FRANTIŠEK ŠVANTNER - Nevesta hôľ


Hlavné postavy:

• Libor – mladý hájnik, miluje prírodu, pracovitý, čestný, je zamilovaný do Zuny, rád si vypije, spočiatku rozmýšľa racionálne, ale postupne je stále viac pripútavaný k prírode, stáva sa samotárom, ktorý sa rozpráva so stromami a zvieratami
• Zuna – napoly mýtická postava, je to dcéra slepého mlynára, dieťa prírody, nepoznáme jej minulosť, Liborova detská láska, je krásna, všetci po nej túžia, je považovaná za dievča voľných mravov, je živelná a záhadná, neskôr v nej prevládnu živočíšne pudy a ujde do hôr
• Tavo – polomýtická, tajomná postava, škuľavý a ryšavý boh ožranov, bývalý námorník, teraz je uhliarom, je mocný, večne špinavý a smradľavý, bezbožný,často sa opíja do nemoty, ako jediný verí v Zuninu nevinnosť, skamaráti sa s Liborom
• krčmár Weinhold – realistická postava, je podlízavý, vypočítavý, túži po bohatstve a majetku, preto sa usiluje získať Zunu
• On (,,ten z Kotliska”) – najtajomnejšia postava diela, pradávny duch hôr, všetci sa ho boja, sídli vysoko v horách, v mieste zvanom Kotlisko, kde sa nikto neodváži vstúpiť, má schopnosť meniť svoje podoby, vystupuje v podobe vlkolaka, vlka, tuláka, vojaka a napokon nahého človeka

Dej:

1.časť
Libor sa vracia do rodnej dediny, aby nastúpil na miesto hájnika. Dúfal, že nájde lásku z detstva, mlynárovú dcéru Zunu. Predstavuje si, aká asi teraz je a túži sa s ňou stretnúť. Liborov návrat je v dedine veľkou udalosťou. Pre dedinčanov je ,,niekto”, lebo žil v meste a teraz nastupuje na čestné miesto hájnika. Libor zisťuje, že ľudia tu veria poverám o vlčom mužovi z Kotliska, z ktorého majú strach. Predstavuje stelesnenie démonického netvora, pradávneho ducha hôr, ktorému je podriadený život obyvateľov dediny i okolitých hôr.

Čoskoro sa Libor stretáva so Zunou, po ktorej túžia všetci chlapi v dedine. Dozvie sa aj to, že o Zunu má záujem krčmár Weinhold, ale nie z úprimnej lásky, ale z čisto zištných dôvodov. Ide mu len o majetok, ktorý by získal ženbou po starom mlynárovi. Libor sa pri popíjaní v krčme zoznámi s tajomným uhliarom Tavom, ktorý má tiež záujem o Zunu. Neskôr mu v alkoholovom opojení prezradí, že si ju zajednal už pred jej narodením ako odmenu za to, že pomohol jej matke zbaviť sa mŕtvol 4 ruských kniežat, ktorých zabila, aby ,,splatila daň vlasti”. Libora opantá zlosť, lebo si čoraz viac uvedomuje, čo k Zune cíti. Od teraz sa začína realita prelínať so snom, fantáziou a neskutočnom. Libor sa dostáva do kontaktu s prírodou. Začne sa stretávať so Zunou vo svojom svete halucinácii a preludov. Raz v noci za ním Zuna príde do jeho chatrče, pripravená na naplnenie ich lásky, ale Libor, očarený jej nevinnosťou, nechce poškvrniť jej čistotu, až kým sa nepresvedčí o úprimnosti jej citov. Toto stretnutie sa odohráva medzi snom a realitou, ani sám hrdina nevie, či sa to naozaj odohralo, alebo to bol len výplod jeho fantázie.

1. časť vrcholí Liborovým ľúbostným opojením zmyslov. Zrazu zaznel výstrel z pušky, kt. mu skoro vzal život. Zachránilo ho zaerdžanie jeho koňa Eguša, ktorý ho sprevádza po jeho potulkách prírodou.

2.časť
Libor trávi so Zunou čoraz viac času, dokonca začína zanedbávať aj svoje hájnicke povinnosti. Po prvý krát sa stretáva so svojím protivníkom, samotárskym vlkom, ktorý je vlastne jedným z prevtelení ,,toho z Kotliska”. Nájde Zunu v divom boji s týmto podivným zvieraťom, tam sa prejaví jej živelnosť a živočíšnosť. Potom odchádza na služobnú cestu, kde mu Zuna vo sne prezradí, že je v moci veľkého ducha týchto hôr. Následne sa mu Zuna začne vyhýbať, správa sa k nemu chladne a Libor začne pociťovať zvláštny nepokoj, pocit ťarchy z neznámeho nepriateľa. Neskôr sa stretáva s tulákom, ktorý je len ďalšou z podôb horského ducha. Libor sa ho rozhodne zabiť lebo stojí medzi ním a Zunou. Zabíja vlka, ten síce zahynie, ale vyburcuje proti Liborovi všetky temné bytosti v podobe prírodných živlov. Tie útočia proti hrdinovi aj na mýtických zásnubách Zuny s Tavom, kt. nadobúda podobu Paroma, vládcu nespútaného pohanského sveta. Libor zapíja svoj žiaľ a v jednej chvíli sa neovládne a vrazí Tavovi do tváre fľašu.

2. časť končí smrťou jeho koňa Eguša, ktorý zahynie v požiari. Touto stratou začína vnútorná kríza hrdinu, jeho halucinácie už nie sú len snom, ale stávajú sa jeho chorobou a posadnutosťou.

3.časť
Do dediny prichádzajú žandári, aby vyšetrili príčiny požiaru. Libor je obvinený z nedbalosti a neskôr prepustený zo služby. Medzitým sa dostáva do čoraz hlbšieho stavu psychickej depresie, nedokáže prekonať žiaľ z toho, že ho Zuna odvrhla. Chce sa však stretnúť so svojím protivníkom, prenasleduje ho, je ním taký posadnutý, že s ním vo svojej mysli vedie rozhovory. Dozvedá sa, že Wienhold Zunu prinútil, aby sa za neho vydala, lebo inak prezradí vojaka, s ktorým sa tajne stretávala, a ktorý unikal spravodlivosti. V deň svadby však Zuna zmizla a v mlyne našli spálené pozostatky starého mlynára. Takto sa mu vraj pomstil diabol z Kotliska v podobe vojaka za to, že ho udal žandárom. V dedine vypukne panika, všetci obyvatelia hôr aj so svojím statkom odtiaľ ujdú s predtuchou blížiacej sa pohromy. Na dedinu sa valia obrovské tmavé mračná, ktoré si ľudia vysvetľujú ako hnev prírodných živlov v podobe veľkého ducha hôr. Libor sa vydáva v ústrety besneniu živlov, v ktorom sa sám dostáva na ich úroveň a stáva sa súčasťou prírody. Tu stretáva Tava, ktorý ho zavedie k Zune – tú nachádzajú v milostnom ošiali s akýmsi nahým človekom, ktorý predstavuje poslednú inkarnáciu vlkolaka. Zuna ho napokon v pomätení zmyslov zabije a utečie do hôr. Libor si uvedomí, že boj s mocným duchom hôr nikdy nevyhrá, že Zuna mu nikdy nepatrila a odchádza do iného kraja.

Charakteristika diela:
-vrcholné dielo prózy naturizmu
-autor poukazuje na spolužitie človeka s prírodou
-základom príbehu je hľadanie soka a pokusy o jeho odstránenie
-príbeh rozpráva mladý hájnik Libor
-dedinčania sú reálne postavy
-postavy sú živelné, pudové a tajomné, často konajú pod vplyvom silných emócií, v afekte
-dôraz je kladený nie na dej, ale na vnútorné prežívanie postáv
-v diele nachádzame vnútorný monológ
-príroda sa bráni a vyberá si aj nevinné obete