referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Jozef Miloslav Hurban
Dátum pridania: 10.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nikusha12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 382
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 26.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 44m 50s
Pomalé čítanie: 67m 15s
 

"MY SME SLOVENČINOU
CHCELI POZDVIHNÚŤ
TEN ÚBOHÝ
NÁROD SLOVENSKÝ"

Jozef Miloslav Hurban


Životopis

ThDr. Jozef Miloslav Hurban
(* 1817 Beckov — † 1888 Hlboké)

- jeden z autorov Žiadostí slovenského národa, predseda SNR, prozaik, básnik, redaktor, vydavateľ, historik, politik, programátor a organizátor slovenského buržoázneho hnutia, osvetový pracovník

Narodil sa 19.3.1817 v rodine evanjelického farára Pavla Urbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Roku 1826 odišiel do Trenčína, kde absolvoval štyri triedy latinskej školy. Keď roku 1830 prišiel študovať na bratislavské evanjelické lýceum, zväčša sa pohyboval v spoločnosti maďarských študentov. Keď v roku 1835 vstúpil medzi slovenských študentov, oznámil sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie a už v roku 1836 sa stal jedným z najhorlivejších členov Spoločnosti učencov reči a literatúry československej.

Zapojil sa do činnosti študentského spolku slovenskej romantickej generácie a stal sa stúpencom kollárovského slavizmu. Na výlete bratislavskej slovenskej mládeže na Devín 24. apríla 1836 prijal slovanské meno Miloslav a používal ho dôsledne po celý život. Keď bol v školskom roku 1837/38 pri Ústave reči a literatúry československej utvorený tzv. korešpondenčný odbor, Hurban sa stal jeho dopisovateľom. Roku 1839 sa stal zapisovateľom, okrem toho vybavoval všetku korešpondenciu Ústavu a staral sa o hmotné veci alumnea. Bol aj iniciátorom založenia cestovateľského spolku, ktorý mal v praxi napomáhať Kollárovu ideu slovanskej vzájomnosti. Sám precestoval Slovensko, v roku 1839 aj Čechy a Moravu a výsledky cesty zachytil v knižne vydanom cestopise. A v tom istom roku ho prijali aj do tajného spolku Vzájomnosť.

Po skončení lýcea chcel študovať v Nemecku, ale pre nedostatok prostriedkov musel prijať kňazské miesto. 11. júna 1840 sa stal evanjelickým kaplánom v Brezovej pod Bradlom. Popri rozsiahlych pastoračných povinnostiach začal vyvíjať činnosť aj na poli cirkevno-politickom, venoval sa osvetovej práci, navštevoval okolité obce, pomáhal pri organizovaní ochotníckeho divadla a v apríli 1841 založil nedeľnú školu a po nej i spolok miernosti, ale zároveň neustále publikoval a spoluorganizoval rôzne podujatia slovenského národného hnutia. Od r. 1840 začal pripravovať nový literárny almanach, ktorý pod názvom Nitra vyšiel r. 1842. Po trojročnom pôsobení na Brezovej sa stal v júni 1843 farárom v Hlbokom. Tu pokračoval v osvetovej a ľudovýchovnej práci i vo vydávaní almanachu Nitra, ktorého druhý ročník (1844) bol prvou knihou vytlačenou v spisovnej slovenčine. Roku 1846 začal vydávať aj Slovenskje Pohladi na vedi, umeňja a literatúru.

Za jeho pôsobenia v Brezovej pod Bradlom a Hlbokom sa stal podjavorinský kraj centrom národnooslobodzovacieho hnutia a taktiež centrom jeho boja proti feudalizmu, útlaku zo strany Maďarov či boja za spoločenskú emancipáciu Slovákov.V predrevolučnom období sa naplno rozvinula aj Hurbanova vlastná literárna tvorba. Popri nej sa venoval i cirkevnej a publicistickej činnosti. Jej hlavným zmyslom bol boj proti Únii, t. j. proti zjednoteniu slovenských evanjelikov s maďarskými kalvínmi. Napísal ostrý polemický spis Unia čili spojení Lutheránů s Kalvíny v Uhrách (1845), v ktorom argumentuje proti Únii síce dôvodmi nábožensko-mravoučnými, ale jeho podstatou je úsilie nedopustiť majorizáciu slovenskej evanjelickej menšiny maďarskou kalvínskou väčšinou. Jeho verejná činnosť vrcholila v revolučných rokoch 1848-49. Už v marci 1848 ho na "jozefovskej" schôdzke v Hlbokom poverili, aby vypracoval "príhlas" k národu. Koncom marca a začiatkom apríla sa odobral do Viedne, aby sa poradil so zástupcami ostatných Slovanov.

Po návrate rečnil na veľkých ľudových zhromaždeniach na Myjave, Brezovej a i. Na Brezovej boli zostavené i tzv. "Nitrianske žiadosti", ktoré sa však v stoličnom výbore nepresadili. 5. mája sa vybral do Liptovského Mikuláša, kde sa stal jedným z osnovateľov Žiadosti slovenského národa, ktoré v tom čase predstavovali vrchol politického programu slovenského národného hnutia. Pri verejnom vyhlasovaní Žiadosti 11. mája Hurban vykladal jednotlivé body. Keď maďarská vláda vydala na Hurbana, Štúra a Hodžu zatykač, skrýval sa u švagra Daniela Slobodu na Rusave, odtiaľ šiel na Slovanský zjazd do Prahy, kde rečnil i bojoval na barikádach. Cestu k splneniu slovenských požiadaviek videl už len v ozbrojenom povstaní. Šiel do Chorvátska a neskôr do Srbska, odkiaľ však naďalej pracoval na podpore slovenského revolučného hnutia. Hurban bol publicistom týchto revolučných rokov (vydal revolučno-mobilizačnú báseň Bije zvon slobody! a ako ohlas na revolučný program báseň Bratia Slováci. V rokoch 1848 – 1849 sa tiež stal predsedom prvého slovenského národnopolitického orgánu, Slovenskej národnej rady a hlavnou postavou podjavorinského revolučného hnutia.

Po páde Bachovho absolutizmu koncom 50. rokov sa Hurban mohol vrátiť na svoju faru až v máji 1850 a začal sa znovu aktívne zapájať do národnej politiky a tiež do literatúry. Roku 1851 obnovil vydávanie Slovenských pohľadov a roku 1853 vydal 3. ročník almanachu Nitra s novelou Slovenskí žiaci. V 60. rokoch opäť rástla jeho verejná aktivita. Hoci v memorandovom období už nepatril medzi vodcov slovenského národa a jeho odboja, ešte stále sa významne zúčastňoval všetkých národných podujatí. V

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.