus
-stanovisko vojny zašifroval do podobenstva


Ján Smrek

-predstaviteľ vitalizmu (filozofia života, činorodosti, životného elánu)
-vl. menom Ján Čietek
-inšpiroval sa láskou k žene alebo k ľuďom vôbec

Odsúdený k večitej žízni
-prvotina
Dnes milujem svoj DEŇ
-napísaná pod vplyvom symbolizmu
-spomienky na detstvo a 1. svet. vojnu
-prevládali pocity smútku a pesimizmu


„Dnes milujem svoj DEŇ
Noc miloval som včera.
Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela
a sľubovala sen.
Dnes objímam sa s Ránom
a kým mi v oči hľadí,
sa tážem ho, či idú ešte ľady
života oceánom?“

Cválajúce dni
-poézia vitalizmu
-veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse
-usiloval sa zachytiť tempo nového života
-vyjadruje závratný rytmus času
-cválajúcich žrebcov predstavuje ml. generácia
Balada čerešňových kvetov
-zobrazil elán, chuť, život
-všade cítiť lásku
-básnik je šťastný, že je na svete
–vyznanie lásky, zachytenie dievčaťa, opojenie láskou
-prichádza do čerešňového sadu „po prvý krát“
Básnik a žena
-básnická skladba, pokus o básnickú poviedku
-oslava ženy
-má 4 časti resp. 5, kt. sú nazvané podľa 4 období
1.V zasneženom parku
2.Pokračovanie jarné
3.Letná noc na vode
4.Padajúce lístie
5.Po desiatich rokoch (neskôr doplnené)
-je to spracované ak rozhovor ženy a muža, kde láska a umenie našli plné
vyjadrenie
-patrí do slov. ľúbostnej lyriky, kt. spolu s Kostrovou poémou Ave Eva patria
k najkrajším slov. novodobým ľúbostným poéziám
Božské uzly
-ľúbostné a prírodné motívy
-táto zbierka patrí ku knihám tzv. „slnečným“ a „mladosti“
Zrno
-vyjadruje istotu rodnej zeme, príťažlivosť slov. prírody, dedinského prostredia
-téma návratu príťažlivosť domoviny, vznikla počas pobytu v Prahe
-z vojnového obdobia (2.svet. vojna)


Ladislav Novomeský

-predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie (proletárskej)
-patrí do skupiny DAV – Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis
-patrí do regionálnej lit.

Nedeľa
-prvotina
-niektoré básne baladicky ladené napr. Nedeľa
-pripomína Apolinérovo Pásmo a to poetickou výstavbou
-báseň je založená na spájaní zdanlivo nesúvisiacich a vzdialených motívov z nočnej
prechádzky po dunajskom nábreží
Fiasko
-báseň so soc. motívom
-vysmieva sa figuríne z vosku – telo chladné, nanútený smiech, ale šaty čo má na
sebe, tak tie šila jeho milá
-fiasko – výsmech, výbuch
-dáva do protikladu figurínu a jeho milú
-cestu k figuríne hatí len mizerné sklo
Slúžka
-sociálna tematika
-hl. postava Furko Mária – meno nie je vymyslené, prezradila Novomeského sestra
-je to príbeh starej slúžky, kt. žaluje na boha, na svoj životný údel
-baladický výpoveď o vl. živote, v kt. okrem ťažkej roboty nie je nič
-na záver si kladie otázku: „Prečo musí žiť a zomrieť?“
Báseň
-vl. životopis
-zobrazuje vtedajší stav sveta, soc. pohľad
-zdá sa mu, že nemôže svetu nič dať, iba poéziu
-vyjadruje ciele prostredníctvom svojej poézie
Noc
-baladický charakter
-hovorí, že bude od pondelka hľadať svoj detský sen
-hl. postava Vanda – v noci svieža, ráno ukonaná, má zákazníkov, ale nemá lásku a ani vzťah
10. IX. 1926
-zobrazuje melancholickú Senicu, kontrastuje s dráždivou atmosférou veľkomesta
-nebohý odpočívajú na cintoríne
-svet v pohybe
Romboid
-v preklade kosodĺžnik
-venoval ju pamiatke Janka Kráľa
-znovu oživuje veci
-predstavuje rozbité trosky detských hier
-spomína na detstvo + pridáva soc. motívy
-očarený cestovaním a diaľkami
-podobne ako Walker – posúvajú veci do nových významnostných súvislostí
Otvorené okná
-zbierka
Stretnutia
-cyklická báseň
-autor sa zamýšľa nad protikladom domova a sveta, krásy a bolesti
-spomína na vysťahovalectvo
-Slovensko i svet sa básnikovi prelínajú, osudy slov. národa básnik dáva do súvislosti s osudom celého ľudstva
-básnik sa štylizuje do postavy blúdiaceho, kt. hľadá krásu a nachádza ju v umení, on však hľadá inú podobu krásy v umení – krása zakliata, ku kt. sa dostaneme len cez labyrint bolesti
Svätý za dedinou
-príležitostné básne, obavy z budúcnosti
-autor tu využil básnické skratky, paradoxy, symboly, podobenstvá
-zobrazil tu čas odcudzenia, surovosť, keď sa rozvíjali ušľachtilé ľudské ideály
-uvedomuje si, že poézia nevráti späť tragický beh sveta, no súčasne chápal, že básnik nesmie ostávať hluchý a slepý voči fašizmu „svätý za dedinou“ (nepotrebný)

„Až zas budú básne čítať,
a v ľuďoch ľudí poznáš zas,
až roztopí sa v mútnych vodách
jesenný sneh i mráz,

jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku.“

Nohami hore
-celková absurdnosť doby, kt. smerovala do vojnovej katastrofy bola pre básnika ako časť prevrátených hodnôt, keď je všetko naopak
-zobrazuje vojnu v Európe, obraz výbuchov, hromadné hroby, ľudské telá
-na bolesť našiel liek – slovo
Pašovanou ceruzkou
-sú to cykle básní, kde odsúdil slepý čas fašis. Surovostí
-je to cyklus 10 básní zo zač. svet. vojny, patrí k významným miestam protifašistickej poézii
Ďalej napísal:
Vila Tereza
Stamodtiaľ a iné básne
Do mesta 30 minút