Obraz malomestskej spoločnosti v slovenskej literatúre

MO 21 - Obraz malomestskej spoločnosti v slovenskej literatúre

Janko Jesenský

- básnik, prozaik a publicista
- predstaviteľ Slov. lit. moderny, ktorá sa tiež volala Kraskova Básnická škola
- jeho lit. dielo vzniklo v 2 spoločenských i literárnych obdobiach: - v predprevratovom (1914)
- v poprevratovom (1918)

POÉZIA:
- jeho prvá básnická zbierka VERŠE – priniesla nové svieže tóny do slov. poézie a uplatnil tu prvky symbol. a impresionizmu. Jadro tvoria básne s ľúbost. tematikou, ide o krátke lyrické útvary, niektoré majú aj epické postupy, je to zbierka mnohotvárna po stránke štylistickej, lebo komponoval básne na princípe význam. protikladov, dôlež. miesta majú sonety a jeden celok á aj taký názov. Nachádzajú sa tu motívy z veľkých miest, kaviarní, parkov, kde radosti majú i svoj ľud. Pokračovaním tejto zbierky je zbierka VERŠE II. Má podobné zameranie ako prvá zbierka. Tieto 2 zbierky patria k lit. moderne. Sem zaradil aj epickú skladbu „Náš hrdina“ – je to kritika malomestského prostr. Jeho ďalšia básn. zbierka má charakter realist. – kritický napr. „Zo zajatia“. Ťažký život v tábore, túžba po domove, odpor proti vojne. Je to lyr. denník Jesenského zo svet. vojny.
Ďalšia zbierka je Po búrkach – básnická kniha, kt. obsahuje zozbieranú poéziu aktuálneho spoločenského a polit. významu.
Ďalšie zbierky: Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa, Reflexie – je to odbojová poézia

PRÓZA:
- vo svojich proz. dielach pomocou humoru, satiri, irónie odhalil a zosmiešnil prest. malom. spoločnosti. Písal poviedky, novely, humoresky, zo sloven. malomesta najprv v časopisoch, potom vyšli v knihe Malomestské rozprávky a Zo starých časov.
- vytvoril celý rad malomest. postáv a figúr, typic. prestavit malomest. života, zaostalosť a nevzdelanosť a neúprimnosť, duševnú prázdnotu a pretvárku a faloš.

ŠTVORYLKA

Dej sa odohráva v období pred 1.svetovou vojnou a zobrazuje život malomeštiakov zo všetkých uhlov. Autor perfektne vykreslil spôsob ich života, ich ľudské hodnoty a nekonečnú túžbu po majetku a postavení.
Hlavné postavy:
1. Zoltán Lánik -Zoltán je hlavný slúžny pochádzajúci zo známej malomeštiackej rodiny. Má manželku a dcéru Olinku. V dedine má vysoké postavenie a dokonca sa stane otcom veľkolepého bálu.
2. Lániková - Je manželkou hlavného slúžneho Lánika, matka Olinky a súčasne aj matka bálu. Hľadá pre svoju dcéru bohatého a vysokopostaveného manžela, a preto je jasným príkladom lakomej malomeštiackej spoločnosti.
3. Olinka Lániková - Pekná, ale rozmaznaná dcéra malomeštiakov Lánikovcov, hľadajúca majetného ženícha.
4. Mara - Jednoduché a krásne dievča, ktoré pomáha v dome Lánikovcov. Je veľmi živá, bystrá a vtipná.

Dej:
Celý dej sa začína v dome Lánikovcov, kde sa všetci pripravujú na večerný bál. Lániková má jasný cieľ–chce svoju dcéru Olinku pri takejto príležitosti zasnúbiť s vhodným mužom. Olinka má vybratého pána podsudcu, ktorý síce nie je pekný ani mladý, ale je podľa matky vhodný, čiže je vzdelaný, bohatý, gavalier a má zaujímavý francúzsky prízvuk. Autor zvýraznil malomeštiacke názory tým, že všetci ľudia, čo sa na bál chystajú, si dajú ušiť večerné oblečenie u tamojších krajčírov a tvrdia, že boli šité v Pešti. Cez deň počas príprav mestom prechádza sprievod vojakov sledovaný zo všetkých balkónov a hrá hudba. Všetci malomeštiaci sa tešia, sú nadšení sprievodom a ich túžba po bále sa stupňuje. Olinku takisto navštívi kamarátka Darinka, ktorá jej povie o svojom sne. Vraj sa jej snívalo o tom, že na bále sa udeje niečo krásne a pre obidve dievčatá skvelé. Do domu Lánikovcov prichádza trubač, ktorý hlási príchod komandanta oficierov–Obersta. Kvôli tomuto oznamu vyplynú rôzne komické situácie, pretože manželia sú nervózni, neoblečení, nič nestíhajú pripraviť na Oberstov príchod a pomocníčka Mara je bohužiaľ len jedna. Napríklad matka a otec sa preťahujú o Maru, alebo matka omylom zapáli záves, ktorý potom Mara vyhodí von oknom rovno pred Oberstov koč. Po komandantovom príchode sa už situácia upokojí, pri stole sa všetci pokojne rozprávajú. Trubač sa zatiaľ zhovára s Marou, ktorá sa mu zapáči. V meste sa zatiaľ dejú zvláštne veci, pán podsudca chce dokonca odročiť bál, pretože v meste má nastať sodoma a gomora. Nakoniec sa však rozhodne, že bál sa bude predsa konať.


PANI RAFIKOVÁ

- je krátka poviedka plná okúzľujúcich momentov. Momentov, v ktorých ukáže, akí môžu byť ľudia zloprajní kvôli svojej nevedomosti , momentov plných lásky a prekvapenia.
Dielo Pani Rafiková opisuje prvý život v malom. Zároveň je to dielo, ktoré vždy prekonáva všetky útrapy. Láska je totiž silnejšia ako všetky chýry a dokáže zdolať nepriazeň osudu a všetkých ľudí, aj pani Rafikovú.
Konflikt príbehu vyvoláva pani podsudcová Rafiková, ktorá chce za každú cenu vydať svoju dcéru Milušku za advokáta. No tento muž je už zamilovaný do niekoho iného a pani Rafiková sa nedokáže zmieriť s tým, že nedosiahla, čo si zaumienila. No láska tohto páru je mocnejšia ako pani a aj sama Miluška si nakoniec nájde tú svoju prvú lásku.
Hlavnou postavou diela je pani Rafiková. Je to staršia žena, ale plná života. Žije si tak ako sa jej páči, je cieľavedomá a vždy dosiahne to, čo s zaumieni. Má veľký sklon k núteniu ľudí do vecí, ktoré by inak vôbec nerobili. Niekto by ju možno považoval za zlú a panovačnú, ale ona veľmi nemôže za svoje vlastnosti. V prostredí, v ktorom žije je mnoho podobných ľudí ako ona. Je len taká, akou ju spravilo okolie. Nakoniec však aj ona pochopí, že nemôže a nesmie byť všetko podľa jej vôle. Dostane príučku a tá ju zmení. Nie je teda úplne nenapraviteľná a tak nie je ani vlastne zlá.


Ján Chalupka

- starší brat Sama Chalupku
- je predstaviteľom národnoobrodeneckej liter.
- je slov. klasicistický dramatik
- v dráme rozvinul ideu národného obrodenia
- do dramatickej tvorby uviedol pojem Kocúrkovo – vzťahy ľudí s obmedzenými malomestskými náhľadmi (názormi).
- napísal: Kocúrkovo
Všetko naopak
Trasorítka
Trinásta hodina

Hlavný význam Chalupkovho diela pre slovenskú literatúru je v dráme. Uvedením Chalupkovho Kocúrkova začal Gašpar Fejérpataky – Belopotocký r. 1830 v Liptovskom Mikuláši rad ochotníckych divadelných predstavení, na kt. nadviazali v iných slovenských mestách v 30. a 40. rokoch i v nasledujúcich desaťročiach.
Ján Chalupka tvoril divadelné hry, písal po česky, neskôr písal svoje diela do slovenčiny. Veselohry Chalupku majú kritický charakter. Odohrávajú sa v malomestskom prostredí. Pomocou irónie, satiry a humoru poukazujú na chyby a nedostatky mešťanov. Takýmito chybami boli podľa Chalupku konzervatívnosť, egoizmus, triedna neunavenosť, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo, prospechárstvo a napodobňovanie cudzích vzorov.

Kocúrkovo

-divadelná hra, fraška (3 dejstvá) – druh komédie, jej cieľom je smiech za každú cenu. Humor býva hrubý, nepravdepodobný. Množstvo slovných hračiek, vtipov. Zobrazuje život slovenskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia.
Postavy: čierno – biele charaktery (dobré – zlé), spoločensky rozvrstvené:
zeman – pán z Chudobíc
inteligencia – učiteľ Sloboda
remeselník – majster Tesnošil
študent – Honzík z Tesnošil

Charakteristika postáv:
Pán z Chudobíc – predstaviteľ upadajúceho feudalizmu, zeman, správa sa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale hlási sa k maďarskému národu. Je nevzdelaný, obmedzený, nekriticky obdivuje všetko maďarské, odrodilec. Chce zaviesť v Kocúrkove maďarčinu hoci sám po maďarsky nevie. Dom i dvor má vo veľkom neporiadku, je majetkovo nižšie postavený – čo dokazuje aj jeho meno.
Tesnošil – čižmár, zlý a lakomý remeselník, šetrí tam, kde nemá, odrodilec. Je namyslený, vyvyšuje sa nad ostatnú kocúrkovskú spoločnosť, tým že používa maďarské frázy. Nedáva dôraz na kvalitu svojej práce, čo naznačuje aj jeho meno. Má 2 deti Honzíka a Aničku, ženu Madlenu. Rád sa vychvaľuje, je hlavou rodiny, ale iba oficiálne, lebo aj tak si robia doma všetci čo chcú. Na členoch jeho rodiny Chalupka odkrýva egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo a zlú výchovu detí.
rodina:
Madlena – žena, klebetnica, intrigánka. Chce všetko zariadiť tak, len aby v hanbe nezostali. Je
nevzdelaná, chce aby sa Anička stala rektorkou.
Anička – dcéra, je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo najlepšie.
syn Honzík
Sloboda – učiteľ, národne uvedomelý, hrdý na svoju reč, vzdelaný, do Kocúrkova prináša pokrok, rozhľad, vzdelanie. Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie. Váži si aj maďarčinu.
Kocúrkovo – symbol zmätku, chaos.
Dej
1. dejstvo – v Kocúrkove majú zvoliť nového učiteľa, kandidáti sú dvaja: jeden je neznámy Turčan – učiteľ Sloboda, ktorého podporuje pán z Chudobíc, a kt. by Tesnošil rád videl za zaťa.
2. dejstvo – do Kocúrkova sa vracajú študenti a s nimi aj učiteľ Sloboda, podelia sa aj o posledné jedlo, sú veselí. Prepadnú ich zbojníci, čim autor oživí jánošíkovskú tematiku. Zbojníci im museli dať jesť lebo oni už nemali.
3. dejstvo – do Kocúrkova prichádza učiteľ, ide sa prihlásiť k cirkevnému a škol. inšpektorovi – pán z Chudobíc.
Na konci hry prináša Tesnošil novinu, že učiteľ si berie Ľudmilu za ženu, život v Kocúrkove pokračuje ďalej a Tesnošilovci sa budú vždy obracať tam, odkiaľ vietor zaveje, len aby v hanbe nezostali. Neboli schopní tvoriť nový spôsob života a preto sa snažia napodobňovať vyššie vrstvy. Ich rodiny sa vzdávajú sloven. reči a znetvorujú ju používaním maďarských slov. Ich protikladom je učiteľ Sloboda, je úzko zrastený s ľudovými tradíciami.


Ivan Stodola

Jožko Púčik a jeho kariéra

-satira
-je preložená do viacerých jazykov, podľa toho je natočený film Statočný zlodej, kde hral J. Króner
-je to satirická hra na falošný humanizmus
-hl. postava je Jožko Púčik, ďalej tu vystupuje kolega Rohatý, slečna Vierka a jeho sestra

Hra má 3 dejstvá: I. sa odohráva v elegantnej kancelárii v spoločnosti Humanitas, II. je vo väzení, III. v kancelárii
- Pomáha svojej sestre pri výchove detí a splácal dlžobu po švagrovi, kt. zomrel. Páči sa mu slečna Vierka a on sa s tým zdôverí Rohatému, kt. žiada od neho protislužbu – chcel aby zobral na seba vinu, že zobral 3000,- z pokladnice. Prichádza pani predsedníčka a dáva Jožkovi obálku so 40 000,- a dáva ich do stola. Taktiež si pýta od Jožka tých 3000,-. Peniaze tam nie sú, Rohatý zvalí vinu na Jožka. Predsedníčka sa rozčúli. Do kancelárie príde jeho sestra, kt. je biedne oblečená. Išiel ju vyprevadiť a medzitým Rohatý ukradol zo stola obálku s peniazmi a odišiel. Za chvíľu sa vrátila predsedníčka a chcela späť obálku. Jožko otvára zásuvku, ale tá je prázdna. Tak Púčika zavrú do väzenia.

- Jožko je vo väzení, chcú aby sa rýchlo priznal, neočakávajú od neho pravdu. Jožko je pokojný, lebo vie, že nič nezobral. Príde za ním aj predsedníčka, lebo náplňou spoloč. je starať sa aj o zlodejov. Príde za ním aj pani Kačičková, predsedníčka spolku Benevolencia. Prichádza tam aj jeho sestra elegantne oblečená, ďakuje Jožkovi, že sa za ne obetoval. Dostal jubilejné číslo 3000 a bol zaradení do rubriky zlodejov. Jožko po všetkom sa rozhodne vypovedať.

- posledná časť: sa odohráva v spolku Humanitas, avšak pre príchodom tam Rohatý vráti tie peniaze. Vypočúvajú aj iných zamest. a výpovede sú v prospech Púčika. Jožko si začne pri výpovedi vymýšľať, že mal rodičov alkohol., že bol bitkár, prizná sa ku krádeži a keď sa spýtajú, kde sú peniaze, povedal, že všetky prehýril. Sudca mu sľúbil menší trest, ale obálka sa už našla. Nechápal ako sa to mohlo stať. Rohatý si vymyslí príhodu v zámene obálok. Príde tam aj pani Kačičková a ponúka mu prácu v ich spolku. Keď sa ho Vierka spýtala, prečo klamal, Jožko povedal, že chcel urobiť kariéru.