Od ideálnych a silných postáv v antickej literatúre, cez kladné a záporné postavy v klasicistickej a romantickej literatúre až po postavy realistické, plné rozporov, ktoré prináša súčasný život.

b) Vývin slovenského jazyka
Slovenčina ako národný jazyk Slovákov má svoj pôvod v spoločnom jazyku všetkých slovanských kmeňov – v pravoslovančine. Slovanskou rečou prvý začali písať učení bratia Konštantín a Metod. Preložili náboženské a bohoslužobné knihy z gréčtiny do tzv. staroslovienskeho jazyka. Prvé písmo hlaholiku neskôr nahradila cyrilika, ktorú používajú východní a niektorí južní Slovania doteraz. V období feudalizmu sa uplatňuje ako úradný jazyk latinčina. V období, keď sa latinčina uplatňovala ako úradný a kultúrny jazyk sa utvárali tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Vplyvom pražskej Karlovej univerzity a neskoršie aj vplyvom husitských výprav na Slovensko sa začína u nás postupne uplatňovať čeština ako písaný jazyk zrozumiteľný širším vrstvám obyvateľov. Na Slovensku sa síce písalo po latinsky, po česky a kultúrnou predpísanou slovenčinou, ale široké ľudové masy sa medzi sebou dorozumievali v nárečiach. „Slováckym“ jazykom píše J.I.Bajza svoje Epigrami a prvý slovenský román (René mládenca príhody a skúsenosti-1783). Bajzova slovenčina bola zmes viacerých jazykov – český, moravský, poľský, chorvácky, rusnácky. Používal g namiesto j, a w namiesto v.

Skutočným uzákoniteľom(autorom prvej kodifikácie) sa stal až Anton Bernolák.
Napísal diela: - Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách
-Slovenská gramatika(Gramatika slavica)
-Slovár Slovenský, Česko – Latinsko – Německo – Uherský.
Bernolákov pravopis má tieto znaky:
-odmietol etymologický pravopis a zaviedol fonetický pravopis(píš ako počuješ).
-píše sa iba i /každé podstatné meno sa píše s veľkým písmenom/ ď, ť, ň, ľ sa pred e, i označujú mäkčeňom(napr. Kňižki, rozľičních...)
-g sa číta ako j(napr. Gazik); dvojité w ako v
-označuje sa ľ(veľmi piľnem..); neexistujú dvojhlásky(posilagú, Rečám..)
-z hľadiska vetnej stavby používa dlhé súvetia
-Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno – vedeckými spismi
Juraj Fándl: Dúverná Zmlúva mezi Mníchom a Diáblom
Ján Hollý: svojimi mohutnými eposmi z dejín Slovákov

Bernolákovčina sa síce nestala spisovným jazykom všetkých Slovákov(slovenskí evanjelici sa naďalej pridržiavali bibličtiny – t.j. češtiny, jazyka Kralickej biblie), ale používala sa až do roku 1843, teda vyše 50 rokov.


1843 – uzákonenie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia (Bernolák na uzákonenie použil západoslovenské nárečie) na fare v Hlbokom. Uzákonili ho:
Štúr, Hurban, Hodža so súhlasom Hollého.