Existencionalizmus v diela Múr

Jean Paul Sartre sa narodil v roku 1905 v Paríži. Hlavný predstaviteľ literárneho existencializmu, filozof, publicista, prozaik a dramatik – hlásal, že literatúra má byť angažovaná a slobodná – má byť pre ľudstvo pozitívnym ideálom. Už v mladosti písal fantastické poviedky a po drobnejších spisoch o predstavivosti a citoch nasledovalo prvé z jeho ťažiskových diel Bytie a ničota. Zastával ľavicové, nekomunistické postoje a vyznával nekompromisnú intelektuálnu angažovanosť. Vyštudoval filozofiu v Berlíne a pôsobil ako stredoškolský profesor. Zomrel v roku 1980.

Diela

Svoje filozofické náhľady Sartre najskôr prezentoval v diele Bytie a ničota a v románe Hnus. V drámach Muchy a S vylúčením verejnosti sa zamýšľal nad problémom pravej a nepravej slobody, falošného a skutočného vedomia. Ďalšie Sartrove drámy: Nepochovaní, Úctivá pobehlica, Nekrassov, Diabol a pánboh


V zbierke poviedok Múr autor zobrazil výnimočných ľudí, ktorí sa uzatvárajú do seba. Pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie, ale aj protestu proti morálke spoločnosti stavajú „múr“ medzi sebou a okolitým svetom. V zbierke Múr Sartre ilustruje hlavné myšlienky svojej existencialistickej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a problémy slobody voľby. Hlavným hrdinom rovnomennej poviedky Múr je Pablo Ibieta, ktorý vo väzení čaká na smrť. Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny. Pablo je zúfalý z blízkej smrti, neskôr sa vyrovnáva s rozsudkom, je pripravený zomrieť. Dostane však ešte príležitosť zachrániť sa, ak prezradí miesto, kde sa skrýva revolucionár Ramon Gris. Pablo miesto nepozná a ani nie je ochotný ho prezradiť, zo žartu však povie, že na cintoríne. Ramon sa skutočne na cintoríne skrýval a tak Pablo spôsobí jeho smrť. Jeho sloboda sa stáva absurdnou.

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka

Chronotop: fašistické väzenie v Španielsku počas občianskej vojny

Téma: pohľad do vnútorného sveta hlavnej postavy niekoľko hodín pred smrťou, zamyslenie sa nad zmyslom života
- idea: cena života jedného človeka nie je vyššia ako druhého
Kompozícia: jednoduchá, reťazová, striedanie dialógov a úvah hlavnej postavy

Architektonika: poviedka nie je rozčlenená, tvorí jeden súvislý celok


Znaky tvorby

Hlavní hrdinovia sú vyčlenení so spoločnosti, alebo sa oni sami vyčleňujú. Symbolicky stavajú medzi seba a spoločnosť múr. Izolujú sa a nechcú žiť podľa meštiackych predstáv, chcú žiť podľa vlastných. Autori zobrazujú človeka ako izolovaného jedinca, ktorý nie je spokojný sám zo sebou ani so spoločnosťou. Je to jedinec, ktorý nevie komunikovať so spoločnosťou. Pochybujú, že človek si je schopný svoj vlastný osud riadiť dám. Ľudia sú manipulovaní, kladú si otázku či život má zmysel. Tragický dej – život je absurdný a nezmyselný.

-odmieta Boha, boží plán
-človek je sám slobodný
-spoločnosť je nepriateľ človeka, núti ho robiť daj veci ktoré on sám nechce
-psychika, vnútro postáv
-hrdinovia na okraji spoločnosti
-hrdinovia častokrat v hraničnych situáciách


Citáty:

„mal som s ním správne mať súcit, ale súcit sa mi protivý. Joan mi bol skôr odporný“ str. 8
„ mal strašný strach, že bude trpieť, na nič iného nemyslel: patrillo to k jeho mladosti. Ja som na to už moc nemyslel,a nepotil som sa preto, , žeby som sa bál utrpenia“ str. 11
„Ale teraz vo mne obloha nič nevyvoláva, akokoľvek som sa chcel hore dívať „str. 11
„Stane sa s nami niečo, čo nie sme schopný pochopiť.“ Str12
„Ja uz cítim rany, uz hodiny mam bolesti v hlave a v krku. Nie skutočné bolesti, toto je horšie“ sú to bolesti, ktoré ucítim zajtra ráno.“ Str 12
„Bol som prirodzene toho istého názoru jako on, všetko, čo hovoril, som mohol hovoriť sa“ nie je predsa prirodzené umrieť. A od tej chíľe, čo som sa umrieť chystal, nič sa ni už nezdalo prirodzené…“ str 13
„ Cítil som sa unavený a zároveň podráždený, Nechcel som už myslieť na to, čo bude za úsvitu, na smrť. Nemalo to zmysel, narazzil by som len na slovo alebo prázdnotu. „ str. 14
„… ako Lčne som sa náhlil za šťastím, za ženami, za slobodou. Na čo?“ str. 15
„Život bol predo mňou, uzatvorený, zapečatený, ako vreco (pytel), a predsa všetko, čo je vo vnútri nie je ukončené.“ Str. 15
„Keď som stratil ilúzie večnosti, je úplne rovnaké čakať niekoľko hodín alebo nikoĺko rokov.“ Str. 16