On však dovolil pochovať iba Eteokla, proti čomu sa vzbúri ich sestra Antigona a rozhodne sa pochovať i Polyneika(toto všetko bolo v prológu). Antigonu však prichytia a Kreón ju odsúdi na smrť. Proti tomuto rozhodnutiu sa postavil jeho syn Haimón, Antigonin snúbenec. Napriek tomu Antigonu pochovajú za živa. Až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí(hovorí, že udalosti vyvolali hnev bohov, Kreón dostáva strach), aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal sa oslobodiť Antigonu. Prichádzajú však neskoro, Antigona sa stihla obesiť. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka. Kreón prosí bohov aby umrel, náčelník zboru mu povie, že jeho osud ešte nie je naplnený. Posolstvom hry je, že človek sa má chovať rozvážne, nesmie urážať bohov, ak to urobí, bude potrestaný.

Dielo: Kráľ Oidipus
Je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoločenského života. Je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia.

Autor: AISCHILOS
(525-456 pred n.l.)

Dielo: Pripútaný Prometeus
Hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu, ktorý povzniesol ľudstvo ku kultúrnemu životu.
Dielo: Orestea

Autor: EURIPIDES

Dielo: Médea
Ifigénia v Tauride
Trójanky

Autor: ARISTOFANES
-písal komédie

Dielo: Oblaky
Jazci
Lysistrata
Ženský snem

V grécku sa rozvíjala takisto filozofia, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli Sokrates, Platón a Aristoteles.



Rímska literatúra
(3.stor. pred n.l. – 5.stor. n.l.)


Dejiny rímskej literatúry sa začínajú odvíjať v čase, keď už gr. literatúra prekvitala. Prakticky všetko prevzala z gr. literatúry. Okrem literatúry sa tu ďalej rozvíjalo rečníctvo a historiografia. Preto hovoríme, že rímska literatúra je mladšou sestrou gr. literatúry.

Medzi prvých najvýznamnejších rímskych dramatikov sa zaraďuje Titus Maccius Plautus.

Autor: TITUS MACCIUS PLAUTUS
Bol autorom, hercom a režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií, zrejme všetky, ktoré napísal. Námety na svoje hry čerpal z každodenného života, no ich dej sa odohrával v gr. prostredí, najčastejšie v Aténach.

Dielo: Komédia o hrnci
Pseudolus
Chvastavý vojak

Na rozvoj rímskej epiky mala osobitný vplyv intenzita spoločenského a politického života v starovekom Ríme. Začal sa pozvolný vzostup rečníctva a dejepisectva.