Európska literatúra

Pokračuje prudký rozvoj moderných umeleckých smerov a prípadov. TÉMA: vojna a jej dôsledky.

EXISTENCIALIZMUS: stredobodom záujmu bola otázka ľudského bytia (kto sme, kam ideme, odkiaľ ideme). Hlavným znakom je stvárňovanie pocitov osamelosti ľudského individua vyčleneného zo spoločenských väzieb a však vnímaného pri existovaní tvárou v tvár odcudzenému svetu. Ľudská existencia je desivá, odtrhnutá od iných, plná hnevu, hnusu a samého seba, ale aj iných. Veľmi často takýto postoj privádza k NINILIZMU, budúcnosť človeka je ničota. Základný pocit moderného človeka je nuda a ľahostajnosť. Zmyslom existencializmu sa stáva sloboda jednotlivca, človek si vedome robí čo chce. Postava nekoná dobre, pretože to chce Boh, ale pretože sa tak sama rozhodla. Sloboda je u niektorých chápaná ako absolútna, to znamená, že sloboda je všetko to čo znesie ich etická norma. Ľudské ja (ego) je najdôležitejšie samo o sebe, ego zodpovedá samo za seba, sebe sa nesmie spreneveriť.

Albert Camus: jeho dielo je o totálnej absurtnosti ľudskej existencii a o zbytočnosti úsilia človeka. V románe MOR priznal, že ľudské konanie môže mať aj zmysel, je to fiktívna kronika o neskutočných udalostiach v alžírskom meste Orane. Rieux je tlmočník autorových názorov, vedie ťažký a takmer beznádejný zápas s morom. Camus chcel povedať, že akákoľvek obrana proti zlu je márna, zlo je a buď ustúpi alebo je človek pred ním bezbranný. Mor symbolizuje ľudský údel, osud, existenciu, fašizmus, okupáciu, hrozbu ďalšej vojny a všetky formy zla. V závere dospieva k solidarite a k myšlienke vzájomnej pomoci, pomocou ľudí v spoločenskom boji proti zlu-moru.

Autori: JEAN PAUL SARTRE-zbierka noviel-MÚR- hl. myšlienkami sú pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby. Hl. hrdinami sú silní jedinci, ktorí chcú žiť mimo zaužívaných pravidiel. MÚR je symbolom oddelenosti ľudí. Postavy sa dostávajú do hraničných situácií, každá z nich reaguje inak, jedine takýto človek dokáže prejaviť svoj skutočný charakter.

ANTIROMÁN-potláča znaky tradičného románu, pretože spisovatelia boli presvedčený, že nie je možné zobraziť v jednom diele skutočnosť v celej šírke. Písalo sa racionálne, bez fantázie. Dej je rozkúskovaný, chýba mu postupnosť, nedochádza k rozuzleniu, naopak záver vyznieva pochybovačne. Postava býva anonymná, bez minulosti a pamäti, často bez mena. Vyzdvihuje sa dialóg a odmieta vnútorný monológ. Usiloval sa o dokonalú objektivitu. Predstavitelia: ALLAIN ROBBE GRILET, MICHEL BUTOR

NEOREALIZMUS-nový umelecký smer talianskej lit. v 50.rokoch 20 stor. V podstate rozvíjal metódy kritického realizmu, pričom prevláda sociálna tématika. Všímal si tienisté stránky talianskeho malomeštianstva, kritizoval fašizmus a mapoval život povojnového Talianska a hlavne ľudí žijúcich v okrajových častiach veľkomiest. Predstavitelia: PIERRE PAULO PASOLINI, ALBERTO MORAVIA (Rimanka, Vrchárka)

ROZHNEVANÝ MLADÍ MUŽI (ĽUDIA)-v Anglicku, skupina buričov, ktorí boli nespokojný. Vzbury mladých ľudí proti spoločnosti, politike, studenej vojne. Názov je odvodený z názvu divadelnej hry Johana Osborna a dielo sa volá „Obzri sa v nebi“. Sú to mladí prozaici, ktorí vo svojich románoch zachytili skutočný pohľad na svet robotníkov a intelektuálov. Literárny hrdinovia predstavujú mladé pokolenie, ktoré všetkým pohŕda a v nič neverí. Uvedomujú si osamelosť človeka, bezmocnosť voči svetu a preto sa v nich prejavuje hnev, ninilizmus a bijú do všetkého z čoho majú strach, trpia neschopnosťou vytvoriť si harmonický vzťah, vznikajú tzv. univerzitné romány. Dielo OBZRI SA V NEBI Jimmy Porter je mladý večne nespokojný intelektuál, ktorý sa oženil a v byte spoločne bývajú s jeho priateľom. Hoci má diplom, nedokáže sa uchytiť v primeranom zamestnaní a predáva cukrovinky. Búri sa proti pokryteckému spoločenskému poriadku a jeho správanie postupne narúša jeho partnerský vzťah. Jimmy predstavuje dezilúzie (rozpad myšlienok, plánov) povojnovej generácie.

MAGICKÝ REALIZMUS: umelecký smer, ktorý vychádza z postmoderny. V jeho dielach sa prelínajú mýtické prvky s prvkami každodenného života. Prelína sa tragédia s komickosťou, výmysel s realitou, smrť so životom.

POSTMODERNA: odmieta akúkoľvek jednotu. Východiskom sa stáva odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti, usiluje sa o alternatívnosť ľudských prístupov k svetu, odmieta víziu intelektuálnej a kultúrnej nadradenosti západnej civilizácie i nadradenosť racionality v procese poznania. Základnou požiadavkou je pluralita názorov, rôznorodosť a ich zrovnoprávnenie. ULBERTO ECO-MENO RUŽE dej sa odohráva v 14. storočí. Starý mních Adso spisuje udalosti, ktorých sa stal svedkom v benediktínskom kláštore, kde sa zúčastnil vyšetrovania záhadných úmrtí mladých mníchov. Je to vrcholný román postmodernej lit. samotný román možno čítať: 1. ako historickú detektívku, ktorá nie je detektívnou, autor len používa prostriedky detek. románu pričom jeho detektív je mních William, ktorý má vyriešiť príčinu vrážd, nemôže objasniť ani dôvody, ani následky čo sa v opátstve deje 2. ako fylozofický román odrážajúci nezhody medzi starým a novým svetom , medzi výkladom pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien a výkladom pravdy na základe dogiem. 3. ako román o románe lebo v texte sa nachádza mnoho citácií z iných diel. Autor počíta s dvoma druhmi čitateľov so vzdelanými a čitateľmi z ulice. Každý z nich môže dielo pochopiť a interpretovať svojím spôsobom.

ANTONIE DE SAIND-EXUPERY: franc. prozaik a publicista, bol pilotom. Zahynul počas 2.sv.v. ako vojenský letec. Dielo MALÝ PRINC: príbeh malého princa, vyjadrený symbolikou pochopiteľnou aj deťom. Autor zdôrazňuje úlohu citu, priateľstva, lásky a svojráznym detským pohľadom bojuje proti svetu racionalizmu, materializmu. Využíva kontrasty (život a smrť, oáza a púšť) Didaktické zobrazenie obyvateľov planét umožnilo autorovi kritizovať zlé ľudské vlastnosti a vlastnícke pudy. Zákl. myšlienka diela láska a priateľstvo sú schopné zbaviť nás osamelosti tým, že darujeme seba. Je to fylozofická rozprávka pre dospelých. Protagonista havaruje v púšti a počas opravy lietadla prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Odišiel z nej lebo zapochyboval o láske kvetiny, ktorú miloval. Navštívil 5 planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom). Nepochopil ich hodnotový rebríček a bol stále smutnejší, na 6. planéte našiel človeka, z ktorým by sa mohol spriateliť, smutného lampára. Na zemi sa zoznámil s líškou.