Ernest Hemingway - Starec a more


Ernest Hemingway sa narodil sa 21. júla 1899 v štáte Illiois v rodine lekára. Po absolvovaní strednej školy sa stal novinárom. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrúda Steinová nazvala stratenou generáciou. Zaraďuje sa do obdobia svetovej medzivojnovej literatúry. Za svoj život napísal len niekoľko diel, napr. Zbierky Tri poviedky a desať básní, V našich časoch, 49 poviedok, romány Jarné riavy , Slnko aj vychádza, Zbohom zbraniam, Smrť popoludní, Komu zvonia do hrobu a slávnu novelu Starec a more (1952).

Táto novela sa pokladá za vrchol jeho tvorby a v roku 1954 dostal za ňu Nobelovu cenu. Je to príbeh podľa skutočnej udalosti o starom mužovi, Santiagovi, a o jeho čistej láske k moru. Témou diela sú životné osudy starého rybára Santiaga. Ideou je hlavná myšlienka : " Človeka možno zahubiť, ale nie poraziť. " str. 95 Ako Hemingway poukazuje , človek dokáže zvíťaziť sám nad sebou svojou pevnou vôľou a neochvejnou vytrvalosťou. Posledné roky života prežil Hemingway na Kube. Depresia ho v roku 1961 dohnala až k samovražde

Celá novela Starec a more zachytáva určitú časť starcovho (Santiagovho) života. Santiago „Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili široké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny miernej kožnej rakoviny od slnečných lúčov, odrážajúcich sa od hladiny tropického mora. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými ranami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy však neboli čerstvé. Boli také staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru ani slychu. Okrem očí farby mora, veselých a nepokorených, všetko na ňom bolo staré.“ Str. 9 Mal veľmi pevnú a vytrvalú vôľu, vôľu, ktorú nemá nik. „Možno ani nie som taký silný ako sa nazdávaš,“ povedal starec. „Ovládam však všelijaké fígle a mám pevnú vôľu.“ str. 22 Bol až zidealizovane srdečný, dobroprajný, láskavý, milý, trpezlivý. Nezlomná vytrvalosť, veľká viera v seba, húževnaté odhodlanie vytrvať v boji- to boli jeho najväčšie prednosti. Mal rád presnosť „Ja však nimi vždy narábam presne, pomyslel si . Ibaže šťastie ma akosi opustilo. Lež – ktohovie? Azda dnes sa na mňa usmeje. Deň sa dňu nepodobá. Isteže je lepši mať šťastie. Ale uprednostňujem presnosť. A ak ma raz šťastie navštívi, aspoň som sa naň pripravil.“

Str. 30, nebál sa sám čeliť osudu. Za mnohé roky rybárčenia nezanevrel na svoje remeslo, naopak, aj po 84 dňoch neúspechu sa stále tešil na more, doslova bolo jeho životná láska „V duchu oslovoval vždy more v ženskom rode, teda ako la mar, tak to totiž robia Španieli, veď ho milujú.“ Str. 27 „More je láskavé a prekrásne.“ Str. 27 . Jeho neoblomná nádej a duševná sila ho nakoniec skoro pripravili o život, on však vytrval a prekonal sám seba. Mal veľmi rád chlapca Monolina, jeho jediného priateľa. Chlapec Manolin bol ohľaduplný, starostlivý, ochotný, mladý chlapec, ktorý, podobne ako starec Santiago, bol chudobný. Pomáhal starcovi ako sa len dalo, častokrát spolu chodili rybárčiť. Santiago ho veľa ráz spomínal, keď bol sám na opustenej lodi v strede mora „Škoda, že nemám so sebou chlapca“ str. 52 Bol jeho pomocou a oporou.

Prozaická novela Starec a more je kratučké nečlenité dielo, má jednoliate rozprávanie. Jednoduchá dejová línia sa dá ľahko pochopiť, celý dej sa odohráva na mori a pobreží. Časté sú dialógy, no i Santiagove monológy. Dielo je písané ľahkou zrozumiteľnou rečou. Slovná zásoba je pestrá – použité sú tu expresívne slová ( útlučké, drobnučké vtáčiky), prirovnania („Celá sa zdvihla z vody a potom sa hladko vnorila ako skokan“ str. 58), epitetá, metafory („slnko zamak vystúpilo z mora“ str. 29). Použitý personálny typ rozprávača, rozprávací slohový postup, publicistický štýl.

Pre Hemingwejovu tvorbu sú charakteristický zdatní hrdinovia, čo Santiago, aj napriek svojej starobe, určite bol „Len či máte dosť sily na veľké rybisko ?“ „Nazdávam sa, že mám.“ Str. 14 Sú zobrazený v krajných situáciách – Santiago bol sám niekoľko dní na šírom mori a len s vypätím všetkých síl sa vrátil domov. V tomto diele je použitý jednoduchý rozprávačský štýl, ktorý je charakteristický pre Hemingwejovu tvorbu. Tak isto aj vnútorné monológy. Využil teóriu ľadovca – nenapísal všetky vlastnosti Santiaga priamo, nechal, aby si sám čitateľ vyvodil z jeho správania jeho vnútorné vlastnosti. Vidieť tu i pozitívny vzťah k prírode „More je láskavé a prekrásne.“ Str. 27

Dlho som sa tešila na prečítanie tohto diela, pretože názory naň sa výrazne líšia. Jedni tvrdia, že to je veľmi nudné dielo, iní, naopak, že to je veľmi hodnotné a kvalitné dielo. Osobne sa prikláňam k druhému názoru, starcova vytrvalosť a odhodlanosť ísť sa svojim cieľom je viac než obdivuhodná. Síce prehral nad prírodou, neprehral nad sebou. Našiel svoju vysnívanú rybu a pobil sa o ňu do poslednej kvapky sily. „Nože sa vzchop, hlava, povedal tak tíško, že to takmer sám nepočul. Vzchop sa!“ str. 85 Nakoniec nič neostalo z jeho ryby „Na chvíľu sa zastavil, obzrel sa dozadu a vo svetle pouličnej lampy uvidel veľkolepý chvost jeho ryby, ktorý vysoko prečnieval ponad kormu. Videl bielu, obnaženú líniu jej chrbtice a tmavú masu hlavy s vytrčeným mečom a medzi tým prázdny priestor.“ Str. 111 , bol však na seba pyšný, pretože dokázal premôcť prírodu a tak uskutočniť svoj najväčší sen. Mohol sa mnohokrát otočiť, dať rybe pokoj a tak uľahčiť svoje trápenie- on však vytrval a nevzdal to. Je to prehra ľudskej slabosti a výhra ľudského snaženia. „Veď človeka nestvorili pre prehry,“ povedal. „Možno ho zahubiť, ale nie poraziť. Str. 95

Dej sa odohráva prevažne na mori. Starec už osemdesiaty štvrtý deň rybárčil na mori, no nechytil ani len rybku. Prvých štyridsať dní s ním chodil na more chlapec Manolin, no keďže nechytil ani len rybku, rodičia chlapcovi zakázali chodiť so starcom rybárčiť. Starec sa raz vydal na more a na návnadu sa mu chytila obrovská ryba. Tiahla ho ďaleko od brehu. Po troch dňoch sa ryba unavila a nastal čas súboja. Bojoval s ňou veľmi dlho. Po dni a noci ryba stále vzdorovala. Starec bol unavený, hladný, smädný, no nevzdával sa. Rybu nakoniec skolil harpúnou a priviazal ju ku bárke. Krv, ktorá tiekla s poranenej ryby, prilákala žraloky. Prvý z ryby odkusol len kúsok ryby a zohavil ju. Prvého žraloka starec skolil no ďalších už nestačil so silami. Ku brehu priplával len s kostrou ryby.. Zviazal sťažeň, prehodil si ho cez rameno a pomaly odkráčal do chatrče. Cestou si musel párkrát sadnúť a oddýchnuť si. Ráno sa na neho prišiel pozrieť chlapec, uvidel jeho ruky a rozplakal sa. Rozbehol sa na terasu a opýtal si kávu. Cestou stretol pri starcovej bárke ľudí, ktorý merali starcovu rybu, a pýtali sa na starca. Starec počkal pokiaľ sa starec nezobudil a potom mu dal kávu povedal mu aby sa vyliečil. Potom starec zaspal a snívalo sa mu o levoch.