Regionálna literatúra - Senica a okolie
REGIONÁLNA LITERATÚRA
Barok
Štefan Pilárik - Osud Pilárika Štepána - cestopisná memoárová literatúra. Pilárik pôsobil v Senici ako evanjelický kňaz, keď sa vracal na hrad Branč (bola tam ukrytá jeho rodina) zajala ho turecká jazda a odviedli ho až do Nových Zámkov. Prepustili ho až na príhovor rumunského šľachtica. Autor opisuje ťažkú cestu s Turkmi a citovo zaznamenáva svoje spomienky na zajatie, obsadenie Senice Turkmi. Daniel Krman - cestovný denník Itimerár
Klasicizmus a osvietenstvo
- vplyv Trnavy - Slovenské učené tovarišstvo, dvaja členovia boli Seničania. Ján Hollý - Borský Mikuláš, tvoril básne v bernolákovčine - Svatopluk - hrdinský epos, téma - Svätoplukova 2-násobná zrada (1.krát Slovanov, 2.krát Frankov - Bavorov). Postavy: Karolman - franský kráľ, Slavinúr - vedie slovanský snem, Britwald - udatný franský bojovník. Kompozícia: propozícia, invokácia, 12 spevov.
Svätopluk zradil svojho strýka Rastislava, aby sa mohol stať novým kráľom Slovanov. Slovanské kmene sa dostali do područia Frankov a museli Karolmanovi platiť poddanskú daň. Zotročenie odmietajú. 5. spev - Zemižízeň odmieta Svätoplukovu zradu a vyzýva Slovanov, aby bojovali za svoju slobodu. Svätopluk má Slovanov rád, začína pochybovať o svojom čine. 6. spev - Svätopluk je na hostine kráľa Karolmana, spomína na Slovanov, sú mierumilovní, ľúbia slobodu, vlasť, nemajú radi hádky a svári. Nechce, aby jeho ľud žil pod nadvládou frankov, zradil druhýkrát, tentoraz Karolmana a postavil sa na čelo Slovanov v boji proti frankom. Nakoniec sa konal súboj medzi Svätoplukom a franským bojovníkom Britwaldom. 12. spev - boj Svätopluka a Britwalda, Svätopluk mu odťal hlavu. Doviedol Slovanov k víťazstvu. Jozef Ignác Bajza - Prietrž, sporí sa s bernolákovcami, napísal 1. slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti - Skalica - gymnázium, kde študoval Ján Hollý, tlačiareň
Romantizmus
Jozef Miloslav Hurban (min. rok bol rokom J. M. H.) ako kňaz pôsobil v Hlbokom, spolukodifikátor slovenčiny, Almanach Nitra II. ročník, časopis Slovenské pohľady, založil spolok miernosti (proti alkoholizme). Manžel 1. slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej. Mal problematický vzťah so Senicou, Seničania museli prísť za ním, ak niečo chceli. Je v Hlbokom i pochovaný medzi samovrahmi.
Ľudovít Štúr - návštevy Záhoria, Zpomněnky nitranské (nitranské preto, lebo sme patrili do nitrianskej stolice) - spracúva vzťahy k Záhoriu.
Viliam Paulíny Tóth - Senica, spočiatku bol pomaďarčený, vplyvom mamy sa stal Slovákom. Študent na evanjelickom lýceu v BA, po protestnom odchode študentov z tohto lýcea, chce aj on odísť, rodičia mu to nedovolili. Bol dobrovoľníkom, bojoval v revolúcii, poznal tam Janka Kráľa. Priezvisko Tóth získal po manželke, získal aj zemiansky titul. Bol podpredseda Matice slovenskej, redaktor humoristického časopisu Černokňažník.
Realizmus:
- Senici „vládli“ maďaróni. Štefan Fajnor - advokát, národovec, na advokátsku prax si zobral P. O. Hviezdoslava. Pavol Országh Hviezdoslav - v Senici si zvolil umelecké meno Hviezdoslav. Tvoril tu hlavne ľúbostnú poéziu a lyriku. Napísal Fajnorovi epitaf (nápis na hrob, senický cintorín). Martin Braxatoris - Sládkovičov - syn A. Sládkoviča, ako 9-ročný osirel, podporoval ho Seničan Ján Mocko. Tvoril pre deti. Jeho syn Pavol Braxatoris písal úspešné libretá (predohry pre opery, operety), napr. Modrá ruža. Svetozár Hurban - Vajanský - syn J. M. Hurbana a A. Jurkovičovej, Hlboké, problematický vzťah k Senici (maďarónska vrchnosť). Senicu nazýva Burín, Kunov Prachov. Pseudonym Vajanský mu vymyslel Viliam Paulíny Tóth. Suchá ratolesť- oxymoron (spojenie protikladných slov), román, dej + veľa odbočení, postavy sa v priebehu deja menia, vyvíjajú, tento román sa vzťahuje k Senici (opis Rudopolia + Záhorácke frazeologizmy, zmanipulované voľby) Postavy: Stanislav Rudopoľský - zeman z Rudopolia, kozmopolitný bohém (svetoobčan), veľa cestuje, študoval vo Viedni právo, nadaný maliar, vo vzťahu k národu je vlažný, ľahostajný Mária Vanovská - ideál slovenskej ženy, krásna, vzdelaná, národne uvedomelá, starostlivá, manželka miestneho statkára. Stano do jej života vniesol zmätok - keď ju maľoval, prejavoval jej obdiv a Mária si myslí, že sa do nej zamiloval. Nezasahuje do deja. Karol Vanovský - jej manžel, bohatý statkár, je politicky aktívny, chce bojovať za Slovákov Anna - chovanica Vanovských, tragická postava, je ťažko chorá, stráca zrak a preto odmieta svoju lásku Alberta. Nezasahuje do deja. Albert Tichý - miestny učiteľ, je národne uvedomelý, charakterovo je utiahnutý a nevýrazný Adela Rybárička - vďaka nej si Stanislav ujasňuje predstavu modernej ženy - mladá vdova, vzdelaná, extravagantná, sebavedomá, vnútorne mravná. Nezasahuje do deja. Stano sa po rokoch vracia do Rudopolia - spoločenská udalosť v celom kraji. Nezaujíma sa o národ. Miestni Maďaróni v ňom vidia svoju posilu, ale Stano uprednostňuje Vanovského a Tichého - slovenská inteligencia. Stano spočiatku nechápe potreby národa (nechápe načo sú Slovákom stredné školy). Vplyvom slovenských národovcov sa začína meniť. Mária je v manželstve nešťastná, Karol ju zanedbáva (práca, voľby), je zmätená kvôli Stanovmu záujmu. Voľby sú zmanipulované, vyhrala maďarská strana. Karol je sklamaný, ale chce pre národ ďalej pracovať. Albert zažíva sklamanie, Anna ho odmieta, prijíma ho odovzdane. Neskôr sa dozvedel, že Anna oslepne a to je príčina odmietnutia. Stanovi sa páči Adela, spočiatku ho odmieta. Keď je Stano v súboji zranený, Adela prichádza za ním, stará sa o neho, lásku mu opätovala.
Záver: Stano (presvedčený národovec), verí, že on a jeho vrstva - zemania sa stanú zelenou života schopnou ratolesťou na strome národa (Nová šľachta).
Medzivojnová literatúra
Ivan Horváth - prozaik, politik, mrazivý expresionista, poézia - nadrealizmus Ján Rak - Hradište pod Vrátnom Pavel Bunčák – Skalica, katolícka moderna: Andrej Žarnov - proletárska poézia: Ladislav Novomeský - rodičia Seničania, on pochádza z Budapešti, spočiatku Senicu odmietal, neskôr novinár, komunista, antifašista, položil základný kameň OA v SE. Podporoval Maticu Slovenskú, Slovenskú akadémiu vied, VŠMU, SĽUK, stredné a vysoké školy. V Senici pracovalo múzeum L. Novomeského - DAV (DAV - boli prezentované názory a myšlienky autora, zakladatelia Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, znaky - sociálne témy, revolučnosť, triednosť, novátorstvo), má pamätnú tabuľu, Gymnázium L. Novomeského. V mladosti sa cítil mestským človekom, Senica ho obmedzovala „...ja musím, musím, musím odísť preč.“ Po životných sklamaniach, väzení, chorobe, nachádza istotu v dôverne známom prostredí - Senici „...za Čáčovom New York je.“ Do mesta 30 minút - básnická zbierka, symbolická cesta zo železničnej stanice do mesta, návrat do mladosti, vyznanie sa mestu Senica (mesto pokoja, bezpečia)
Súčasnosť
Ľubomír Feldek - otec sudca, ako dieťa žil niekoľko rokov v SE, v jeho tvorbe SE nie je. Jela Mlčochová - tvorba pre deti, prekladala Foglara - Rýchle šípy. Pavol Pius - básnik, pseudonym Pavol Stanislav, ovplyvnený kresťanstvom Eva Fordinálová - lit. história Záhoria Štefan Moravčík - vydal Tajnú knihu Záhoria, prerobil do záhoráčtiny Ženský zákonŠpaček - próza pre mladých, učiteľ na gymnáziu v Skalici.
Výtvarné umenie Ján Mudroch - výtvarník, učil na VŠVU Ľudovít Hološka - Jablonca, VŠMU, AU, jeho žena učí na gymnáziu v SE, je to sestra V. Šikulu.
Kultúra v SE - Záhorská galéria, Hornozáhorské osvetové stredisko, Dom kultúry - filmový klub, kino, amfiteáter, Záhorská knižnica - Novomeského Senica (Literárna Senica L. Novomeského), Senický kľúčik (spev), Senická žatva - Zádrapky, tanečné súbory SCREAM, SONY - aktivity DK - časté návštevy Radošinského naivného divadla, Astorka Korzo
|