Mária Ďuríčková

Narodila sa 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine v roľníckej rodine. Do ľudovej a meštianskej školy chodila v rodisku. Potom študovala na Učiteľskom ústave v Lučenci, kde roku 1938 zmaturovala. V rokoch 1949-1951 študovala diaľkovo na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu, kde absolvovala šesť semestrov. Ako učiteľka pôsobila v Hornom Tisovníku, Žitnej, Šajbe (Strelníky), Omastinej a v rokoch 1945-1951 v Bratislave. Potom bola rok šéfredaktorkou časopisu Družba, rok šéfredaktorkou Zorničky a od roku 1954 redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá. V rokoch 1969-1970 bola šéfredaktorkou obnoveného Slniečka, literárneho mesačníka pre deti. Ideová orientácia Slniečka však nastupujúcej normalizačnej moci nevyhovovala, preto Ďuríčková musela z postu šéfredaktorky odísť. Zamestnanie si už nehľadala, stala sa profesionálnou spisovateľkou. Zomrela v Bratislave 15. marca 2004.

Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A (1963), A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka, 1981), Kľúče od mesta (1982), Zázračná rosa (1988), animované televízne večerníčky Danka a Janka (1970) a Bratislavské rozprávky (1992-1994).

M. Ďuríčková prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny, zostavila a literárne upravila viacero súborov z rozprávkového pokladu národov bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Bohatier Kremienok (1965), Laponček Sampo (1974), Sedemfarebný kvietok (1975), Krása nevídaná (1977), Zázračná breza (1983) a iné.

Knihy M. Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny.