Úvod do slovenského realizmu (MO)

MO-SLOVENSKÝ LIT. REALIZMUS



- slovenskí realisti vyrastali v porevolučnom a matičnom období: 1880-1918

V prvej vlne: prevládajú otázky vedúcej sily spoločnosti
Svetozár Hurban Vajanský: si myslí že slovenský národ povedie zemianstvo v spojení s inteligenciou.
P.O. Hviezdoslav: si myslí že to bude zemianstvo a ľud
Kukučín: roľníctvo v strede jeho záujmu, zemianstvo už dohralo svoju úlohu.

V druhej vlne: prevláda sociálna problematika
Za začiatok realistických snáh sa pokladá vydanie almanachu Naptred 1871 ktorý zostavil Hviezdoslav a Koloman Banšel..
Generačná výmena sa odohrala na prelome 70/80. rokov.
- zánik časopisu Orol 1880, ktorý bol literárnym časopisom štúrovcov. A obnovenie Slov. Pohľadov 1881. Vydávali ho Vajanský a Škultéty.


PRVÁ VLNA : 1880-1900

Poézia: presadil sa sylabotonocký veršový systém, pestujú sa lyrické a lyrickoepické skladby mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov

Próza: predstihuje poéziu, prevláda krátky útvar kresba, črta, poviedka, objavujú sa novely a romány. Zmenil sa štýl prózy , myslenie dedinského človeka sa premieta do umeleckého jazyka.

Dráma: najmenej rozvinutá, najznámejšia je Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias

V 60 a 70. rokoch sa stáva kultúrnym centrom Martin , Orol slovenské časopisy, Národné noviny, Priateľ ľudu, černokňažník.. žili Karol Kuzmány, Viliam Paulíny Tóth, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Elena M. Šoltésová a i.. Vznikla kníhtlačiareň, muzeálna slovenská spoločnosť, ženský spolok Živena, centrum Ochotníckeho divadelníctva a i…



DRUHÁ VLNA:( 1900-1918 )

Predstavitelia:
Božena Slančíková – Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský, Ivan Krasko

- problematika vedúcej sily národa,
- do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny, jej proletarizácia a úpadok.

Vytratil sa záujem o zemianstvo a idealizácia človeka len preto, že bol Slovák.
Namiesto veľkých záberov vyzdvihovania nár. života ako to bolo v 1.vlne realizmu, v 2.vlne v popredí sociálna problematika v akej sa nachádza a žije jednotlivec.

Najprv si to začali uvedomovať študenti združený okolo časopisu Detvan: Praha 1882 odmietali sentimentálno-idylickú literatúru, a ideál hľadali v dielach pravdivo a kriticky
zobrazujúcich slovenský život
.
Hlasisti: skupina mladých vzdelancov , ktorí sa organizovali okolo časopisu Hlas, útočili na Martinské centrum , ktorému vyčítali spiatočníctvo, zdôrazňovali drobnú každodennú prácu medzi ľudom.

Podľa nich by literatúra mala mať kultúrno-osvetový zmysel.

Proti tomu vystúpili predstavitelia ktorí sa združovali okolo časopisov Dennica a Prúdy spoločne vystúpili v Zborníku slovenskej mládeže.

V 2.vlne vznikajú diela ktoré pravdivo podávajú obraz o živote najnižších spoločenských vrstiev čo príslušníci staršej vrstvy pokladajú za ponižovanie slovenského ľudu. Objavujú sa karikatúra a satira pri zobrazovaní života malomestských vrstiev ( Janko Jesenský ).

Básnická tvorba: v porovnaní s Hviezdoslavom podstatne zjednodušila jazykovo-gramatická zložka básní. Ústrednou témou poézie je vnútorný citový život lyrického subjektu.

Dráma: zaznamenala úspech, zásluhou Tajovského ktorý uviedol na scénu živé dramatické charaktery a konflikt bol blízky skutočnosti.

2.-vlnou slovenského literárneho realizmu sa skončila éra zaostavania za literárnym vývojom ostatných európskych krajín.