Hlavnou postavou diela je pani Rafiková. Je to staršia žena, ale plná života. Žije si tak ako sa jej páči, je cieľavedomá a vždy dosiahne to, čo s zaumieni. Má veľký sklon k núteniu ľudí do vecí, ktoré by inak vôbec nerobili. Niekto by ju možno považoval za zlú a panovačnú, ale ona veľmi nemôže za svoje vlastnosti. V prostredí, v ktorom žije je mnoho podobných ľudí ako ona. Je len taká, akou ju spravilo okolie. Nakoniec však aj ona pochopí, že nemôže a nesmie byť všetko podľa jej vôle. Dostane príučku a tá ju zmení. Nie je teda úplne nenapraviteľná a tak nie je ani vlastne zlá.


Ján Chalupka

- starší brat Sama Chalupku
- je predstaviteľom národnoobrodeneckej liter.
- je slov. klasicistický dramatik
- v dráme rozvinul ideu národného obrodenia
- do dramatickej tvorby uviedol pojem Kocúrkovo – vzťahy ľudí s obmedzenými malomestskými náhľadmi (názormi).
- napísal: Kocúrkovo
Všetko naopak
Trasorítka
Trinásta hodina

Hlavný význam Chalupkovho diela pre slovenskú literatúru je v dráme. Uvedením Chalupkovho Kocúrkova začal Gašpar Fejérpataky – Belopotocký r. 1830 v Liptovskom Mikuláši rad ochotníckych divadelných predstavení, na kt. nadviazali v iných slovenských mestách v 30. a 40. rokoch i v nasledujúcich desaťročiach.
Ján Chalupka tvoril divadelné hry, písal po česky, neskôr písal svoje diela do slovenčiny. Veselohry Chalupku majú kritický charakter. Odohrávajú sa v malomestskom prostredí. Pomocou irónie, satiry a humoru poukazujú na chyby a nedostatky mešťanov. Takýmito chybami boli podľa Chalupku konzervatívnosť, egoizmus, triedna neunavenosť, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo, prospechárstvo a napodobňovanie cudzích vzorov.

Kocúrkovo

-divadelná hra, fraška (3 dejstvá) – druh komédie, jej cieľom je smiech za každú cenu. Humor býva hrubý, nepravdepodobný. Množstvo slovných hračiek, vtipov. Zobrazuje život slovenskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia.
Postavy: čierno – biele charaktery (dobré – zlé), spoločensky rozvrstvené:
zeman – pán z Chudobíc
inteligencia – učiteľ Sloboda
remeselník – majster Tesnošil
študent – Honzík z Tesnošil

Charakteristika postáv:
Pán z Chudobíc – predstaviteľ upadajúceho feudalizmu, zeman, správa sa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale hlási sa k maďarskému národu. Je nevzdelaný, obmedzený, nekriticky obdivuje všetko maďarské, odrodilec. Chce zaviesť v Kocúrkove maďarčinu hoci sám po maďarsky nevie. Dom i dvor má vo veľkom neporiadku, je majetkovo nižšie postavený – čo dokazuje aj jeho meno.
Tesnošil – čižmár, zlý a lakomý remeselník, šetrí tam, kde nemá, odrodilec. Je namyslený, vyvyšuje sa nad ostatnú kocúrkovskú spoločnosť, tým že používa maďarské frázy. Nedáva dôraz na kvalitu svojej práce, čo naznačuje aj jeho meno. Má 2 deti Honzíka a Aničku, ženu Madlenu. Rád sa vychvaľuje, je hlavou rodiny, ale iba oficiálne, lebo aj tak si robia doma všetci čo chcú. Na členoch jeho rodiny Chalupka odkrýva egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo a zlú výchovu detí.
rodina:
Madlena – žena, klebetnica, intrigánka. Chce všetko zariadiť tak, len aby v hanbe nezostali. Je
nevzdelaná, chce aby sa Anička stala rektorkou.
Anička – dcéra, je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo najlepšie.
syn Honzík
Sloboda – učiteľ, národne uvedomelý, hrdý na svoju reč, vzdelaný, do Kocúrkova prináša pokrok, rozhľad, vzdelanie. Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie. Váži si aj maďarčinu.
Kocúrkovo – symbol zmätku, chaos.