Bohovia majú aj ľudské vlastnosti, ale človek je im podriadený a bezmocný voči ich rozhodnutiu
V stredovekej literatúre bola ústredným hrdinom idealizovaná postava bojovníka, šľachtica, rytiera a svätca so všetkými tradičnými cnosťami(Tristan a Izolda, Pieseň o Rolandovi..).
Humanizmus a renesancia zdôrazňujú právo človeka na plné prežite života, lásku k prírode, úctu k rozumu, zmyslové poznanie a do popredia kladú význam jednotlivca (Dante ALIGHIERI: Božská komédia, CERVANTES: Don Quijote).
Hrdinovia Williama SHAKESPEAREA sa vyznačujú silnými myšlienkami a citovými protikladmi(Hamlet, Romeo a Júlia, Othello). Všetky konflikty vyplývajú z charakteru postáv. V období baroka sa zmocňoval ľudí pesimizmus, beznádej, zúfalstvo a nedôvera v pozemský život. Istotu hľadali v transcendentálnom svete(H.J.CH. von GRIMMELSHAUSEN: Dobrodružný Simplicius Simplicissimus).
Klasicizmus vychádzal z myšlienkového prúdu racionalizmu. Ideálom sa stáva jasné a presné myslenie. Spisovatelia videli vzor v antike. Nezaujímal ich skutočný človek, ale človek, aký mal byť(Pierre CORNEIILLE: Cid, J.B.P. MOLIÉRE: Lakomec, Tartuffe).
Hrdinovia sentimentalizmu sú ľudia trpiaci, hlboko citovo založený, ktorí sa ťažko vyrovnávajú so surovou súvekou morálkou. Typickým príkladom je mladý Werther v románe J.W.GOETHEHO: Utrpenie mladého Werthera.
Romantizmus vytvoril nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so spoločnosťou. Jeho osamelosť viedla k individualizmu. Hoci je to človek túžiaci po živote a láske, často v zápase o uskutočnenie ideálu hynie. Najčastejšie má podobu zbojníka, pútnika, žobráka, väzňa alebo pustovníka. Sú to väčšinou výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách(G.G.BYRON: Childe Haroldova púť, Victor HUGO: Chrám Matky Božej v Paríži, Friedrich SCHILLER: Viliam Tell, A.S. PUŠKIN: Eugen Onegin).
Realistický autori zobrazovali človeka a prostredie, v ktorom žil, nielen v zhode, ale aj v ustavičných konfliktoch. Vytvorili typy ľudí, ktorí boli produktom spoločenského prostredia(H.de BALZAC: Otec Goriot, Ch. DICKENS vytvoril komické figúrky malomeštiakov v diele Pamäti klubu Pickwickovcov). V ruskej literatúre sa stretneme s postavami malých, nepatrných ľudí, ktorí vyvolávajú súcit svojou bezbrannosťou(N.V.GOGOĽ: poviedka Plášť, F.M.DOSTOJEVSKIJ vytvoril rozpoltené postavy: Zločin a trest).
20. storočie Vytvorilo nové typy hrdinov. Sú produktami 1. svetovej vojny. Patria k nim hrdinovia „stratenej generácie“ väčšinou mladí ľudia, ktorí nezmyselne hynú vo vojne
(E.M.REMARQUE: Na západe nič nového) alebo sa individuálne búria , a preto sú neúspešní(E.HEMINGWAY: Zbohom zbraniam). Hrdinami anglickej literatúry 50. rokov sú mlaadí búriaci sa radikáli, ktorí však nie sú schopnízmeniť svoj život(J.WAIN: Ponáhľaj sa dolu, J. OSBONE: Obzri sa v hneve).
Postavy, ktoré vedie túžba po majetku a postavení zobrazil Američan A.MILLER v diele Smrť obchodného cestujúceho, ľahostajných, zlomených duševne i fyzicky taliansky prozaik A.MORAVIA v dielach Rimanka, Vrchárka.
Každá spoločenská doba vytvorila svojich hrdinov.