Jules Verne
Cesta do stredu zeme

Vydavateľstvo: Mladé letá
Rok vydania: 1972
Počet kapitol: 45
Počet strán: 196

Hlavné postavy: Otto Lidenbrock, Axel (rozprávač), Hans Bjelke.
Vedľajšie postavy: Graüben, Marta, Pán Thompson, Barón Trampe, Pán Finsen, Pán Pictursson, Pán Fridriksson, Doktor Hyaltalin, Bjarne.

Dej: Jedného dňa priniesol profesor Lidenbrock knihu, ktorú objavil v skliepku žida Hevélia. Kniha mala názov Heims Kringla a napísal ju islandský spisovateľ Snorre Turlesona. Kniha bola napísaná runami a keďže Axel nevedel čo to runy sú, tak mu jeho strýko dal malú prednášku. Na konci tejto prednášky z knihy nečakane vypadol akýsi pergamen. Keď si ho profesor obzrel, zistil, že je napísaný starou islandčinou. Tento text bol zašifrovaný a tak sa ho profesor Lidenbrock snažil rozlúštiť. Do tejto činnosti bol tak zapálený, že odmietol aj obedovať. Marta a Axel už tušili, že ak to profesor Lidenbrock nerozlúšti, tak ich čaká dlhý pôst. Keď sa do toho pergamenu profesor lepšie pozrel, narazil na dvojité M. a tak zistil, že medzi knihou a pergamenom leží dvesto rokov. Profesorovi vŕtalo v hlave, že kto ten pergamen napísal, keď zrazu narazil na machuľu. Machuľu podrobnejšie preskúmal a zistil, že je to meno presláveného islandského učenca Arneho Saknussemma. V tom profesora napadlo, že na ten pergamen mohol Arne Saknussemm poznačiť nejaký fantastický objav. Toto vyvolalo v profesorovi veľké vzrušenie až povedal: ,,Nech nejem a nespím, kým sa nezmocním tajomstva tohto dokumentu, kým ho nerozlúštim!´´ Martinine a Axelove predtuchy sa splnili.

Najprv sa snažili zistiť o aký jazyk sa jedná. Z pomeru samohlások a spoluhlások profesor usúdil, že sa jedná o južný jazyk. Keďže všetko čo profesor diktoval Axelovi nedávalo žiadny zmysel, tak profesor odišiel von. Marta a Axel si už mysleli, že tam všetci pomrú od hladu. Axel stále musel myslieť na ten pergamen a tak si ho zobral a len tak sa naňho pozeral. Hľadal v ňom latinské slová, ale keď si ich dal dokopy, tak mu nedávali žiadny zmysel. Axelovi bolo z toľkého rozmýšľania horúco a tak sa začal ovievať tým pergamenom. Pri kmitaní objavil dve latinské slová craterem a terrestre. V tom zistil, že našiel dešifrujúci kľúč. Axel pomocou tohto jednoduchého kľúča plynule prečítal to tajomstvo. Avšak zmocnila sa ho hrôza keď dočítal. Bol veľmi nervózny z toho čo sa z toho pergamenu dozvedel a tak ho chcel spáliť. Už ho šiel hodiť do kozuba keď vtom sa vrátil strýko. Ako Axel predpokladal strýko si hneď sadol za stôl a snažil sa odšifrovať pergamen. Strýko už tri hodiny pracoval bez toho že by niečo povedal. Strýko už nemal energiu ale napriek tomu nevečeral. Axel šiel spať a keď sa ráno zobudil, tak zistil, že strýko stále sedel nad robotou.

Axel strýka veľmi ľutoval ale aj tak mu neprezradil šifrovací kľúč. Marta chcela ísť nakúpiť potraviny na trh, ale zistila, že dvere sú zamknuté a kľúč od nich mal len profesor. Marta a Axel vedeli, že kvôli profesorovi budú musieť hladovať, lebo sa to už raz stalo. Axel sa rozhodol, že bude hlad ignorovať ale neskôr si to rozmyslel a šiel strýkovi povedať to veľké tajomstvo. Strýko zo začiatku Axela nevnímal, ale potom si ho všimol a Axel mu vysvetlil ako pergamen Arne Saknussemm zašifroval. Profesor tomu spočiatku neveril ale potom sa mu ,,vyjasnilo´´. Keď sa tak stalo, celkom plynule začal čítať text latinčinou. Text opisoval cestu do stredu zeme. Keď tento text strýko dočítal tak sa začal tešiť ako malý. Neskôr povedal Axelovi aby zbalil kufre. Martu poslal pripraviť obed. Po obede sa Strýko začal zhovárať s Axelom o tej ceste. Axel bol z toho zhrozený a tak začal strýkovi proti argumentovať.

Axel vedel, že mnohí vedci tvrdia, že zemské jadro je tekuté, ale to mu strýko vyvrátil tým, že ak by to tak bolo, tak by tekutá hmota v strede zemegule podliehala príťažlivosti Mesiaca, čo by bolo príčinou pravidelne opakujúcich sa zemetrasení. Strýko k tomu ešte vysvetlil Hamphryho pokus, ktorý taktiež vyvracia teóriu o žeravom zemskom jadre. Axel sa ešte bál toho, že tam dole by mohla byť veľká tma. Strýko ale povedal, že tam môžu rátať so svetelnými elektrickými javmi a tiež, že vplyvom vysokého tlaku tam budú svetielkovať mnohé plyny. Strýko ešte povedal Axelovi, aby o tejto výprave nikomu nepovedal, lebo sa bál, že by ich mohol niekto predbehnúť. Axel sa šiel poprechádzať von,kde stretol jeho milovanú Graüben. Axel jej všetko vyrozprával a keď skončil, tak ona ho v tej ceste iba podporovala. Keď obaja prišli domov, tak Axela strýko iba naháňal s balením kufrov a vtedy Axel pochopil, že to jeho strýko myslí smrteľne vážne. Axel šiel spať a všade okolo neho bolo samé náradie.

Ráno Axela zobudila Graüben. Keďže prežil zlú noc hneď sa šiel pozrieť do zrkadla, ale na jeho prekvapenie vyzeral celkom dobre. Axel sa čudoval načo sa tak ponáhľať keď bol ešte iba 26. máj a tieň Scaratisu im mal ukazovať cestu až v posledných júnových dňoch. Strýko mu ale vysvetlil, že ich čaká ťažká cesta po Islande. Marta bola zo všetkého zmätená a tak sa spýtala Axela kam to vlastne idú a Axel prstom naznačil dole, do zeme. Axel sa ráno zobudil strašne vyčerpaný. O pol šiestej prišlo auto, ktoré ich malo odviezť na vlakovú stanicu do Altony. O chvíľu už na ňom bolo naložené všetko náradie. Strýko Graüben zveril dom a potom sa rozlúčili pričom Graüben plakala. Potom pohonič pošibal po koňoch a tie vyrazili smerom do Altony. O pol siedmej voz zastal pred stanicou, batožinu im vyložili do vozňa a už mohli ísť. Vlak o tri hodini zastal v Kieli a tam ešte deň čakali na parník Elleonora. Elleonora vyštartovala o štvrť na jedenásť. O siedmej ráno pristáli v Kärsöre a tu z lode prestúpili znovu na vlak. O desiatej predpoludním došli do Kodane. Batožinu im naložili do drožky, ktorou sa odviezli do hotela. Keď sa poumývali a prezliekli strýko čistou dánčinou poprosil hotelového vrátnika, aby im ukázal cestu do Múzea starovekého severu.