Revoluč. pohyb v Európe v prvej polovici 19. storočia neobišiel ani habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciu / 1848 – 1849 / národné hnutie preberá revolučné – demokratická generácia mládeže Mladé Slovensko. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok predchádzajúcich generácií / Bernolák, Šafárik /. V Uhorsku neboli priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti. Klasicistická konvečnosť sa pociťovala ako vážna prekážka rozvoja literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa už neuspokojuje s nezúčastneným výkladom spločnosti, ale chce sa zúčastnovať na jej premene a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Tento smer sa nazýva preromatizmus.

Samo Chalúpka / 1812 – 1883 / priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením bojom za slobodu. Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základná tón spevov je do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
Najpôsobivejšia báseň Mor Ho! . Ide o romantický útvar / hrdinský spev /, ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov o hlbokom vlasteneckom cite prostých ľudí.

Dej je stručný / z Dejín slovanskej reči a literatúry /. Skupina slovenských junákov prišla ponúknuť rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku odmietol a aj národ zotročí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom Mor ho! Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z víťazstva, keď videl tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály / rovnosť, sloboda /, morálne zvíťazia a víťaz zostane na bojisku o hanbou otrokára. Dalšie básne predstavujú Jánošíkovskú tématiku: Junák, Kráľohorská, Likavský väzeň. Básne, venované protitureckému odboju: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.
Chalúpkove básne boli vždy zrozumitelné.

Janko Kráľ / 1822 – 1876 / vytvoril osobitný typ slovenskej romantickej poézie. Pochopil ju ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básni je buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti. V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno riešiť s prihliadnutím na sociálne problémy. Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoči napísal báseň Duma bratislavská. Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Ide o človeka, ktorého ovládajú temné sily, v ničom nemôže nájsť uspokojenie.

Chce vyslobodiť zakliatu pannu, ale zhynie vo Váhu. Dej sa odohráva v tajuplnom prostredí - smutná nočná príroda, rozbúrený Váh. Z jeho lyrických básní sa ozýva smútok / osobný /. V básni Duma bratislavská sa stavia proti odporcom slovenského národa a tým, ktorí chcú prekaziť jeho rozvoj. Báseň vyznieva ako triedny konflikt medzi utláčaným národom a pánmi zámku. Osobný smútok a nespokojnosť básnika vyznieva v básni Orol. Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne. Náhľady na vzťah medzi národmi vyjadril v básni Slovo a Rodina slovenská. Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne. U neho sú demokratické a humánne. Jánošíkovská tématika je spracovaná vo Výlomkoch z Jánošíka.
V bás. tvorbe J. Kráľa vrcholí revolučnosť slovenského romantizmu a štúrovskej generácie. Jeho hrdina je nespokojný búrlivák. Básne nie sú jednotvárne. Sú plné zvratov a prirovnaní. V jeho poézii sú zárodky modernej politickej lyriky.