Perzský jazyk

Stará perzština – ríša Achajmenovcov, jazyk vyvinutý v skupine indoeurópskych, mal blízko k svätým spisom Zoroastra
Stredná perzština, pahlavi – vyvinutá stará p., prežilo zhruba 100 Pahlavi textov, zväčša náboženských v próze, no aj ľúbostné básne
Novodobá perzština – Perzia podľahla Arabom, preto aj jazyk sa výrazne zmenil. Ostala zjednodušená gramatická štruktúra, ale pribudlo veľmi veľa arabských slov.

Arabčina sa v Perzii naďalej používala ako jazyk učencov. Mnohí veľkí spisovatelia v arabčine písali. Ale vo všeobecnosti arabský jazyk upadal a vzmáhala sa perzština, aby sa stala jazykom bohatej literatúry a rozšírila svoj vplyv aj do susedných krajín. V Indii sa perzsky hovorilo medzi vládnucimi triedami a na kráľovskom dvore, neskôr sa perzština zmiešala s jazykom Hindi a vznikol jazyk Urdu. Turecké verše sú založené na princípe perzských a takisto si turecký jazyk osvojil bohatú slovnú zásobu.

Perzská poézia

Klasická poézia je vždy v rýmoch. Základnými veršovými formami sú qasida, masnavi, ghazal a rubai. Qasida alebo óda je dlhá báseň v jednom rýme. Masnavi je písana v rýmujúcich sa slohách a používa sa v hrdinských, romantických a prírodných námetoch. Ghazal je pomerne krátka báseň, zvyčajne ľúbostná alebo mystická, a obsahuje od 4 do 16 sloh, všetky v jednom rýme. Rubai je štvorveršie a viac štvorverší tvorí rubaiyyat. Súbor autorových ghazal, či iných veršov zoskupených v abecednom poradí podľa rýmov, sa nazýva divan.

Perzská poézia sa veľmi ťažko prekladá kvôli veľmi voľnému používaniu sufijskej predstavivosti (sufizmus – všetko je prejavom jednej podstaty, tj bytia alebo Pravdy, Boha, všetko podlieha tejto pravde a zároveň jej však nemôžeme pripísať existenciu, sufisti sa preto zaoberajú odpútaním sa od duality, čiže sa snažia zbaviť sa aj svojho ja a dosiahnuť božskú jednotu), časté odkazy k literatúre a Koránu a všeobecné užívanie monorýmu. Šarm perzskej literatúry spočíva v jazyku a jeho melódii, čo sa pri prekladoch stráca.

Raná literatúra

Rudaki – prvý veľký básnik, považuje sa za zakladateľa klasickej perzskej literatúry. Jeho biografi hovoria, že bol slepý, ale je to zvláštne, lebo vo svojich dielach nádherne opisoval farby. Bol dvorným básnikom kráľa, no na sklonku života sa s ním pohádal a zomrel v chudobe.

Obdobie ghaznavidské a seljuské 10. – 12. st.

Ferdowsi – najznámejší básnik, je autorom národnej epiky Shahnama, čiže Kniha kráľov, kde preložil texty pahlavi do novej perzštiny... I suffered during these thirty years, but I - the Ajam - have revived the Persian language; I shall not die since I am alive again, as I have spread the seeds of this language ...

Khayyam – bol perzský básnik, matematik a astronóm, dielo ktorým sa preslávil bol Rubaiyyat Omara Khayyama

Anvari – jeho básne boli zozbierané do Divanu, jeho elégia Slzy Chorásanu je považovaná za jednu z najkrajších básni perzskej literatúry.

13. storočie

Rumi – iránsky básnik, právnik a teológ. Masnavi-ye Manavi, Duchovné verše, nazývajú ho niekedy aj perzsky Korán. Je to jedna z najvacsich mystických prác. Diwan-e Shams-e Tabriz-i

Saadi – napísal Bostan, sad, či Gulistan, ružová záhrada a divan, dalej písal aj malé poviedky o jeho dobrodružnom živote

14. storočie

Hafez – jeho básne ghazal su zname pre ich krásu a opisy lásky, mystiky a raných sufistických tém. Though credited as being "The Interpreter of Mysteries," there remain many mysteries regarding Hafiz that have yet to be solved. As the poet himself had said: Am I a sinner or a saint,
Which one shall it be?
Hafiz holds the secret of his own mystery...

15. – 19. st. Nič, úpadok

moderná literatúra

Nima Yushij